Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Minister zahraničných vecí M. Lajčák povedal, že Slovensko prostredníctvom výstavy predstavuje verejnosti svoje predsedníctvo populárnou formou.
Autor TASR
Brusel 12. júla (TASR) - Šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák otvoril v pondelok večer v Bruseli spolu s podpredsedníčkou Európskeho parlamentu (EP) Sylvie Guillaumovou výstavu s názvom Hľadanie krásy. Výstava, ktorú pripravilo Slovenské centrum dizajnu a ktorá potrvá do 18. septembra, patrí do série kultúrnych podujatí sprevádzajúcich slovenské predsedníctvo v Rade EÚ.
Lajčák v priestoroch Parlamentária, návštevného centra EP, ktorým každý rok prejde niekoľko stotisíc návštevníkov, v rozhovore pre TASR uviedol, že Slovensko prostredníctvom výstavy o hľadaní krásy predstavuje širokej verejnosti svoje predsedníctvo populárnou formou.
"Predstavujeme exponáty mladých výtvarníčok a je to mimoriadne originálne a zaujímavé. Verím, že to bude mať veľký úspech," opísal interaktívnu výstavu Lajčák.
Minister dodal, že jeho rezort túto výstavu finančne podporil v rámci ostatných sprievodných aktivít slovenského predsedníctva, lebo zapadá do konceptu prezentácie Slovenska ako o mladej, dynamickej, kreatívnej, inovatívnej a modernej krajiny.
Autorkami projektu sú výtvarníčky Michaela Čopíková a Veronika Obertová, ktoré pracujú pod značkou Ové Pictures. Projekt multimediálnej výstavy a tiež sprievodnej webovej stránky vytvorili v spolupráci s kurátorkou a riaditeľkou Slovenského centra dizajnu Máriou Riškovou.
Slovenský veľvyslanec v Belgickom kráľovstve Stanislav Vallo pripomenul, že Slovensko môže Európe ponúknuť strašne veľa, akurát nám chýba jediná vec, a to spôsob, ako to svetu správne ponúknuť.
"Máme toho naozaj habadej," pripomenul veľvyslanec. Spresnil, že sa to netýka len prírodných krás, ale aj nášho kultúrneho dedičstva. "Od vynálezcu a patentátora navijaka na rybársku udicu, prvého človeka, ktorý vyslovil slová, čo išli do éteru, od slova robot, ktoré vďaka Čapkovi prešlo z nášho jazyka do svetových jazykov, je toho naozaj veľa čo môžeme ponúkať," uviedol Vallo.
Cieľom projektu sprístupneného širokej európskej verejnosti v Parlamentáriu je definícia chápania krásy v súčasnosti, podľa ktorej do vizuálnej kultúry patria aj obrazy novej krajiny, napríklad aj urbánne zátišia, ktoré nezobrazujú idealizované mesto, no pracujú s reálnym prostredím, v ktorom ľudia naozaj žijú a majú k nemu emocionálne väzby.
Lajčák v priestoroch Parlamentária, návštevného centra EP, ktorým každý rok prejde niekoľko stotisíc návštevníkov, v rozhovore pre TASR uviedol, že Slovensko prostredníctvom výstavy o hľadaní krásy predstavuje širokej verejnosti svoje predsedníctvo populárnou formou.
"Predstavujeme exponáty mladých výtvarníčok a je to mimoriadne originálne a zaujímavé. Verím, že to bude mať veľký úspech," opísal interaktívnu výstavu Lajčák.
Minister dodal, že jeho rezort túto výstavu finančne podporil v rámci ostatných sprievodných aktivít slovenského predsedníctva, lebo zapadá do konceptu prezentácie Slovenska ako o mladej, dynamickej, kreatívnej, inovatívnej a modernej krajiny.
Autorkami projektu sú výtvarníčky Michaela Čopíková a Veronika Obertová, ktoré pracujú pod značkou Ové Pictures. Projekt multimediálnej výstavy a tiež sprievodnej webovej stránky vytvorili v spolupráci s kurátorkou a riaditeľkou Slovenského centra dizajnu Máriou Riškovou.
Slovenský veľvyslanec v Belgickom kráľovstve Stanislav Vallo pripomenul, že Slovensko môže Európe ponúknuť strašne veľa, akurát nám chýba jediná vec, a to spôsob, ako to svetu správne ponúknuť.
"Máme toho naozaj habadej," pripomenul veľvyslanec. Spresnil, že sa to netýka len prírodných krás, ale aj nášho kultúrneho dedičstva. "Od vynálezcu a patentátora navijaka na rybársku udicu, prvého človeka, ktorý vyslovil slová, čo išli do éteru, od slova robot, ktoré vďaka Čapkovi prešlo z nášho jazyka do svetových jazykov, je toho naozaj veľa čo môžeme ponúkať," uviedol Vallo.
Cieľom projektu sprístupneného širokej európskej verejnosti v Parlamentáriu je definícia chápania krásy v súčasnosti, podľa ktorej do vizuálnej kultúry patria aj obrazy novej krajiny, napríklad aj urbánne zátišia, ktoré nezobrazujú idealizované mesto, no pracujú s reálnym prostredím, v ktorom ľudia naozaj žijú a majú k nemu emocionálne väzby.
