Bratislava 24. januára (TASR) - Vypočúvaním ďalších 14 kandidátov na sudcov Ústavného súdu (ÚS) SR pokračuje vo štvrtok rokovanie Ústavnoprávneho výboru Národnej rady (NR) SR. Zo 40 uchádzačov sa pred výborom predstaví 14.

Hovoriť o sebe budú postupne Martina Jánošíková, Kajetán Kičura, Karol Kovács, riaditeľka Centra právnej pomoci Eva Kováčechová, poslanec NR SR Peter Kresák, Štefan Kseňák, Lucia Kurilovská, Miloš Maďar, Pavol Malich, Michal Matulník, Peter Melicher, Soňa Mesiarkinová, Peter Molnár a štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti Edita Pfundtner. Kresák je aj členom ústavnoprávneho výboru, na jeho aktuálnom rokovaní sa však nezúčastňuje vzhľadom na svoju kandidatúru. Nechce hodnotiť svojich protikandidátov.

Híring sa začal v stredu (23.1.), kedy poslanci vypočuli prvých 12 kandidátov. Plán bol 13, ale kandidátka Eva Fulcová neprišla pre zdravotné problémy, predstavila sa listom. Zo 40 uchádzačov je úlohou poslancov zvoliť 18 kandidátov na sudcovský post. Prezident SR Andrej Kiska z nich následne vymenuje deväť sudcov.

P. Kresák by vzal ústavnému súdu rozhodovanie o volebných sťažnostiach

Ústavný súd by nemusel rozhodovať o volebných sťažnostiach. Túto právomoc by mu odobral kandidát na ústavného sudcu Peter Kresák, podľa ktorého by to zefektívnilo prácu ústavného súdu. "Asi by som išiel cestou istého obmedzenia kompetencií," odpovedal Kresák na vypočutí v ústavnoprávnom parlamentnom výbore na otázku, čo by zmenil, aby zefektívnil prácu ústavného súdu.

Kresák sa o post ústavného sudcu uchádza preto, že sa celý profesionálny život venuje otázkam, ktoré súvisia s ústavným právom a chce mať šancu, aby sa posilňovala dôvera v právo a spravodlivosť. "Mojou motiváciou nie je len celoživotná fascinácia ústavným právom, ale aj možnosť dostať šancu spolupôsobiť na posilňovaní dôvery," vyhlásil.

Foto: TASR - Pavel Neubauer

Vyjadril sa aj k otázke vnímania ústavného súdu ako politického orgánu. "Ústavný súd je do takej miery politický orgán ako je ústava samotná chápaná ako politický dokument. Vnímajme však slovo politika ako schopnosť riadiť štát a nie ako nástroj straníckej politiky," uviedol.

Kresák tiež priznal, že bol členom komunistickej strany. "Bol som členom komunistickej strany, SZM aj pionier, nechválim sa tým, bola iná doba," povedal s tým, že ako človek, ktorý túto dobu zažil, si vie vážiť výdobytky revolúcie, ako je sloboda prejavu a slova. Hovoril tiež, že ho za komunizmu sledovala Štátna bezpečnosť.



Poslanec NRSR z Mosta-Híd odpovedal aj na otázky o eutanázii a ochrane života. V súvislosti s eutanáziou uviedol, že sa touto témou zaoberal v čase, keď mal osobnú skúsenosť. Spomenul rodičov, ktorí podľa jeho slov umierali v nedôstojných podmienkach vtedajšieho zdravotníctva. Je podľa neho dilema, či spoločnosť má nechať človeka trpieť v nedôstojných podmienkach alebo mu umožniť zomrieť dôstojne.

V odpovediach sa Kresák zamyslel aj nad možnosťou zaviesť civilnú žalobu, ktorou by sa mohli ľudia brániť proti výrokom poslancov NRSR. Tých totiž chráni výroková imunita a Kresák priznáva, že občas poslanecké prejavy môžu poškodiť nielen ľudí, ale aj firmy.

Kresák priznal aj to, že zrejme pri niektorých návrhoch v parlamente nehlasoval celkom v súlade so svojim právnym názorom. Dodal však, že pri viacerých zásadných otázkach sa vedel postaviť a nehlasoval s väčšinou. "Snažil som sa vždy zostať právnikom a nie byť politikom," povedal. Kresákovi sa tiež stalo, že hlasoval za zákon, ktorý bol neskôr označený za protiústavný. "Ale v čase, keď som hlasoval, som bol presvedčený, že nie je protiústavný," vysvetlil.

