Slovenský europoslanec upozornil na možné problémy, ktorý by mohli nastať v dôsledku monitorovania a následného vymáhania dodržiavania ľudských práv v jednotlivých krajinách.
Autor TASR
Štrasburg 12. februára (TASR) - Dôraznejšia kontrola dodržiavania zásad v oblasti demokracie, právneho štátu a základných práv zo strany členských štátov EÚ boli v stredu podvečer predmetom rozpravy poslancov Európskeho parlamentu (EP) s prvým podpredsedom Európskej komisie Fransom Timmermansom a lotyšskou štátnou tajomníčkou pre európske záležitosti Zandou Kalninovou-Lukaševicovou.
Podľa europoslancov existuje nerovnováha medzi kodanskými kritériami, ktorých splnenie sa automaticky očakáva od kandidátskych krajín EÚ, a nástrojmi zaisťujúcimi ich dodržiavanie v jednotlivých členských štátoch.
Zákonodarný zbor EÚ požaduje efektívnejšie nástroje na ochranu demokracie, právneho štátu a základných práv v EÚ. EP už počas predchádzajúceho funkčného obdobia prijal v tejto súvislosti niekoľko uznesení, v ktorých vyzýval na lepšie monitorovanie dodržiavania základných práv v členských štátoch.
Slovenský europoslanec Branislav Škripek (OĽaNO) z frakcie Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR) počas rozpravy uviedol, že zámery prísnejšieho kontrolovania zo strany inštitúcií EÚ považuje za zbytočné a dokonca za neoprávnený zásah do kompetencií členských štátov EÚ.
"Nemôžeme dovoliť, aby sa pojem právneho štátu stal vďaka tendenčnej interpretácii niektorých skupín politickým nástrojom pre neopodstatnenú kontrolu suverénnych členských štátov. Je nutné, aby Európska komisia rešpektovala existujúce demokratické a ľudskoprávne mechanizmy štátov EÚ a namiesto kontroly prejavila viac dôvery," uviedol Škripek.
Upozornil na možné problémy, ktorý by mohli nastať v dôsledku monitorovania a následného vymáhania dodržiavania ľudských práv v jednotlivých krajinách.
"Mám obavy z toho, ako by dopadlo, keby sa voči členským štátom začali uplatňovať prísne kontrolné mechanizmy a vymáhanie prostredníctvom inštitúcií EÚ. Akoby členské štáty, ich vlády a obyvatelia boli v tejto oblasti nekompetentní a potrebovali by dohľad a vedenie zo strany európskych úradníkov,” pripomenul slovenský europoslanec.
Podľa jeho názoru EÚ už dnes disponuje dostatočnými mechanizmami, ktoré zaisťujú, aby členské štáty, ak chcú zostať plnohodnotnými členmi EÚ, chránili ľudské práva a základné hodnoty spoločenstva.
EP podľa neho musí rešpektovať zvrchovanosť členských štátov a nie ich kontrolovať, lebo aj "z našej nedávnej histórie dobre vieme, že presne tam kde končí kultúra diskusie, začína diktatúra príkazov, zákazov, cenzúry a neslobody".
V tejto súvislosti so znepokojením vníma vyjadrenia niektorých členov europarlamentu na margo slovenského referenda za ochranu rodiny.
"Moji kolegovia majú právo na svoj názor. Ale spochybňovať rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, označovať referendum za homofóbne, či sa hanlivo vyjadrovať na adresu organizátorov aj účastníkov referenda považujem ďaleko za hranicou kultúrnej diskusie, ktorú by som čakal v EÚ. Teda práve v tej únii, ktorá sama seba prezentuje ako zástupkyňu a obhajkyňu rovnosti, demokracie a plurality," povedal Škripek.
Podľa europoslancov existuje nerovnováha medzi kodanskými kritériami, ktorých splnenie sa automaticky očakáva od kandidátskych krajín EÚ, a nástrojmi zaisťujúcimi ich dodržiavanie v jednotlivých členských štátoch.
Zákonodarný zbor EÚ požaduje efektívnejšie nástroje na ochranu demokracie, právneho štátu a základných práv v EÚ. EP už počas predchádzajúceho funkčného obdobia prijal v tejto súvislosti niekoľko uznesení, v ktorých vyzýval na lepšie monitorovanie dodržiavania základných práv v členských štátoch.
Slovenský europoslanec Branislav Škripek (OĽaNO) z frakcie Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR) počas rozpravy uviedol, že zámery prísnejšieho kontrolovania zo strany inštitúcií EÚ považuje za zbytočné a dokonca za neoprávnený zásah do kompetencií členských štátov EÚ.
"Nemôžeme dovoliť, aby sa pojem právneho štátu stal vďaka tendenčnej interpretácii niektorých skupín politickým nástrojom pre neopodstatnenú kontrolu suverénnych členských štátov. Je nutné, aby Európska komisia rešpektovala existujúce demokratické a ľudskoprávne mechanizmy štátov EÚ a namiesto kontroly prejavila viac dôvery," uviedol Škripek.
Upozornil na možné problémy, ktorý by mohli nastať v dôsledku monitorovania a následného vymáhania dodržiavania ľudských práv v jednotlivých krajinách.
"Mám obavy z toho, ako by dopadlo, keby sa voči členským štátom začali uplatňovať prísne kontrolné mechanizmy a vymáhanie prostredníctvom inštitúcií EÚ. Akoby členské štáty, ich vlády a obyvatelia boli v tejto oblasti nekompetentní a potrebovali by dohľad a vedenie zo strany európskych úradníkov,” pripomenul slovenský europoslanec.
Podľa jeho názoru EÚ už dnes disponuje dostatočnými mechanizmami, ktoré zaisťujú, aby členské štáty, ak chcú zostať plnohodnotnými členmi EÚ, chránili ľudské práva a základné hodnoty spoločenstva.
EP podľa neho musí rešpektovať zvrchovanosť členských štátov a nie ich kontrolovať, lebo aj "z našej nedávnej histórie dobre vieme, že presne tam kde končí kultúra diskusie, začína diktatúra príkazov, zákazov, cenzúry a neslobody".
V tejto súvislosti so znepokojením vníma vyjadrenia niektorých členov europarlamentu na margo slovenského referenda za ochranu rodiny.
"Moji kolegovia majú právo na svoj názor. Ale spochybňovať rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, označovať referendum za homofóbne, či sa hanlivo vyjadrovať na adresu organizátorov aj účastníkov referenda považujem ďaleko za hranicou kultúrnej diskusie, ktorú by som čakal v EÚ. Teda práve v tej únii, ktorá sama seba prezentuje ako zástupkyňu a obhajkyňu rovnosti, demokracie a plurality," povedal Škripek.