Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Minister sa podľa Slovenskej komory učiteľov snažil počas pandémie urobiť mnohé kroky v prospech krízového riadenia škôl.
Autor TASR
Bratislava 30. júna (TASR) – Minister školstva Branislav Gröhling (SaS) by mal viac komunikovať so zainteresovanými stranami a menej sa venovať tlačovkám a mediálnym bublinám. Uviedla to Slovenská komora učiteľov (SKU) v rámci zhodnotenia školského roka 2020/2021. TASR o tom informoval prezident SKU Vladimír Crmoman.
Minister sa podľa SKU snažil počas pandémie urobiť mnohé kroky v prospech krízového riadenia škôl. „Je to náročná a nezávideniahodná úloha a minister ju zvládal s pokojom. Problém vidíme skôr v participatívnych krokoch – robiť menej tlačoviek a mediálnych bublín a viac rokovať s ľuďmi zvnútra i zvonka,“ uviedol Crmoman. Dodal, že chaotické riadenie vyčerpalo ministerstvo aj školy, a preto možno čakať ešte ťažší rok. „Lebo následky zlých alebo žiadnych rozhodnutí budú znášať školy od septembra nasledujúceho školského roka,“ vysvetlil.
Komora tiež poukázala na fakt, že prvýkrát za posledných päť rokov neboli učiteľom zvyšované platy, a to ani napriek pretrvávajúcemu alarmujúcemu stavu nízkej atraktivity učiteľského povolania, hlbokému podpriemeru Slovenska v rámci krajín OECD a ešte väčšiemu nedostatku učiteľov po pandémii.
Pozitívne hodnotí prechod správy škôl z ministerstva vnútra pod správu ministerstva školstva. Pandémia podľa komory poukázala na dôležitosť zjednotenia financovania škôl a školských zariadení a ich prechodu spod samospráv. „Chýbajú zákonné páky, ako si od zriaďovateľov v konkrétnej situácii počas lockdownu vynútiť dodržiavanie nariadení. Ministerstvom vydané pokyny nie sú pre zriaďovateľov záväzné, vykladajú si ich rozdielne alebo ignorujú,“ vysvetlil Crmoman.
Komora konštatovala pretrvávajúcu nespokojnosť s procesmi čerpania štrukturálnych fondov. „Vo výzvach v oblasti vzdelávania sa zavádzajú zmeny bez opory v dátach a analýzach. Strategické dokumenty a zákony pre reformy sú bez účasti verejnosti s veľmi formálnym prístupom. Obchádzajú sa pravidlá transparentnosti, otvorenosti a verejnej kontroly,“ vysvetlil prezident SKU.
Negatívne hodnotí, aj v porovnaní s bývalými vládami, komunikáciu ministerstva s organizáciami. „Komora ani nevie urobiť odpočet, nevie sa vyjadriť k novelám zákonov, lebo netuší, aká verzia sa nakoniec dostane do parlamentu a kedy,“ doplnil Crmoman.
K transformácii samotného ministerstva a jeho priamo riadených organizácií podľa SKU vôbec nedošlo. Významný posun komora neeviduje v oblasti zvýšenia kvality vzdelávania učiteľov ani v otázkach demokratizácie v školách.
Minister sa podľa SKU snažil počas pandémie urobiť mnohé kroky v prospech krízového riadenia škôl. „Je to náročná a nezávideniahodná úloha a minister ju zvládal s pokojom. Problém vidíme skôr v participatívnych krokoch – robiť menej tlačoviek a mediálnych bublín a viac rokovať s ľuďmi zvnútra i zvonka,“ uviedol Crmoman. Dodal, že chaotické riadenie vyčerpalo ministerstvo aj školy, a preto možno čakať ešte ťažší rok. „Lebo následky zlých alebo žiadnych rozhodnutí budú znášať školy od septembra nasledujúceho školského roka,“ vysvetlil.
Komora tiež poukázala na fakt, že prvýkrát za posledných päť rokov neboli učiteľom zvyšované platy, a to ani napriek pretrvávajúcemu alarmujúcemu stavu nízkej atraktivity učiteľského povolania, hlbokému podpriemeru Slovenska v rámci krajín OECD a ešte väčšiemu nedostatku učiteľov po pandémii.
Pozitívne hodnotí prechod správy škôl z ministerstva vnútra pod správu ministerstva školstva. Pandémia podľa komory poukázala na dôležitosť zjednotenia financovania škôl a školských zariadení a ich prechodu spod samospráv. „Chýbajú zákonné páky, ako si od zriaďovateľov v konkrétnej situácii počas lockdownu vynútiť dodržiavanie nariadení. Ministerstvom vydané pokyny nie sú pre zriaďovateľov záväzné, vykladajú si ich rozdielne alebo ignorujú,“ vysvetlil Crmoman.
Komora konštatovala pretrvávajúcu nespokojnosť s procesmi čerpania štrukturálnych fondov. „Vo výzvach v oblasti vzdelávania sa zavádzajú zmeny bez opory v dátach a analýzach. Strategické dokumenty a zákony pre reformy sú bez účasti verejnosti s veľmi formálnym prístupom. Obchádzajú sa pravidlá transparentnosti, otvorenosti a verejnej kontroly,“ vysvetlil prezident SKU.
Negatívne hodnotí, aj v porovnaní s bývalými vládami, komunikáciu ministerstva s organizáciami. „Komora ani nevie urobiť odpočet, nevie sa vyjadriť k novelám zákonov, lebo netuší, aká verzia sa nakoniec dostane do parlamentu a kedy,“ doplnil Crmoman.
K transformácii samotného ministerstva a jeho priamo riadených organizácií podľa SKU vôbec nedošlo. Významný posun komora neeviduje v oblasti zvýšenia kvality vzdelávania učiteľov ani v otázkach demokratizácie v školách.