Rovnako sa vo svojom vystúpení pred poslancami venoval otázke dodržiavania ľudských práv. Nebola by podľa Kresáka pravda, keby povedal, že ľudské práva na Slovensku sú dodržiavané absolútne. O vypuklých problémoch v tejto oblasti by sa podľa Kresáka dala napísať štúdia.

Hovoril aj o právach pre homosexuálov. "Ako právnici sa musíme pýtať, či je iná sexuálna orientácia niečo, čo je liečiteľné, či je to deviácia alebo súčasť ľudského bytia. Moje skúsenosti hovoria, že to nie je choroba, ale výsledok istej mutácie v chromozómoch. Je to niečo, s čím sa človek narodí, nedokáže to ovplyvniť. A ak je to tak, je to niečo, čo ho oprávňuje, aby sme sa k nemu správali rovnako ako k ostatným," vyhlásil.

E. Kováčechová: Teraz je šanca určiť charakter ÚS nanovo

Teraz, keď sa Ústavný súd (ÚS) SR tvorí prakticky nanovo, je šanca, aby sme určili jeho charakter. Na pôde Ústavnoprávneho výboru NR SR to vyhlásila kandidátka na ústavnú sudkyňu Eva Kováčechová, ktorá pôsobí ako riaditeľka Centra právnej pomoci.

Foto: TASR - Pavel Neubauer

"Kandidujem, lebo mám dostatok skúseností, naučila som sa riešiť dilemy a poskytovať spravodlivé riešenia. Zároveň, ÚS je inštitúcia, ktorá poskytuje ochranu ľudských práv na národnej úrovni a inštitúcia, ktorá zabezpečuje ochranu demokratického charakteru nášho štátu. Ako ústavná sudkyňa budem strážca demokracie, právneho štátu a ochrany ľudských práv," sľubuje Kováčechová.

Zdôraznila, že vo svojej doterajšej praxi sa venovala hlavne dvom veľkým témam, a to ochrana ľudských práv a téma zvyšovania dôveryhodnosti justície. Za slabinu ÚS označila okrem prieťahov rozpornosť súdnych rozhodnutí.

Poslancom sa predstavil aj kandidát Karol Kovács. Za svoj obrovský úspech považuje, že sa už 37 rokov živí poctivou prácou a koná nestranne. Dodal, že v roku 1989 som sa stal vedúcim štátnym notárom. "Vtedy jediným, ktorý nebol členom komunistickej strany," odpovedal na otázku poslancov, či bol členom komunistickej strany. Odpovedal aj na otázky o ľudských právach a registrovaných partnerstvách. Pri svojom vystúpení sa neraz odvolával na Bibliu a zdôrazňoval, že Slovensko vychádza z tradičných kresťanských hodnôt. "Ak majú platiť nejaké práva, potom tu musí byť niekto, kto ich zabezpečí," dodal.

K. Kičura hovorí o morálke, zvýhodňovanie firmy Bonul odmieta

Ústavný súd (ÚS) SR by mal byť rešpektovanou a váženou inštitúciou. Ako jej súčasť sa o to chce pričiniť uchádzač o post na ÚS Kajetán Kičura. Povedal to počas vypočutia na pôde Ústavnoprávneho výboru NR SR.

Kičura je od roku 2012 šéfom Správy štátnych hmotných rezerv (SŠHR), predtým pôsobil ako šéf okresného súdu v Čadci. Za kandidáta ho navrhol poslanec Ján Podmanický (Smer-SD). Tvrdí, že spoločenský a mediálny tlak, ktorý sprevádza tento proces voľby, môže rozhodovanie sťažiť.

Opozičný poslanec Ján Marosz (OĽaNO) chcel vedieť, prečo Správa štátnych hmotných rezerv pod Kičurovým vedením "prihrávala takmer všetky zákazky bezpečnostnej službe Bonul". "To, ako život beží, som zistil až vtedy, keď som sa stal vedúcim ústredného orgánu štátnej správy. Som si vedomý, že v rámci politického boja sú súčasťou aj obvinenia na moju adresu. Sú to fabulácie a k žiadnemu porušeniu práva nedošlo. Tieto údaje sú skreslené a nepravdivé," odkázal s tým, že obstarávanie na SŠHR sú transparentné, čo má dokazovať množstvo kontrol.

Foto: TASR – Pavel Neubauer

Zdôraznil, že momentálne prebieha súťaž na stráženie, ktoré v súčasnosti vykonáva Bonul. "To, že zvýhodňujeme nejakého uchádzača, je veľmi vážne obvinenie, ktoré odmietam," konštatoval.

