Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Financovanie škôl a školských zariadení v regionálnom školstve by sa malo zjednotiť do pôsobnosti ministerstva školstva.
Autor TASR
Bratislava 15. apríla (TASR) – Zmeny vo financovaní škôl, ktoré predstavil minister školstva, vedy, výskumu a športu Branislav Gröhling (SaS), predstavujú iba kozmetické úpravy. Pomôžu minimu škôl, ale neodstránia ich hlavný problém, upozornilo mimoparlamentné KDH.
Podľa člena predsedníctva KDH Martina Šmilňáka je najväčší problém financovania škôl v regionálnom školstve v tom, že prevádzku školy platí ministerstvo, no prevádzku ďalších neoddeliteľných súčastí školy, ako sú jedálne, školské kluby detí, krúžky v centrách voľného času, financujú mestá a obce. Tvrdí, že každá obec si to určuje po svojom, takže jedálne či školské kluby detí v dvoch susedných obciach sú financované úplne inak a rozdiel je niekedy aj dvojnásobný. Poukázal, že podobne to platí aj pre základné umelecké školy a materské školy. "Skutočnou pomocou pre školy by bolo, keby bola celá škola financovaná z jedného zdroja vrátane jedální, školských klubov či krúžkovej činnosti. Nie je logické, aby rovnaké školy v dvoch obciach mali na svoju prevádzku úplne rozdielne podmienky financovania," upozorňuje Šmilňák.
KDH upozorňuje, že ešte horšie sú na tom neštátne školy, pretože do financovania žiakov nad 15 rokov vstupujú aj vyššie územné celky. Podľa Šmilňáka okrem toho mestá a obce, ktoré získavajú peniaze na financovanie všetkých školských zariadení na svojom území a sú povinné financovať svoje vlastné školské zariadenia i tie neštátne (súkromné a cirkevné), nemusia dať školským zariadeniam iných zriaďovateľov na dieťa toľko, čo deťom vo svojich školských zariadeniach. Majú povinnosť dať im minimálne 88 percent z toho, čo dajú svojim.
"Je dôležité, aby jeden zriaďovateľ škôl v podobe mesta či obce nezasahoval do financovania škôl iných, teda súkromných a cirkevných zriaďovateľov, ktorých vníma ako konkurenciu. Dnes má pritom navyše právomoc krátiť im rozpočty," zdôraznil Šmilňák. Ako tvrdí, práve na tieto dve oblasti by sa malo zamerať aj ministerstvo školstva. "Zmeny sa nemajú robiť pre zmeny, ale pre výsledok. V prípade zmien vo financovaní školstva sa výsledok vzďaľuje skutočným potrebám detí a rodičov. Apelujeme preto na ministerstvo, aby robilo kroky nie pre efekt, ale pre skutočnú pomoc ľuďom a urýchlene zapracovalo navrhované úpravy," uzavrel predseda KDH Milan Majerský.
Financovanie škôl a školských zariadení v regionálnom školstve by sa malo zjednotiť do pôsobnosti ministerstva školstva. Vyplýva to z návrhu novely zákona o štátnej správe v školstve a školskej samospráve z dielne rezortu školstva, ktorú v stredu (14. 4.) schválila vláda. Združenie samosprávnych krajov SK 8 nesúhlasí so vznikom krajských školských úradov. Šéfovia krajov považujú tento krok za centralizáciu, ktorú dôrazne odmietajú. Naopak, žiadajú kroky smerujúce k decentralizácii.
Podľa člena predsedníctva KDH Martina Šmilňáka je najväčší problém financovania škôl v regionálnom školstve v tom, že prevádzku školy platí ministerstvo, no prevádzku ďalších neoddeliteľných súčastí školy, ako sú jedálne, školské kluby detí, krúžky v centrách voľného času, financujú mestá a obce. Tvrdí, že každá obec si to určuje po svojom, takže jedálne či školské kluby detí v dvoch susedných obciach sú financované úplne inak a rozdiel je niekedy aj dvojnásobný. Poukázal, že podobne to platí aj pre základné umelecké školy a materské školy. "Skutočnou pomocou pre školy by bolo, keby bola celá škola financovaná z jedného zdroja vrátane jedální, školských klubov či krúžkovej činnosti. Nie je logické, aby rovnaké školy v dvoch obciach mali na svoju prevádzku úplne rozdielne podmienky financovania," upozorňuje Šmilňák.
KDH upozorňuje, že ešte horšie sú na tom neštátne školy, pretože do financovania žiakov nad 15 rokov vstupujú aj vyššie územné celky. Podľa Šmilňáka okrem toho mestá a obce, ktoré získavajú peniaze na financovanie všetkých školských zariadení na svojom území a sú povinné financovať svoje vlastné školské zariadenia i tie neštátne (súkromné a cirkevné), nemusia dať školským zariadeniam iných zriaďovateľov na dieťa toľko, čo deťom vo svojich školských zariadeniach. Majú povinnosť dať im minimálne 88 percent z toho, čo dajú svojim.
"Je dôležité, aby jeden zriaďovateľ škôl v podobe mesta či obce nezasahoval do financovania škôl iných, teda súkromných a cirkevných zriaďovateľov, ktorých vníma ako konkurenciu. Dnes má pritom navyše právomoc krátiť im rozpočty," zdôraznil Šmilňák. Ako tvrdí, práve na tieto dve oblasti by sa malo zamerať aj ministerstvo školstva. "Zmeny sa nemajú robiť pre zmeny, ale pre výsledok. V prípade zmien vo financovaní školstva sa výsledok vzďaľuje skutočným potrebám detí a rodičov. Apelujeme preto na ministerstvo, aby robilo kroky nie pre efekt, ale pre skutočnú pomoc ľuďom a urýchlene zapracovalo navrhované úpravy," uzavrel predseda KDH Milan Majerský.
Financovanie škôl a školských zariadení v regionálnom školstve by sa malo zjednotiť do pôsobnosti ministerstva školstva. Vyplýva to z návrhu novely zákona o štátnej správe v školstve a školskej samospráve z dielne rezortu školstva, ktorú v stredu (14. 4.) schválila vláda. Združenie samosprávnych krajov SK 8 nesúhlasí so vznikom krajských školských úradov. Šéfovia krajov považujú tento krok za centralizáciu, ktorú dôrazne odmietajú. Naopak, žiadajú kroky smerujúce k decentralizácii.
