Podľa poslanca a člena parlamentného výboru pre vzdelávanie Miroslava Sopka (OĽaNO-NOVA) sa nemusí urobiť všetko naraz.
Autor TASR
Bratislava 26. augusta (TASR) – V novom školskom roku by malo byť v školstve viac odvahy, reálnych činov i peňazí. Zhodli sa na tom opoziční poslanci Národnej rady SR s tým, že základným cieľom by malo byť dosiahnutie kvalitnejšieho školstva.
Podľa poslanca a člena parlamentného výboru pre vzdelávanie Miroslava Sopka (OĽaNO-NOVA) sa nemusí urobiť všetko naraz. "Očakávam, že sa urýchlene vytvorí Národný program rozvoja výchovy a vzdelávania a začnú sa napĺňať už plánované kroky. Najmä v oblasti čistoty školskej legislatívy, jej sprehľadnenia a efektívneho nastavenia," povedal Sopko pre TASR. Za dôležité považuje aj riešenie kurikulárnej politiky, čiže nastavenie obsahu vzdelávania aj za pomoci zahraničných expertov. "Nielen robiť kozmetické úpravy po formálnej stránke dokumentov, ale dať nášmu vzdelávaniu potrebnú víziu a zabezpečiť na ňu financie," podotkol. Otázky vzdelávania by mali podľa neho definitívne zmazať rozdiely straníckych farieb a pre rekonštrukciu vzdelávacieho systému si praje čo najširšiu zhodu.
Branislav Gröhling (SaS), ktorý je taktiež členom parlamentného výboru pre vzdelávanie, považuje za primárny cieľ kvalitnejšie školstvo. Ako tvrdí, Slovensko totiž zaostáva za ostatnými krajinami EÚ v jednotlivých meraniach a testovaniach. "Ministerstvo školstva by preto malo venovať pozornosť príprave učiteľov na povolanie, kontinuálnemu vzdelávaniu a podporovať výučbu novými metódami," poznamenal pre TASR. Zabúdať by sa podľa neho nemalo ani na mladých učiteľov. Tí sú podľa jeho slov malou, ale ohrozenou skupinou, pretože nástupný plat vysokoškolsky vzdelaného učiteľa je 650 eur v hrubom. "To je pod priemerom nástupných platov vysokoškolsky vzdelaných ľudí," upozornil.
Za potrebnú považuje aj racionalizáciu škôl a školských zariadení, vďaka čomu by bolo možné navýšiť finančné prostriedky na ohodnotenie pedagogických aj nepedagogických zamestnancov. "Od ministra očakávame plán pre školstvo na nasledovných desať rokov. Táto snaha je chvályhodná, ale popri nej by sa mali robiť reálne kroky a poskytovať konkrétne riešenia aktuálnych problémov," skonštatoval Gröhling, ktorého jednou z priorít v tejto oblasti je funkčné stredné odborné školstvo. To sa podľa neho topí v problémoch a absolútne nereflektuje potreby trhu. "S tým úzko súvisí aj funkčné duálne vzdelávanie, ktoré si zaslúži oveľa viac pozornosti ako doteraz," podotkol.
Nezaradený opozičný poslanec Miroslav Beblavý pre TASR povedal, že by malo ministerstvo školstva klásť dôraz na presadenie vysokoškolskej reformy, ktorá bola pripravená ešte za bývalých ministrov a je ju potrebné len presadiť a zrealizovať. "Obsahuje kľúčové zmeny v oblasti organizácie vysokých škôl, ich hodnotenia," vysvetlil poslanec. Pri základných a stredných školách očakáva, že sa zrealizuje kvalitná príprava zmien, ktoré by sa mohli schváliť budúcu jeseň. "Za prioritné a časovo naliehavé považujem v tejto oblasti napríklad riešenie problematiky nedostatku škôlok, nedostatku učebníc a pracovných zošitov, systém a výšku odmeňovania pedagógov," skonštatoval Beblavý.
Podľa poslanca a člena parlamentného výboru pre vzdelávanie Miroslava Sopka (OĽaNO-NOVA) sa nemusí urobiť všetko naraz. "Očakávam, že sa urýchlene vytvorí Národný program rozvoja výchovy a vzdelávania a začnú sa napĺňať už plánované kroky. Najmä v oblasti čistoty školskej legislatívy, jej sprehľadnenia a efektívneho nastavenia," povedal Sopko pre TASR. Za dôležité považuje aj riešenie kurikulárnej politiky, čiže nastavenie obsahu vzdelávania aj za pomoci zahraničných expertov. "Nielen robiť kozmetické úpravy po formálnej stránke dokumentov, ale dať nášmu vzdelávaniu potrebnú víziu a zabezpečiť na ňu financie," podotkol. Otázky vzdelávania by mali podľa neho definitívne zmazať rozdiely straníckych farieb a pre rekonštrukciu vzdelávacieho systému si praje čo najširšiu zhodu.
Branislav Gröhling (SaS), ktorý je taktiež členom parlamentného výboru pre vzdelávanie, považuje za primárny cieľ kvalitnejšie školstvo. Ako tvrdí, Slovensko totiž zaostáva za ostatnými krajinami EÚ v jednotlivých meraniach a testovaniach. "Ministerstvo školstva by preto malo venovať pozornosť príprave učiteľov na povolanie, kontinuálnemu vzdelávaniu a podporovať výučbu novými metódami," poznamenal pre TASR. Zabúdať by sa podľa neho nemalo ani na mladých učiteľov. Tí sú podľa jeho slov malou, ale ohrozenou skupinou, pretože nástupný plat vysokoškolsky vzdelaného učiteľa je 650 eur v hrubom. "To je pod priemerom nástupných platov vysokoškolsky vzdelaných ľudí," upozornil.
Za potrebnú považuje aj racionalizáciu škôl a školských zariadení, vďaka čomu by bolo možné navýšiť finančné prostriedky na ohodnotenie pedagogických aj nepedagogických zamestnancov. "Od ministra očakávame plán pre školstvo na nasledovných desať rokov. Táto snaha je chvályhodná, ale popri nej by sa mali robiť reálne kroky a poskytovať konkrétne riešenia aktuálnych problémov," skonštatoval Gröhling, ktorého jednou z priorít v tejto oblasti je funkčné stredné odborné školstvo. To sa podľa neho topí v problémoch a absolútne nereflektuje potreby trhu. "S tým úzko súvisí aj funkčné duálne vzdelávanie, ktoré si zaslúži oveľa viac pozornosti ako doteraz," podotkol.
Nezaradený opozičný poslanec Miroslav Beblavý pre TASR povedal, že by malo ministerstvo školstva klásť dôraz na presadenie vysokoškolskej reformy, ktorá bola pripravená ešte za bývalých ministrov a je ju potrebné len presadiť a zrealizovať. "Obsahuje kľúčové zmeny v oblasti organizácie vysokých škôl, ich hodnotenia," vysvetlil poslanec. Pri základných a stredných školách očakáva, že sa zrealizuje kvalitná príprava zmien, ktoré by sa mohli schváliť budúcu jeseň. "Za prioritné a časovo naliehavé považujem v tejto oblasti napríklad riešenie problematiky nedostatku škôlok, nedostatku učebníc a pracovných zošitov, systém a výšku odmeňovania pedagógov," skonštatoval Beblavý.