Bratislava 1. septembra (TASR) - Ministerstvo školstva musí pružnejšie reagovať na požiadavky pedagógov či zriaďovateľov škôl. V rozhovore pre TASR to uviedol minister školstva Peter Pellegrini.

Doteraz sa podľa jeho slov často stávalo, že učitelia nedostávali žiadne alebo v lepšom prípade nekvalifikované odpovede od ministerských úradníkov.


-Vo funkcii ste približne dva mesiace. Aké opatrenia ste už stihli spraviť na ministerstve?-
Prvé kroky viedli k prestaveniu fungovania rezortu ako takého, pretože personálne a hlavne po procesnej stránke to nezodpovedalo mojim predstavám. V týchto dňoch budú dobiehať posledné zmeny. Zmena organizačnej štruktúry aj nejaké zásadnejšie výmeny na kľúčových postoch. To by sa malo udiať teraz na začiatku školského roku. A do nového školského roku by sme už chceli ísť s ministerstvom skonsolidovanejším, logicky usporiadaným a zároveň aj s novými ľuďmi.


-Hovorili ste, že chcete mať z ministerstva modernú inštitúciu. Fungoval rezort pod bývalým vedením zle alebo neefektívne?-
Nechcem povedať, že zle. Jednoducho nie podľa mojich predstáv. Ja som prišiel z ministerstva financií, ktoré patrí k tomu, myslím, top v rámci verejnej správy. Keď som to porovnal s tým, ako to funguje tu, tak, samozrejme, boli tu vážne rozdiely. Tento rezort musí fungovať flexibilnejšie, živšie a pružnejšie reagovať na požiadavky zvonku. Hlavne pedagógov, zriaďovateľov škôl. Zdalo sa mi to tu trošku skostnatené.


-Hovoríte o flexibilnom ministerstve, čo si pod tým majú učitelia alebo zriaďovatelia predstaviť?-
Učitelia si pod tým majú predstaviť, že keď napíšu nejaký dotaz na ministerstvo alebo na nejakú našu podriadenú organizáciu, tak by mali dostať kvalifikovanú odpoveď, ktorá by mala prísť veľmi rýchlo. Stretol som sa s mnohými pedagógmi, ktorí mi signalizujú, že často sa ani nedočkajú odpovede, alebo niekedy dostanú takú odpoveď, že ani sami nevedia, čo majú pod ňou rozumieť. A najmä, organizácia by mala byť taká pružná, aby vedela niektoré veci proaktívne riešiť. To znamená, nielen odbľabotať formulku z vyhlášky, alebo z nejakého zákona, ale možno nájsť spôsob riešenia tak, aby sme vyhoveli potrebe učiteľa alebo samotnej školy.


-Pri menovaní ste vyhlásili, že kto nebude stíhať vášmu tempu, pôjde preč. Už niekto nestíhal?-
Je ich viacej. Keď to spočítam, tak k 2. septembru bude 10 kľúčových ľudí na ministerstve už na iných pozíciách, alebo tu už nebude. A ten počet sa bude blížiť minimálne k dvadsiatke, pretože vidím vážne nedostatky aj v riadení podriadených organizácií, ktorých máme nesmierne množstvo a niekedy mám pochybnosť, čo vôbec robia. Niekedy sa mi zdá, že sa z nich stali len prijímatelia štrukturálnych fondov a už dávno neplnia to poslanie, ktoré majú plniť. To znamená, byť v teréne a byť k dispozícii učiteľovi a školám.


-Kedy by sa tieto zmeny mali podriadených organizácií dotknúť?-
V pondelok (25.8.) som rozhodol o výmene generálneho riaditeľa na agentúre pre štrukturálne fondy, pretože nie som spokojný s tým, ako sa čerpajú fondy. Máme teraz naozaj prioritu odblokovať platby. Organizácia v tomto prípade nestíhala požiadavkám. Meškala, urobila chyby. Plánujem výmeny v priebehu nasledujúcich dní aj v niektorých ďalších podriadených organizáciách. Mnohé nastanú tým, že sa organizácie zlúčia, alebo budú zrušené.

Foto: TASR/Martin Baumann

-Koľko podriadených organizácií chcete mať?-
Nechcem hodiť číslo len tak do pľacu. Ale určite menej ako polovicu zo súčasných. A bol by som radšej, keby to bola tretina. Keď ich mám dnes 16, musí ich byť menej ako osem a bol by som rád, keby už v roku 2015 sme šli s takýmto počtom.


