Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Mliekareň podľa SIŽP spôsobila v Slatine znečistenie vlani v auguste.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 27. mája (TASR) - Slovenská inšpekcia životného prostredia (SIŽP) zamietla odvolanie spoločnosti Koliba. Uloženú pokutu 135.000 eur za znečistenie vôd potvrdila v plnom rozsahu. Toto rozhodnutie je konečné a právoplatné. Postup správnych orgánov môže preskúmať súd. Informovala o tom hovorkyňa SIŽP Tamara Lesná.
"Uloženie pokuty za správny delikt je na mieste a jej výška je primeraná. SIŽP prihliada aj na recidívne protiprávne konanie spoločnosti Koliba," uviedla Lesná.
Generálny riaditeľ SIŽP Ján Jenčo uviedol, že ukladanie sankcií v podmienkach právneho štátu treba vnímať ako prevenciu a represiu protiprávneho konania a tiež ako výchovnú rovinu. "Vodný zákon ukladá nielen prevádzkovateľovi, ale aj kontrolnému orgánu, teda SIŽP povinnosti, ktorými sa má zamedzovať takému konaniu, ktoré ohrozuje všeobecný záujem na ochrane životného prostredia," podotkol Jenčo.
SIŽP zároveň poukazuje, že z dostupnej štatistiky vyplýva, že hriňovská mliekareň je na rieke Slatina najčastejším znečisťovateľom. V areáli hriňovskej mliekarne pôsobia dve sesterské spoločnosti. Koliba, ktorá prevádzkuje výrobu mlieka a mliečnych výrobkov, a spoločnosť JT-Partner, ktorá prevádzkuje čistiareň odpadových vôd vznikajúcich pri tejto výrobe. "Obe spomenuté spoločnosti od roku 2013 do roku 2019 preukázateľne spôsobili na rieke Slatina šesť prípadov mimoriadneho zhoršenia kvality vôd, za ktoré im boli uložené pokuty vo výške 35.000 eur," priblížila Lesná.
V hriňovskej mliekarni podľa nej stále prebieha štátny vodoochranný dozor. Doterajšie závery preukazujú, že situácia s čistením odpadových vôd mliekarne sa zlepšila, hovorí.
Inšpekcia považuje viaceré tvrdenia zástupcov spoločnosti o tom, že udelenie pokuty je pre firmu likvidačné, za účelové. Pozrela sa preto na finančnú kondíciu mliekarne. "Verejne dostupné zdroje uvádzajú, že jej ročné tržby za posledných päť rokov presahujú výšku 20 miliónov eur a v čase uloženia sankcie mali stúpajúci charakter," poukázala Lesná.
Mliekareň podľa SIŽP spôsobila v Slatine znečistenie vlani v auguste. Vypúšťala odpadovú vodu z priemyselnej výroby do povrchových vôd. Použila na to kanalizáciu, ktorá bola určená na dočerpávanie dažďovej vody do rieky Slatina, priblížila inšpekcia. Namiesto dažďovej vody však počas kontroly vytekala z výpustného objektu biela, po mlieku zapáchajúca tekutina.
"Uloženie pokuty za správny delikt je na mieste a jej výška je primeraná. SIŽP prihliada aj na recidívne protiprávne konanie spoločnosti Koliba," uviedla Lesná.
Generálny riaditeľ SIŽP Ján Jenčo uviedol, že ukladanie sankcií v podmienkach právneho štátu treba vnímať ako prevenciu a represiu protiprávneho konania a tiež ako výchovnú rovinu. "Vodný zákon ukladá nielen prevádzkovateľovi, ale aj kontrolnému orgánu, teda SIŽP povinnosti, ktorými sa má zamedzovať takému konaniu, ktoré ohrozuje všeobecný záujem na ochrane životného prostredia," podotkol Jenčo.
SIŽP zároveň poukazuje, že z dostupnej štatistiky vyplýva, že hriňovská mliekareň je na rieke Slatina najčastejším znečisťovateľom. V areáli hriňovskej mliekarne pôsobia dve sesterské spoločnosti. Koliba, ktorá prevádzkuje výrobu mlieka a mliečnych výrobkov, a spoločnosť JT-Partner, ktorá prevádzkuje čistiareň odpadových vôd vznikajúcich pri tejto výrobe. "Obe spomenuté spoločnosti od roku 2013 do roku 2019 preukázateľne spôsobili na rieke Slatina šesť prípadov mimoriadneho zhoršenia kvality vôd, za ktoré im boli uložené pokuty vo výške 35.000 eur," priblížila Lesná.
V hriňovskej mliekarni podľa nej stále prebieha štátny vodoochranný dozor. Doterajšie závery preukazujú, že situácia s čistením odpadových vôd mliekarne sa zlepšila, hovorí.
Inšpekcia považuje viaceré tvrdenia zástupcov spoločnosti o tom, že udelenie pokuty je pre firmu likvidačné, za účelové. Pozrela sa preto na finančnú kondíciu mliekarne. "Verejne dostupné zdroje uvádzajú, že jej ročné tržby za posledných päť rokov presahujú výšku 20 miliónov eur a v čase uloženia sankcie mali stúpajúci charakter," poukázala Lesná.
Mliekareň podľa SIŽP spôsobila v Slatine znečistenie vlani v auguste. Vypúšťala odpadovú vodu z priemyselnej výroby do povrchových vôd. Použila na to kanalizáciu, ktorá bola určená na dočerpávanie dažďovej vody do rieky Slatina, priblížila inšpekcia. Namiesto dažďovej vody však počas kontroly vytekala z výpustného objektu biela, po mlieku zapáchajúca tekutina.
