Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Viktor Križo zo Slovenskej komory učiteľov kriticky zhodnotil aj návrhy dvoch najvýznamnejších zákonov školstva - školský zákon a zákon o pedagogických a odborných zamestnancoch.
Autor TASR
Bratislava 15. marca (TASR) - Slovenská komora učiteľov (SKU) nedokáže ani po roku práce ministra školstva, vedy, výskumu a športu Branislava Gröhlinga (SaS) povedať, že by niečo bola veľká zmena. V súvislosti s hodnotením blížiaceho sa prvého roka vlády to pre TASR uviedol Viktor Križo zo SKU. Ako tvrdí, sú to prevažne bežné domáce úlohy, ktoré sú na "pochvalu od triedneho učiteľa".
Križo poukázal na to, že aj "vďaka novému koronavírusu sa hasili požiare, čo si určite vyžadovalo mimoriadne úsilie zúčastnených". Okrem toho sa podľa neho robili viac-menej len "kozmetické opravy".
Na otázku, čo sa ministrovi školstva za rok vo funkcii podarilo, Križo odpovedal, že toho nie je tak veľa. "Po dlhších prieťahoch sa podarilo dofinancovať platy učiteliek materských škôl na ich udržanie aj vzhľadom na povinné predprimárne vzdelávanie, dlhodobo pozitívnym bodom je portál Učíme na diaľku, za ocenenie stojí čiastočne otvorenie trhu učebníc a očakávame sľúbené pokračovanie," zhodnotil Križo, ktorý ocenil aj očkovanie učiteľov. Ako uviedol, medzi pozitívne postavy novej garnitúry ministerstva sa zapísali svojou aktívnou a diplomatickou prácou riaditeľka Štátneho pedagogického ústavu Miroslava Hapalová, štátna tajomníčka rezortu školstva Monika Filipová či riaditeľka Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie Janette Motlová.
Križo uviedol, že od príchodu nového vedenia rezortu školstva všetci očakávali, že príde zmena. "Bohužiaľ, musíme konštatovať, že školstvo ani dnes nie je prioritou vlády. Rezort skončil mimo záujmu víťaznej politickej strany, rovnako v predchádzajúcich desaťročiach. Komora učiteľov žiadala od novej vlády procesuálnejšie zmeny, ktoré nakoniec sú zakotvené aj v programovom vyhlásení vlády. Tie sa však doteraz v rezorte školstva neuskutočnili," povedal Križo. Poukázal i na spôsob obsadenia na takmer všetkých postoch na ministerstve školstva, pričom tvrdí, že neprešli transparentným výberovým procesom.
Kriticky zhodnotil Križo aj návrhy dvoch najvýznamnejších zákonov školstva - školský zákon a zákon o pedagogických a odborných zamestnancoch. "Prinášajú mnoho závažných zmien, viaceré z nich sú rozporuplné. Viac ako 1000 pripomienok k školskému zákonu a stovky pripomienok k zákonu o pedagogických a odborných zamestnancoch svedčí o tom, že odborná a školská verejnosť nie je so zmenami spokojná," povedal s tým, že je to vysvedčenie za prvý rok.
"V jeho priebehu namiesto toho, aby ministerstvo najprv získalo podnety z terénu a potom ich zapracovalo do noviel, sa udial opak. Žiadna participácia, transparentnosť a verejná diskusia. Minister školstva sa veľmi podobá premiérovmu štýlu riadenia pandémie - mnoho tlačoviek, fotografií, rozhodnutí bez podpory odborníkov a expertov z praxe," poznamenal Križo. Ako dodal, sľubované zjednotenie škôl a školských zariadení pod ministerstvo školstva minister nepresadil.
Križo poukázal na to, že aj "vďaka novému koronavírusu sa hasili požiare, čo si určite vyžadovalo mimoriadne úsilie zúčastnených". Okrem toho sa podľa neho robili viac-menej len "kozmetické opravy".
Na otázku, čo sa ministrovi školstva za rok vo funkcii podarilo, Križo odpovedal, že toho nie je tak veľa. "Po dlhších prieťahoch sa podarilo dofinancovať platy učiteliek materských škôl na ich udržanie aj vzhľadom na povinné predprimárne vzdelávanie, dlhodobo pozitívnym bodom je portál Učíme na diaľku, za ocenenie stojí čiastočne otvorenie trhu učebníc a očakávame sľúbené pokračovanie," zhodnotil Križo, ktorý ocenil aj očkovanie učiteľov. Ako uviedol, medzi pozitívne postavy novej garnitúry ministerstva sa zapísali svojou aktívnou a diplomatickou prácou riaditeľka Štátneho pedagogického ústavu Miroslava Hapalová, štátna tajomníčka rezortu školstva Monika Filipová či riaditeľka Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie Janette Motlová.
Križo uviedol, že od príchodu nového vedenia rezortu školstva všetci očakávali, že príde zmena. "Bohužiaľ, musíme konštatovať, že školstvo ani dnes nie je prioritou vlády. Rezort skončil mimo záujmu víťaznej politickej strany, rovnako v predchádzajúcich desaťročiach. Komora učiteľov žiadala od novej vlády procesuálnejšie zmeny, ktoré nakoniec sú zakotvené aj v programovom vyhlásení vlády. Tie sa však doteraz v rezorte školstva neuskutočnili," povedal Križo. Poukázal i na spôsob obsadenia na takmer všetkých postoch na ministerstve školstva, pričom tvrdí, že neprešli transparentným výberovým procesom.
Kriticky zhodnotil Križo aj návrhy dvoch najvýznamnejších zákonov školstva - školský zákon a zákon o pedagogických a odborných zamestnancoch. "Prinášajú mnoho závažných zmien, viaceré z nich sú rozporuplné. Viac ako 1000 pripomienok k školskému zákonu a stovky pripomienok k zákonu o pedagogických a odborných zamestnancoch svedčí o tom, že odborná a školská verejnosť nie je so zmenami spokojná," povedal s tým, že je to vysvedčenie za prvý rok.
"V jeho priebehu namiesto toho, aby ministerstvo najprv získalo podnety z terénu a potom ich zapracovalo do noviel, sa udial opak. Žiadna participácia, transparentnosť a verejná diskusia. Minister školstva sa veľmi podobá premiérovmu štýlu riadenia pandémie - mnoho tlačoviek, fotografií, rozhodnutí bez podpory odborníkov a expertov z praxe," poznamenal Križo. Ako dodal, sľubované zjednotenie škôl a školských zariadení pod ministerstvo školstva minister nepresadil.