-V prvom návrhu rozpočtu na budúci rok je pre školstvo o 16,6 milióna eur menej, ako bolo na tento rok. Avizovali ste už niektoré zmeny, ktoré sa týkajú počtu asistentov, navýšenia peňazí na stravu pre deti z reedukačných centier či platy učiteľov. Bude tento rozpočet stačiť?-
Rozpočet, tak ako je nastavený, je prvý nástrel. Stále je ešte priestor do 15. októbra, keď ho má schváliť vláda, aby sme vyjednávali s ministerstvom financií. Čo sa týka tých kľúčových otázok, a to je zabezpečenie zvýšeného počtu asistentov aj v roku 2015, tak tam máme vyčlenených dodatočných 6 miliónov eur na túto záležitosť. To zníženie je prejavené aj v znížení miery financovania na štrukturálne fondy. My zároveň musíme šetriť aj dovnútra. Urobíme si najprv poriadok doma a budeme si hľadať zdroje aj na bežné prežitie, ale aj aby sme skvalitnili prácu.


-A čo platy pre učiteľov?-
Čo sa týka platov, to je samozrejme už iná položka. Platy pre toto množstvo ľudí a zvýšenie napríklad o tých 5 percent sa bude hýbať niekde na úrovni 60 až 80 miliónov eur. Záleží, aké všetky skupiny budú dohodnuté. Budeme žiadať ministerstvo financií, v prípade ak to bude možné, aby našlo zdroje navyše.


-Takže peniaze ešte nemáte garantované...-
Ešte ich nemáme garantované, ale, samozrejme, predpokladám, že udržíme toto tempo rastu, že sa udrží dobrý výber daní, že sa podarí ďalej pokračovať v boji proti daňovým podvodom, čo pomáha naplniť kasu a že tých zdrojov tam bude ku koncu roka toľko, aby vytvorili nejakú rezervu, aby sme mohli od nového roku platy zvýšiť.



-Kedy sa učitelia dozvedia, či budú mať viac na platy?-
Budem robiť všetko pre to, aby sme pokračovali vo zvyšovaní platov a myslím si, že ten boj vybojujeme úspešne a ja pevne verím, že nájdeme spôsob, ako zase finančne prilepšiť pedagógom aj v roku 2015.


-Doteraz neexistuje zákonná garancia zvyšovania platov. Momentálne je to celé na ľubovôli ministra školstva. Neuvažujete nad zakotvením zvyšovania platov pre učiteľov aj do legislatívy?-
Pozrite, sú nejaké zaužívané objemy prostriedkov v rámci krajín OECD, koľko percent z HDP by malo smerovať z rozpočtových zdrojov do školstva. Samozrejme, Slovensko je nižšie ako je priemer. Ale stanoviť to zákonom, je naozaj komplikované. Pretože štát sa hýbe v turbulentných časoch. Ja si myslím, že tie prostriedky, ktoré dnes máme, sa musíme naučiť využívať efektívne.


-O peniazoch do školstva hovorila aj správa o stave školstva, čo s ňou bude?-
Ja sa s kolegami poradím a budem rokovať aj s partnermi. Partneri z odborov nás vyzývajú, aby sme ju čo najskôr predložili na rokovanie vlády a schválili. Správa definuje nejaké požiadavky, stanovuje dokonca aj nejaké sumy, ktoré by mali ročne do školstva prechádzať. Ukazuje sa, že pri pravidelnom zvyšovaní platov a pri tých zdrojoch, ktoré idú z rozpočtu, ale aj zo štrukturálnych fondov, ktoré idú do školstva, tak sa takmer darí napĺňať ten ročný objem prostriedkov, ktoré by mali dodatočne do školstva prichádzať.


-Ako ste spokojní so stavom vysokého školstva na Slovensku? Váš predchodca hovoril, že je veľa vysokých škôl a mnoho absolventov končí na úradoch práce. Ako to vnímate vy?-
Je pravda, že ten počet vysokých škôl na Slovensku je k počtu obyvateľov relatívne vysoký. Ročne nás vysoké školstvo stojí viac ako pol miliardy eur. To nie je malá suma, s ktorou, samozrejme, vysoké školy hospodária veľmi samosprávne. Na druhej strane treba povedať, že nie všetky dosahujú kvalitu, akú by sme si predstavovali. Nie všetky reagujú na potreby trhu práce.


