Viera Grohová, autorka experimentálne overeného konceptu Škola pre každého - škola na každý deň, považuje za najväčšiu výzvu reformy chýbajúcu zmenu vnímania novej roly učiteľa.
Autor TASR
Bratislava 17. januára (TASR) - Odborníci na obsah vzdelávania zo Stálej konferencie aktérov vo vzdelávaní (SKAV) považujú zverejnenie prvých dokumentov súvisiacich so zmenou školského kurikula za dobrý krok. Oceňujú najmä proklamovaný záujem o skutočnú zmenu kurikula, ako aj vytvorenie priestoru pre transparentný, odborný a participatívny dialóg. Zároveň však zdôrazňujú, že na ceste za kvalitným kurikulom je stále veľa otvorených otázok. TASR o tom informoval komunikačný konzultant SKAV Anton Oberhauser.
Na odpovede podľa SKAV je potrebné nájsť odpoveď na základe zhodnotenia minulých skúseností, dát, overenej praxe i aktuálnych pilotných overovaní, ako aj nových trendov na SR i v zahraničí. Poukazujú na to, že počas avizovaných diskusií je potrebné začať s objasnením používaných pojmov. "V dokumentoch je napríklad používaný nový pojem spôsobilosti, ktorý nahrádza pojem kompetencie, štandardne používaný aj v medzinárodnom priestore. Presný význam tohto nového pojmu a jeho odlíšenie od pojmu kompetencie však zrejmý nie je," vysvetlili zo SKAV.
Dôležité je tiež definovať nové postavenie žiaka ako aktívneho subjektu, spoluzodpovedného za svoj proces učenia sa, tvrdia zo SKAV. Ako ďalej uviedli odborníci zo SKAV, pedagógovia, ktorí majú žiakov procesom učenia sprevádzať, budú potrebovať nielen individuálnu podporu, ale aj systematickú podporu od riaditeľov a celých školských kolektívov.
Témou na diskusiu je ako tvrdia aj stanovenie základného učiva, dôraz na wellbeing a socioemotívne vzdelávanie ako na prierezové témy vystupujúce do popredia najmä v dôsledku pandémie.
Viera Grohová, autorka experimentálne overeného konceptu Škola pre každého - škola na každý deň, považuje za najväčšiu výzvu reformy chýbajúcu zmenu vnímania novej roly učiteľa. "Keď tento bod nezvládneme, budeme zo žiakov vychovávať i naďalej pasívnych poslíčkov, ktorí urobia (alebo aj neurobia) to, čo chceme, ale nestanú sa z nich správcovia svojho života, ktorí vedia, čo chcú, i to, ako to dosiahnu," povedala.
Autorka programu finančnej gramotnosti FinQ Darina De Jaegher poznamenala, že najväčšiu výzvu pri akejkoľvek reforme školstva vidí v obnovení dôvery škôl v štát a jeho inštitúcie, v presune dostatočných financií z plánu obnovy priamo na školy, ale aj v zabezpečovaní zvyšovania platov učiteľov na európsky priemer, odstraňovaní byrokracie na školách a v nastolení transparentného dialógu a efektívnej spolupráce.
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR a Štátny pedagogický ústav uplynulý týždeň predstavili dokumenty s názvom Východiská zmien v kurikule základného vzdelávania a Východiská zmien vo vzdelávacích oblastiach. Ide o zmeny, ktoré povedú k podobe nového vzdelávania pre základné školy. Odborníci, učitelia, rodičia, ale aj žiaci môžu tieto zmeny v týchto dňoch pripomienkovať.
Na odpovede podľa SKAV je potrebné nájsť odpoveď na základe zhodnotenia minulých skúseností, dát, overenej praxe i aktuálnych pilotných overovaní, ako aj nových trendov na SR i v zahraničí. Poukazujú na to, že počas avizovaných diskusií je potrebné začať s objasnením používaných pojmov. "V dokumentoch je napríklad používaný nový pojem spôsobilosti, ktorý nahrádza pojem kompetencie, štandardne používaný aj v medzinárodnom priestore. Presný význam tohto nového pojmu a jeho odlíšenie od pojmu kompetencie však zrejmý nie je," vysvetlili zo SKAV.
Dôležité je tiež definovať nové postavenie žiaka ako aktívneho subjektu, spoluzodpovedného za svoj proces učenia sa, tvrdia zo SKAV. Ako ďalej uviedli odborníci zo SKAV, pedagógovia, ktorí majú žiakov procesom učenia sprevádzať, budú potrebovať nielen individuálnu podporu, ale aj systematickú podporu od riaditeľov a celých školských kolektívov.
Témou na diskusiu je ako tvrdia aj stanovenie základného učiva, dôraz na wellbeing a socioemotívne vzdelávanie ako na prierezové témy vystupujúce do popredia najmä v dôsledku pandémie.
Viera Grohová, autorka experimentálne overeného konceptu Škola pre každého - škola na každý deň, považuje za najväčšiu výzvu reformy chýbajúcu zmenu vnímania novej roly učiteľa. "Keď tento bod nezvládneme, budeme zo žiakov vychovávať i naďalej pasívnych poslíčkov, ktorí urobia (alebo aj neurobia) to, čo chceme, ale nestanú sa z nich správcovia svojho života, ktorí vedia, čo chcú, i to, ako to dosiahnu," povedala.
Autorka programu finančnej gramotnosti FinQ Darina De Jaegher poznamenala, že najväčšiu výzvu pri akejkoľvek reforme školstva vidí v obnovení dôvery škôl v štát a jeho inštitúcie, v presune dostatočných financií z plánu obnovy priamo na školy, ale aj v zabezpečovaní zvyšovania platov učiteľov na európsky priemer, odstraňovaní byrokracie na školách a v nastolení transparentného dialógu a efektívnej spolupráce.
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR a Štátny pedagogický ústav uplynulý týždeň predstavili dokumenty s názvom Východiská zmien v kurikule základného vzdelávania a Východiská zmien vo vzdelávacích oblastiach. Ide o zmeny, ktoré povedú k podobe nového vzdelávania pre základné školy. Odborníci, učitelia, rodičia, ale aj žiaci môžu tieto zmeny v týchto dňoch pripomienkovať.