Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Najväčšie výzvy, pred ktorými kraje stoja, tak podľa neho priamo súvisia s ich finančnou stabilitou a kompetenčným nastavením.
Autor TASR
Bratislava 8. novembra (TASR) - Najväčšou výzvou pre samosprávne kraje po voľbách je príprava a schválenie rozpočtov na rok 2027 a nasledujúce roky. Pre spor o výklad dlhovej brzdy v ústavnom zákone o rozpočtovej zodpovednosti zatiaľ nevedia s istotou povedať, podľa akých pravidiel ich budú zostavovať. Pre TASR to uviedlo združenie Samosprávne kraje Slovenska (SK8). Rovnako poukazuje na dosah reformy financovania sociálnych služieb.
„Kraje sú pritom v ešte horšej situácii ako štát - bez výnimky by museli vyrovnaný rozpočet nielen predložiť, ale aj schváliť a nemohli by ho upraviť do reálne potrebnej podoby. To by samosprávu znefunkčnilo a bez legislatívnej zmeny by museli čakať až na novú vládu,“ skonštatovalo SK8 s tým, že opakovane žiadajú o vyňatie z dlhovej brzdy, keďže samosprávy sa na celkovom dlhu štátu podieľajú iba necelými dvoma percentami.
K tomu podľa združenia pribúdajú dosahy reformy financovania sociálnych služieb vo výške 70 miliónov eur. Vláda z nich pokryla 33 miliónov zvýšením podielu na dani z príjmov, čo znamená, že krajom v budúcom roku chýba 37 miliónov eur. „Samosprávne kraje sa na ňu pozerajú z oslabenej pozície,“ podotklo SK8.
Pripomenulo, že takmer polovicu príjmov vyšších územných celkov tvoria podiely z daní, tretinu dotácie a na rozdiel od obcí nemajú vlastnú daň. Od roku 2025 pritom dostávajú z daní podielovo menej a podľa odhadu SK8 prídu v roku 2026 o takmer 75 miliónov eur. Podľa združenia tak ostáva priestor len na úsporné udržiavanie a riešenie havarijných situácií, nie na odstraňovanie investičného dlhu, opravy ciest a mostov, škôl či sociálnych služieb.
„Preto požadujeme partnerský dialóg s vládou a predvídateľné, stabilné financovanie. Aby ľudia nepocítili zhoršenie služieb ani zastavenie rozvoja,“ zdôraznilo SK8.
Najväčšie výzvy, pred ktorými kraje stoja, tak podľa neho priamo súvisia s ich finančnou stabilitou a kompetenčným nastavením. V tomto kontexte nadviaže SK8 na spoločný pozičný dokument združenia SK8 a Združenia miest a obcí Slovenska. Najvyššou prioritou preto pre nich zostáva presadenie komplexného kompetenčného auditu a skutočnej, hĺbkovej decentralizácie. V dokumente navrhujú ústavný zákon o územnej samospráve s povinnými konzultáciami a suspenzívnym vetom, kompetenčný audit štátnej správy aj samosprávy či presun kompetencií z okresných úradov a regionálnych orgánov štátu na kraje. Rovnako tak aj stabilné financovanie zavedením daňového mixu.
„Samosprávy na Slovensku dlhodobo dokazujú, že vedia krízy a rozvoj územia manažovať efektívnejšie ako štát. Avšak narážajú na chýbajúce finančné a personálne kapacity, ktoré sú limitované z centrálnej úrovne,“ poznamenalo SK8, ktoré očakáva intenzívne a tvrdé rokovania s vládou o predvídateľnom a stabilnom financovaní, pretože kraje sa už nemôžu „báť o svoje rozpočty s každým novým vládnym rozhodnutím“. Pozičný dokument pritom počíta s reformou rozloženou do dvoch až troch volebných období, a preto samosprávne združenia chcú, aby sa jej prvá fáza, teda príprava legislatívy, začala čo najskôr.
„Kraje sú pritom v ešte horšej situácii ako štát - bez výnimky by museli vyrovnaný rozpočet nielen predložiť, ale aj schváliť a nemohli by ho upraviť do reálne potrebnej podoby. To by samosprávu znefunkčnilo a bez legislatívnej zmeny by museli čakať až na novú vládu,“ skonštatovalo SK8 s tým, že opakovane žiadajú o vyňatie z dlhovej brzdy, keďže samosprávy sa na celkovom dlhu štátu podieľajú iba necelými dvoma percentami.
K tomu podľa združenia pribúdajú dosahy reformy financovania sociálnych služieb vo výške 70 miliónov eur. Vláda z nich pokryla 33 miliónov zvýšením podielu na dani z príjmov, čo znamená, že krajom v budúcom roku chýba 37 miliónov eur. „Samosprávne kraje sa na ňu pozerajú z oslabenej pozície,“ podotklo SK8.
Pripomenulo, že takmer polovicu príjmov vyšších územných celkov tvoria podiely z daní, tretinu dotácie a na rozdiel od obcí nemajú vlastnú daň. Od roku 2025 pritom dostávajú z daní podielovo menej a podľa odhadu SK8 prídu v roku 2026 o takmer 75 miliónov eur. Podľa združenia tak ostáva priestor len na úsporné udržiavanie a riešenie havarijných situácií, nie na odstraňovanie investičného dlhu, opravy ciest a mostov, škôl či sociálnych služieb.
„Preto požadujeme partnerský dialóg s vládou a predvídateľné, stabilné financovanie. Aby ľudia nepocítili zhoršenie služieb ani zastavenie rozvoja,“ zdôraznilo SK8.
Najväčšie výzvy, pred ktorými kraje stoja, tak podľa neho priamo súvisia s ich finančnou stabilitou a kompetenčným nastavením. V tomto kontexte nadviaže SK8 na spoločný pozičný dokument združenia SK8 a Združenia miest a obcí Slovenska. Najvyššou prioritou preto pre nich zostáva presadenie komplexného kompetenčného auditu a skutočnej, hĺbkovej decentralizácie. V dokumente navrhujú ústavný zákon o územnej samospráve s povinnými konzultáciami a suspenzívnym vetom, kompetenčný audit štátnej správy aj samosprávy či presun kompetencií z okresných úradov a regionálnych orgánov štátu na kraje. Rovnako tak aj stabilné financovanie zavedením daňového mixu.
„Samosprávy na Slovensku dlhodobo dokazujú, že vedia krízy a rozvoj územia manažovať efektívnejšie ako štát. Avšak narážajú na chýbajúce finančné a personálne kapacity, ktoré sú limitované z centrálnej úrovne,“ poznamenalo SK8, ktoré očakáva intenzívne a tvrdé rokovania s vládou o predvídateľnom a stabilnom financovaní, pretože kraje sa už nemôžu „báť o svoje rozpočty s každým novým vládnym rozhodnutím“. Pozičný dokument pritom počíta s reformou rozloženou do dvoch až troch volebných období, a preto samosprávne združenia chcú, aby sa jej prvá fáza, teda príprava legislatívy, začala čo najskôr.