-Čo s takými vysokými školami?-
V prvom rade dnes prebieha veľká komplexná akreditácia, ktorá by do roka mala ukázať to, v akom stave je vysoké školstvo, ktoré univerzity môžu zostať univerzitami, ktoré vysoké školy ešte spĺňajú parametre vysokej školy. A ja si veľmi dobre viem predstaviť, že ak dostanem na stôl jedno kvalifikované rozhodnutie akreditačnej komisie, že niektorá škola by mala zaniknúť, budem bez akýchkoľvek problémov ochotný takéto rozhodnutie podpísať. Minimálne čo chcem spraviť, je to, aby sme čo najskôr, ale naozaj spravodlivo začali informovať študentov stredných škôl, aká je kvalita absolventov vysokých škôl a ich pravdepodobné umiestnenie na trhu práce. Či nájdu uplatnenie v tom, čo vyštudovali. Takýto ranking by mohol vytvárať slušný tlak na rodičov a žiakov, keď si vyberajú vysokú školu, aby išli naozaj len tam, kde sa im to oplatí a kde nájdu zamestnanie. Tak by mohol začať klesať záujem o tie školy, ktoré sú neefektívne a možno prirodzeným spôsobom by mohli takto ekonomicky zahynúť a zaniknúť.




-Kedy by mal vzniknúť takýto ranking?-
Teraz výrazne posilňujeme Inštitút vzdelávacej politiky po vzore Inštitútu finančnej politiky na ministerstva financií. Je to analytický útvar, aby sme zaviedli naozaj do hodnotenia školstva jasné fakty, aby sme neriadili školstvo len na základe emócií. Takže pracujeme s kolegami na tom rankingu, aby sme v spolupráci s ministerstvom práce a Sociálnou poisťovňou vedeli takýto spravodlivý ranking čo najskôr zverejniť.


-Hovoríte, že školstvo by sa nemalo riadiť na základe emócií. Bývalé vedenia rezortu sa neriadili podľa čísiel, ale podľa emócií?-
To netvrdím. Ja tvrdím, že potrebujeme vniesť viac exaktnosti a exaktných čísiel a hlavne pre informovanie verejnosti. Pretože aj rebríčky, napríklad neziskových organizácií, ktoré iba pozbierajú nejaké dáta, sú nie vždy úplne pravdivé. Chcel by som, aby sme zverejňovali štátny rebríček naozaj na overených dátach bez emócií, bez ohľadu na to, aký je minister.


-Váš predchodca pripravoval sériu školských zákonov, ktoré už boli rozdiskutované s učiteľmi či s inými odborníkmi. Čo bude s týmito zákonmi?-
Nechcem ten proces prerušiť, to znamená ani spomaliť. Chcel by som, aby vláda tieto všetky zákony schválila najneskôr do Vianoc, aby sme v januári, februári absolvovali prvé a druhé čítanie v parlamente, aby už v marci boli zákony platné a aby boli účinné od 1. septembra 2015. S tým, že tam, kde sa dohodneme s učiteľmi alebo so zriaďovateľmi, že na niektoré veci sa budú musieť adaptovať trochu dlhšie, tak prechodným ustanovením posunieme účinnosť niektorých konkrétnych opatrení.




-Aké zásadné zmeny prinesú tieto zákony?-
V rámci financovania škôl budeme hovoriť o zmene, pretože dnes nám financovanie na žiaka vytvára niekedy katastrofálne prostredie, kde sa súťaží o žiaka, kde máme čierne duše vo výkazoch, keďže momentálne nedisponujeme rezortným informačným systémom. Prichádzame na to, že niekde sú žiaci zapísaní ako keby v dvoch školách. Posielame prostriedky na nich tým pádom dvojmo. Dochádza k plytvaniu, takže potrebujeme zmeniť systém.


-O akú zmenu v tomto smere pôjde?-
Bude to kombinácia minimálneho a maximálneho počtu žiakov v triede a vypočítame financovanie tak, aby, ak má trieda minimálny počet žiakov, aby bola schopná z toho normatívu odfinancovať prevádzku, ale aj plat učiteľa, ktorý v tej triede učí.