Kičura uistil, že vo svojej praxi sa vždy rozhodoval nestranne a nezávisle. "Moderný a aktuálny pojem morálna integrita sa zakladá na výsledkoch mojej práce. Nemám sa za čo hanbiť. Moje ambície v súvislosti s ÚS nie sú prehnané, ale ani príliš sebavedomé," deklaroval Kičura.

Exministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (nezaradená) označila Kičurovu profesijnú odbočku zo sudcovského talára na čelo SŠHR za netradičnú. Chcela vedieť, ako ho to obohatilo. "Po siedmich rokoch môžem povedať, že to plne odporúčam všetkým sudcom všeobecných súdov, aby si vyskúšali, ako to je s reálnou aplikáciou práva v praxi," odpovedal Kičura.

Tiež uviedol, že vo svojom doterajšom živote sa vždy snažil rozvíjať pozitívne charakteristiky a vlastnosti. "To, že som prijal návrh kandidovať, vnímajte ako službu, ktorú tejto inštitúcii ponúkam," dodal.

M. Jánošíková nemá problém s otázkou registrovaných partnerstiev

Kandidátka na ústavnú sudkyňu Martina Jánošíková nemá problém s otázkou registrovaných partnerstiev a do určitej miery ani s adopciou detí pármi rovnakého pohlavia. K výchove detí týmito pármi podľa jej slov aj tak dochádza. Povedala to pri štvrtkovom vypočúvaní v parlamentnom ústavnoprávnom výbore.

Foto: TASR – Pavel Neubauer

Jánošíková tiež uviedla, že dokáže odolávať tlakom. Na otázku o potrebe zmien na Ústavnom súde (ÚS) SR odpovedala, že by napríklad bolo dobré zrýchliť zverejňovanie rozhodnutí ÚS. Jánošíková si zároveň nemyslí, že by mala byť vyvodzovaná individuálna zodpovednosť za rozhodovanie ústavných sudcov. Kandidátka si vie predstaviť aj istý legitímny zásah do práva na slobodu prejavu. Je podľa nej totiž na mieste, aby štát riešil šírenie nepravdivých informácií.

Poslanci sa jej pýtali aj na harmonizáciu práva v Európskej únii. Kandidátka zdôraznila, že na harmonizácii sa podieľajú členské štáty Únie a nediktuje ju Brusel. Podľa jej slov ešte bude pokračovať. "Nemyslím si, že harmonizácia dosiahla najvyšší stupeň. Dlhodobo sú snahy o harmonizáciu v oblasti občianskeho a trestného práva. Myslím si, že táto harmonizácia bude pokračovať za nášho aktívneho prispenia k tejto otázke," doplnila.

Š. Kseňák: Pri väčšej snahe by som už docentom bol

Na Slovensku je kríza dôvery v inštitúcie. Tvrdí to advokát Štefan Kseňák, ktorý kandiduje na sudcu Ústavného súdu (ÚS) SR. Navrhla ho Slovenská advokátska komora. Kseňák tvrdí, že disponuje skúsenosťami, ktoré mu umožňujú vcítiť sa do pozície osoby, ktorá sa obracia na Ústavný súd.

Opozičného poslanca Miroslava Beblavého (nezaradený) zaujímalo, že Kseňák už 25 rokov pôsobí ako odborný asistent a nestal sa docentom či profesorom. "Dá sa voliť aj rýchlejšia cesta na úkor kvality. Pri takýchto rozhodnutiach som trošku pomalší. Niekedy má človek málo času písať, keď veľa číta. Ale pri väčšej snahe by som už docentom bol," priznal s tým, že chýbajúcu docentúru ako hendikep nevníma.

Na druhej strane priznáva, že ako človek má veľmi veľa rezerv. "Niekedy nie je dobré ísť príliš do hĺbky, lebo sa veci komplikujú. To je jedna z rezerv, ktoré by som mal odstrániť," dodal.

L. Kurilovská: Som rozhodne za registrované partnerstvá

Kandidátka na ústavnú sudkyňu Lucia Kurilovská je za registrované partnerstvá, tiež je presvedčená, že žena má mať právo v plnej miere rozhodovať o svojom tele, a nie je zástankyňou eutanázie. Na ústavnom súde chce chrániť najmä základné práva a slobody ľudí a bola by rada, keby sa ústavný súd viac otvoril ľuďom. Hovorila o tom na štvrtkovom vypočúvaní v ústavnoprávnom parlamentnom výbore.

