Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa opozičného poslanca musí predseda parlamentu Andrej Danko (SNS) podpísať takéto rozhodnutie.
Autor TASR
Bratislava 15. marca (TASR) - Pracovná skupina, ktorá má pripraviť novelu zákona o konflikte záujmov, stále nerokovala. Mala sa zísť vo februári počas schôdze Národnej rady SR. Taký bol plán predsedu parlamentného výboru pre nezlučiteľnosť funkcií Martina Poliačika (SaS). Stroskotal však na tom, že stále neexistuje rozhodnutie povoľujúce zriadenie skupiny. To sľúbil Poliačikovi ešte koncom minulého roka predseda parlamentu Andrej Danko (SNS), ktorý takéto rozhodnutie musí podpísať. Šéf Národnej rady SR chce s Poliačikom ešte hovoriť.
"Koncom roka mi predseda Andrej Danko v osobnom rozhovore hovoril, že dáva vypracovať rozhodnutie, na základe ktorého mala byť zvolaná pracovná skupina. A keď som začal poslancov na rokovanie zvolávať, zistil som, že Dankovo rozhodnutie nebolo dopracované a predseda ho nepodpísal. Kým nie je rozhodnutie predsedu, neviem s tým nič urobiť. Nemám na základe čoho zvolať rokovanie pracovnej skupiny," povedal pre TASR Poliačik.
Danko podľa šéfky komunikácie parlamentu Zuzany Čižmárikovej nemieni zasadnutie blokovať. "Témou sa určite chceme zaoberať," uviedla pre TASR Čižmáriková. Predseda parlamentu chce pred začiatkom schôdze s Poliačikom ešte rokovať.
Pracovná skupina by mala pripraviť zmeny na odstránenie dier v zákone, na ktoré poslanci narážajú pri konaniach vo výbore. Novela by tiež mala priniesť podrobnejšie majetkové priznania verejných funkcionárov. V skupine majú byť zastúpené všetky parlamentné strany. SNS by v nej mal zastupovať Tibor Bernaťák, Smer-SD Miroslav Číž, Most-Híd Peter Kresák, SaS Ondrej Dostál, OĽaNO-NOVA Jozef Lukáč, Sme rodina Adriana Pčolinská a ĽSNS Rastislav Schlosár. V skupine by mali byť aj bývalí predsedovia výboru Miroslav Beblavý (nezaradený) a Gábor Gál (Most-Híd).
Poliačik má na rokovanie pripravené viaceré materiály vrátane sumáru doterajších noviel a návrhov, ktoré sa v parlamente objavili. "Z parlamentného inštitútu máme porovnanie zákonov s inými krajinami," doplnil predseda výboru. Pred časom informoval, že novelou ústavného zákona by chcel dosiahnuť napríklad zmeny v trestoch, povinné podrobnejšie tlačivá majetkových priznaní, ktoré by umožnili lepšiu kontrolu majetku funkcionárov, ale aj možnosti odvolania sa na Ústavný súd SR.
O potrebe zmeny zákona hovorí otvorene na rokovaní výboru pravidelne väčšina poslancov bez ohľadu na to, z ktorej strany sú. Poukazujú na nedostatky zákona, s ktorými sa treba podľa nich vyrovnať.
Sprísnenie majetkových priznaní sa spomína už roky. Pracovná skupina tvorila zmenu ústavného zákona o konflikte záujmov aj v minulom volebnom období. Hoci sa dohodla na zmenách, Smer-SD od nich odstúpil. Následne prišli ďalšie návrhy od opozície aj vládnej strany, ale ani jeden pre nedostatok hlasov neprešiel. Na zmeny ústavného zákona treba aspoň 90 hlasov. V súčasnom zložení parlamentu to znamená, že sa musí koalícia a opozícia spojiť.
"Koncom roka mi predseda Andrej Danko v osobnom rozhovore hovoril, že dáva vypracovať rozhodnutie, na základe ktorého mala byť zvolaná pracovná skupina. A keď som začal poslancov na rokovanie zvolávať, zistil som, že Dankovo rozhodnutie nebolo dopracované a predseda ho nepodpísal. Kým nie je rozhodnutie predsedu, neviem s tým nič urobiť. Nemám na základe čoho zvolať rokovanie pracovnej skupiny," povedal pre TASR Poliačik.
Danko podľa šéfky komunikácie parlamentu Zuzany Čižmárikovej nemieni zasadnutie blokovať. "Témou sa určite chceme zaoberať," uviedla pre TASR Čižmáriková. Predseda parlamentu chce pred začiatkom schôdze s Poliačikom ešte rokovať.
Pracovná skupina by mala pripraviť zmeny na odstránenie dier v zákone, na ktoré poslanci narážajú pri konaniach vo výbore. Novela by tiež mala priniesť podrobnejšie majetkové priznania verejných funkcionárov. V skupine majú byť zastúpené všetky parlamentné strany. SNS by v nej mal zastupovať Tibor Bernaťák, Smer-SD Miroslav Číž, Most-Híd Peter Kresák, SaS Ondrej Dostál, OĽaNO-NOVA Jozef Lukáč, Sme rodina Adriana Pčolinská a ĽSNS Rastislav Schlosár. V skupine by mali byť aj bývalí predsedovia výboru Miroslav Beblavý (nezaradený) a Gábor Gál (Most-Híd).
Poliačik má na rokovanie pripravené viaceré materiály vrátane sumáru doterajších noviel a návrhov, ktoré sa v parlamente objavili. "Z parlamentného inštitútu máme porovnanie zákonov s inými krajinami," doplnil predseda výboru. Pred časom informoval, že novelou ústavného zákona by chcel dosiahnuť napríklad zmeny v trestoch, povinné podrobnejšie tlačivá majetkových priznaní, ktoré by umožnili lepšiu kontrolu majetku funkcionárov, ale aj možnosti odvolania sa na Ústavný súd SR.
O potrebe zmeny zákona hovorí otvorene na rokovaní výboru pravidelne väčšina poslancov bez ohľadu na to, z ktorej strany sú. Poukazujú na nedostatky zákona, s ktorými sa treba podľa nich vyrovnať.
Sprísnenie majetkových priznaní sa spomína už roky. Pracovná skupina tvorila zmenu ústavného zákona o konflikte záujmov aj v minulom volebnom období. Hoci sa dohodla na zmenách, Smer-SD od nich odstúpil. Následne prišli ďalšie návrhy od opozície aj vládnej strany, ale ani jeden pre nedostatok hlasov neprešiel. Na zmeny ústavného zákona treba aspoň 90 hlasov. V súčasnom zložení parlamentu to znamená, že sa musí koalícia a opozícia spojiť.