-Budú sa financie odvíjať aj od úspešnosti školy?-
Na základnom školstve je to veľmi problematické. Pretože musíme si uvedomiť, že výsledky, či už je to medzinárodné testovanie alebo aj naše domáce, nemusia vždy odzrkadľovať kvalitu školy. Čiže bol by som nespravodlivý, keby som na základe nejakých takýchto meraní diferencoval financovanie základného školstva. Iné je to už pri stredných školách. Tam by sme si už mohli trúfnuť možno dávať nejaký príplatok alebo, naopak, nejakú zrážku z bežného normatívu pre školu, ktorá je menej efektívna.


-Na stredných školách sa spúšťa projekt duálneho vzdelávania, je u zamestnávateľov záujem sa do tohto projektu zapojiť?-
Ako kde. Ale je pravda, že na mojich stretnutiach s piatimi najvýznamnejšími priemyselnými zväzmi volajú po tom, aby sme konečne predstavili zákon o odbornom vzdelávaní a je dokonca jednou z priorít nielen ministerstva, ale aj vlády. Zákon je už relatívne dobre rozpracovaný, my musíme nájsť ešte určité spôsoby s ministerstvom financií, ako motivovať tých podnikateľov, aby zapojili svoje firmy do duálneho vzdelávania. Oni si na jednej strane uvedomujú, že je to pre nich nevyhnutnosť investovať do svojho nového aktíva - a to sú ich budúci zamestnanci, ale na druhej strane chceme ich zvýhodniť tak, že tí, ktorí budú do svojich firiem brať tých žiakov na prax, aby mali určité úľavy.


-Už máte nejaké konkrétne firmy, ktoré sa zapojili?-
Samozrejme, už máme pilotné projekty, kde spolupracujeme s rakúskou obchodnou komorou, s nemeckou obchodnou komorou a s firmami ako Volkswagen. V Zlatých Moravciach prebieha pilotné testovanie takéhoto vzdelávanie, kde už v rámci existujúcej legislatívy firmy podpísali zmluvy so školami a od 1. septembra sa tam začne vyučovanie už v takomto procese.

Foto: TASR/Martin Baumann

-Koľko škôl je už zapojených do tohto projektu?-
Do národného projektu Rozvoj stredného odborného vzdelávania financovaného z eurofondov sú zapojené všetky stredné odborné školy, s výnimkou Bratislavského kraja. Ide o približne 380 stredných odborných škôl. V prípade 347 SOŠ sú už uzavreté zmluvy o spolupráci. Zo zapojených SOŠ je vybratá vzorka 21 SOŠ, kde sa vytvoria centrá odborného vzdelávania a prípravy a prioritne sa v nich bude overovať zavádzanie prvkov duálneho vzdelávania.


-O aké odvetvia je záujem v tomto duálnom vzdelávaní?-
Veľký záujem je naozaj aj o remeselné činnosti. Strojársky priemysel má veľmi veľký problém z oblasti kovoobrábania. Naozaj ide o profesie, s ktorými sme nemali nikdy problém. Teraz zamestnávatelia signalizovali, že je veľký problém nájsť zváračov. Vozíme naozaj ľudí z Rumunska a z iných krajín a pracujú tu. Čo je problém, na môj vkus máme vysoké percento tých, čo idú po skončení strednej školy na vysokú školu. Niekedy je to 66 percent, niekedy 65 percent absolventov stredných škôl pokračuje na vysokých školách. Často ide len o riešenie situácie, možno ešte si predĺžiť trochu to štúdium, lebo je problém na trhu práce.


-S príchodom nového ministra na rezort školstva sa väčšinou rušia rozhodnutia bývalého vedenia. Nepomohla by slovenskému školstvu kontinuita, širšia politická zhoda na prioritách?-
Áno potrebovali by sme nájsť taký široký konsenzus, aby sme nestresovali školský systém po každom nástupe nového ministra. Ministri by tu nemali prichádzať, aby tu po sebe zanechali nejaký pomník a zas nejakú reformu, ktorá sa bude volať po ich mene, ale naozaj, aby sme plnili priority. Stresujeme pedagógov, ktorí sú často na prášky, lebo sa im zase zmení celý vyučovací proces a nové predpisy a nové zákony a to nie je dobré.


-Čiže budete iniciovať aj širokú politickú dohodu na prioritách v školstve?-
Určite áno, nechcem, aby školstvo bolo predmetom politických hádok a hašterení.