Foto: TASR - Jakub Kotian

"Som rozhodne za registrované partnerstvá, žijeme už v 21. storočí, keď sa menia určité postoje, a nemyslím si, že by toto mohlo byť na ujmu komukoľvek. Mohlo by to priniesť osoh tým, ktorí sa rozhodnú takto žiť," uviedla Kurilovská. Pri adopciách detí pármi rovnakého pohlavia by bola opatrnejšia. "Vyžaduje si to diskusiu menej právnikov, ale viac detských psychológov, psychiatrov," doplnila. Pri interrupciách uviedla, že žena má mať právo v plnej miere rozhodovať o svojom tele.

Dotkla sa aj témy dôveryhodnosti ústavného súdu. "Mala by vyplývať z rozhodnutí ústavného súdu. Keď sú čisté, jasné, tak si myslím, že aj tá dôveryhodnosť v ústavný súd bude vyššia," podotkla s tým, že dôveryhodnosti ústavného súdu by pomohlo aj to, keby sa viac otvoril občanom. Dodáva, že ako ústavná sudkyňa by chcela hlavne chrániť základné práva a slobody fyzických osôb. "Snažím sa, aby boli chránené práva a slobody každého jednotlivca, aby bola právna istota, aby sa každý vedel domôcť svojho práva," opísala svoje pôsobenie poslancom.



Na otázku, aký má vzťah s exministrom vnútra Robertom Kaliňákom, ktorý ju navrhol na post rektorky Akadémie Policajného zboru, uviedla, že ho učila a že nemajú žiadny vzťah. "Ani sa nestretávame," poznamenala s tým, že Kaliňákovi pri rozhovore povedala, že je volička SDKÚ. Zároveň uviedla, že sa nebojí povedať svoj názor pri rôznych kauzách.

M. Maďar: Je nesprávne na advokáta pozerať cez jeho klientov

Spoločnosť niekedy hľadí na advokátov pokriveným pohľadom, často sa na nich pozerá cez ich klientov, čo nie je správne. Pred členmi ústavnoprávneho výboru NR SR to vo štvrtok vyhlásil kandidát na sudcu Ústavného súdu (ÚS) SR Miloš Maďar s tým, že advokátom treba priznať väčšie zásluhy.

Foto: TASR - Jakub Kotian

On sám je advokátom a je známy aj tým, že je obhajcom Mikuláša Černáka. Na jeho obhajobu ho však pridelil štát ex offo. Na ústavného sudcu ho navrhla banskobystrická Univerzita Mateja Bela (UMB).

"Celý svoj právnický život vykonávam v zdravej symbióze dve právnické povolania - advokátsku a pedagogickú činnosť. Ak si kladieme otázku, či advokát v kombinácii s akademikom je vhodný kandidát, ja si myslím, že áno," povedal.

Maďar je za diverzifikáciu právnických povolaní na najvyšších súdnych inštitúciách. "Ja nemám problém, aby sudcovský zbor ÚS tvorili aj politici, aj iní kandidáti z justičného prostredia, ale aj advokáti," odkázal.

Keďže Maďar pôsobí aj na UMB, kde získal titul JUDr. ešte v roku 2000 aj predseda NR SR Andrej Danko (SNS), dostal otázku aj týmto smerom. K rigoróznej práci šéfa parlamentu povedal, že ju nečítal a nemal možnosť ju ani prelistovať. "Viem sa držať len od toho, čo uvádza správa účelovej komisie Akademického senátu UMB. Správu som čítal, hovorí nám o tom, aký je faktický stav," ozrejmil.

Podľa Maďara každý má nutkanie urobiť si nejaký názor, aj on. "Ale asi by som bol zlý právnik, keby som konštatoval kategorický záver bez toho, aby som si vypočul aj predsedu NR SR a mal možnosť zamyslieť sa nad kontextom celej situácie. UMB ako celok nemala v roku 2000 upravený postup písania rigoróznych prác. Dnes je už situácia iná," uviedol. Maďar zároveň uznal, že bol podľa záverov komisie porušený autorský zákon. Podľa jeho slov ak niekto pochybil, tak určite oponent.

P. Malich by na ÚS nekládol prílišný dôraz na právny formalizmus

Kandidát na ústavného sudcu Pavol Malich by na Ústavnom súde SR nekládol prílišný dôraz na právny formalizmus. Na spory by sa chcel pozerať menej dogmaticky a hľadal by v nich "normálny ľudský rozmer". Odpovedal tak na otázku, čo by robil pre zefektívnenie fungovania ústavného súdu.

