Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Europoslanec B. Škripek (OĽaNO) trvá na tom, že homosexuáli nie sú menšina a polemizuje s M. Flašíkovou Beňovou (Smer-SD). Uberá sa Slovensko smerom k modernej spoločnosti?, pýta sa europoslankyňa.
Autor Teraz.sk/TASR
Bratislava 15. januára (TASR) - Europoslankyňa Monika Flašíková Beňová (Smer-SD) upozorňuje na chýbajúcu stratégiu ľudských práv na Slovensku a pri tej príležitosti kritizuje referendum, ktoré prezident Andrej Kiska vyhlásil na 7. februára.
Celoštátna stratégia ochrany a podpory ľudských práv v Slovenskej republike má podľa nej ponúknuť základný koncepčný rámec na riešenie mnohých existujúcich problémov v rámci našej spoločnosti.
"Zďaleka pritom nejde len o práva tzv. LGBTI osôb, ako sa nás niektorí snažia dlhodobo klamlivo presviedčať. Upravuje napríklad práva hendikepovaných, čím priamo odpovedá na jednu z požiadaviek tzv. aktivistov. Rovnako sa venuje právam dieťaťa. Na deti a ich ochranu sa pritom odporcovia stratégie odvolávajú snáď najradšej," uviedla. Dokument sa podľa nej pripravoval veľmi dlho a jeho výsledná podoba napovie, či sa Slovensko uberá smerom k vyspelej modernej spoločnosti alebo naopak niekam inam.
"Protesty proti tejto stratégii, na ktorej príprave sa ich organizátori mali navyše možnosť aktívne podieľať, ale aj čoskoro sa konajúce referendum o obmedzení práv malej skupiny ľudí, ktorá ich ešte ani nestihla získať, svedčia o tom, že to bude práve niekam inam," myslí si europoslankyňa. Zo Slovenska to podľa nej vytvára akýsi malý fundamentalistický ostrovček v strede Európy. "Taký, ktorý má z hľadiska ochrany ľudských a občianskych práv veľký problém posunúť sa do 21. storočia," vysvetlila poslankyňa. "Výhradné upriamovanie pozornosti na jednu čiastkovú tému je jasná demagógia. Navyše, opäť raz účelovo prehlbujúca sa nenávisť v rámci slovenskej spoločnosti," uzavrela Monika Flašíková Beňová.
Jej vyjadrenia sa dotkli europoslanca Branislava Škripeka (OĽaNO). "Chcem zdôrazniť, že v Ústave SR nemáme zadefinované špeciálne práva pre skupinu ľudí s homosexuálnym cítením. Preto nie je možné ich považovať za ústavou uznanú menšinu," zdôrazňuje s tým, že "Ústava SR priznáva v čl. 33 a čl. 34 práva len národnostným menšinám a etnickým skupinám".
"Ďalej chcem zdôrazniť, že predmetom referenda sú otázky, ktoré spadajú do výhradnej kompetencie členských štátov. Je mimoriadne nevhodné, ak sa o nich rokuje na pôde Európskeho parlamentu. Nepáči sa mi, že pani poslankyňa spochybňuje legitimitu referenda. Pretože Ústavný súd SR vydal vyjadrenie, podľa ktorého referendové otázky sú v súlade s Ústavou SR a Ústavný súd je jediný orgán, ktorý môže ústavnosť referenda posúdiť," dodal Škripek, podľa ktorého Monika Flašíková Beňová vyjadrila svoj názor aj v pracovnej skupine sociálnych demokratov vo výbore LIBE Európskeho parlamentu.
Celoštátna stratégia ochrany a podpory ľudských práv v Slovenskej republike má podľa nej ponúknuť základný koncepčný rámec na riešenie mnohých existujúcich problémov v rámci našej spoločnosti.
"Zďaleka pritom nejde len o práva tzv. LGBTI osôb, ako sa nás niektorí snažia dlhodobo klamlivo presviedčať. Upravuje napríklad práva hendikepovaných, čím priamo odpovedá na jednu z požiadaviek tzv. aktivistov. Rovnako sa venuje právam dieťaťa. Na deti a ich ochranu sa pritom odporcovia stratégie odvolávajú snáď najradšej," uviedla. Dokument sa podľa nej pripravoval veľmi dlho a jeho výsledná podoba napovie, či sa Slovensko uberá smerom k vyspelej modernej spoločnosti alebo naopak niekam inam.
"Protesty proti tejto stratégii, na ktorej príprave sa ich organizátori mali navyše možnosť aktívne podieľať, ale aj čoskoro sa konajúce referendum o obmedzení práv malej skupiny ľudí, ktorá ich ešte ani nestihla získať, svedčia o tom, že to bude práve niekam inam," myslí si europoslankyňa. Zo Slovenska to podľa nej vytvára akýsi malý fundamentalistický ostrovček v strede Európy. "Taký, ktorý má z hľadiska ochrany ľudských a občianskych práv veľký problém posunúť sa do 21. storočia," vysvetlila poslankyňa. "Výhradné upriamovanie pozornosti na jednu čiastkovú tému je jasná demagógia. Navyše, opäť raz účelovo prehlbujúca sa nenávisť v rámci slovenskej spoločnosti," uzavrela Monika Flašíková Beňová.
Jej vyjadrenia sa dotkli europoslanca Branislava Škripeka (OĽaNO). "Chcem zdôrazniť, že v Ústave SR nemáme zadefinované špeciálne práva pre skupinu ľudí s homosexuálnym cítením. Preto nie je možné ich považovať za ústavou uznanú menšinu," zdôrazňuje s tým, že "Ústava SR priznáva v čl. 33 a čl. 34 práva len národnostným menšinám a etnickým skupinám".
Branislav Škripek svoje postoje k referendu vyjadril v diskusnej relácii TABLET.TV, pozrite si ju TU.
"Ďalej chcem zdôrazniť, že predmetom referenda sú otázky, ktoré spadajú do výhradnej kompetencie členských štátov. Je mimoriadne nevhodné, ak sa o nich rokuje na pôde Európskeho parlamentu. Nepáči sa mi, že pani poslankyňa spochybňuje legitimitu referenda. Pretože Ústavný súd SR vydal vyjadrenie, podľa ktorého referendové otázky sú v súlade s Ústavou SR a Ústavný súd je jediný orgán, ktorý môže ústavnosť referenda posúdiť," dodal Škripek, podľa ktorého Monika Flašíková Beňová vyjadrila svoj názor aj v pracovnej skupine sociálnych demokratov vo výbore LIBE Európskeho parlamentu.