Foto: TASR - Jakub Kotian

Na vypočutí v parlamentnom ústavnoprávnom výbore deklaroval, že si dokáže udržať autonómnosť pri rozhodovaní. Na ústavnom súde by sa snažil, aby boli rozhodnutia súdu čitateľnejšie. Zdôrazňuje ochranu ľudskej dôstojnosti. Pri otázkach o registrovaných partnerstvách uviedol, že je otázka času, kedy vývoj príde na Slovensko a k adopciám detí pármi rovnakého pohlavia povedal, že veľmi polarizujú spoločnosť.

V súvislosti s členstvom Slovenska v Európskej únii a zvrchovanosťou Slovenska zdôraznil, že Slovensko je zvrchovaný štát a úplne dobrovoľne presunulo časť svojich kompetencií. Poslancom priznal, že v minulosti už na ústavný súd kandidoval, ale neuspel. Navrhoval ho vtedy Ján Figeľ.

M. Matulník: Pre právnika niet väčšej cti, ako byť sudcom ÚS

Právnikovi sa nemôže dostať väčšej cti, ako je možnosť slúžiť občanom vo funkcii sudcu Ústavného súdu (ÚS) SR. Na pôde Ústavnoprávneho výboru NR SR to vo štvrtok počas vypočúvania povedal kandidát na ústavného sudcu Michal Matulník. Ide o advokáta, ktorého navrhla Fakulta práva Paneurópskej vysokej školy.

Foto: TASR - Jakub Kotian

Podľa jeho slov ústavného sudcu musia charakterizovať aktivita, činorodosť a snaha o sústavné zvyšovanie kvalifikácie. "Som presvedčený, že ÚS by mal benefitovať z rôznorodosti právnických povolaní. Profesijná skladba ÚS by mala byť kvantitatívne vyvážená," myslí si.

P. Melicher: Podpora kandidatúry Š. Harabina za šéfa NS bola chyba

Podporiť kandidatúru Štefana Harabina na predsedu Najvyššieho súdu (NS) SR bola chyba. Uviedol to kandidát na ústavného sudcu Peter Melicher pri vypočúvaní v parlamentnom ústavnoprávnom výbore.

Foto: TASR - Jakub Kotian

Poslanci sa ho pýtali aj na registrované partnerstvá, adopcie detí pármi rovnakého pohlavia či eutanáziu. "Môže dozrieť čas, že registrované partnerstvá budú tolerované," povedal. Eutanázia je podľa jeho vysoko osobná vec jednotlivca. "Ťažko povedať, či niekedy dospeje spoločnosť k tomu, aby sa táto možnosť upravila," uviedol s tým, že na zmenu pomerov nie je momentálne spoločenská objednávka.

Odpovedal aj na otázku, čo by robil, aby bola otvorenosť ústavného súdu vo vzťahu k informovaniu verejnosti čo najväčšia. Uviedol, že nikdy nemal problém komunikovať s verejnosťou. Povolanie sudcu považuje za rehoľu. Tvrdí, že je opatrný v situáciách, keď ho kontaktuje osoba, s ktorou dlho nekomunikoval. "Neudržiavam priateľské vzťahy ani s niektorými kolegami," povedal.

S. Mesiarkinová: Vyrušuje ma politikum okolo skladania ÚS

Každý, kto sa stane sudcom Ústavného súdu (ÚS) SR, musí svoje uvažovanie a pohľad zmeniť. Nemožno ani pripustiť, že by ÚS rozhodoval politicky. Na pôde Ústavnoprávneho výboru NR SR to povedala kandidátka na post ústavnej sudkyne Soňa Mesiarkinová. V súčasnosti je sudkyňou Najvyššieho súdu SR a na ÚS ju navrhli Právnická fakulta UK, Notárska komora a Slovenská advokátska komora.

Foto: TASR - Jakub Kotian

"Nemožno sa tváriť, že proces výberu ústavných sudcov nie je politickou záležitosťou, hoci mňa to politikum okolo skladania ústavného súdu vyrušuje," povedala.

Alojz Baránik (SaS) je presvedčený, že Mesiarkinová nie je vhodnou kandidátkou. Zdôvodnil to aj tým, že vo veci mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora nekonala dva a pol roka, neurobila žiaden úkon. "V tom čase ste sa venovali asi šiestim iným aktivitám, ako je prednášková činnosť či písanie. Toto samotné vás diskvalifikuje na sudkyňu ÚS," odkázal.

Mesiarkinová si nepamätá, že by na ňu bola niekedy podaná sťažnosť za prieťahy. "V roku 2013 bol najvyšší súd zahltený spismi a nedalo sa vybavovať tak plynulo, ako by bolo žiaduce. Ale ohradzujem sa voči tomu, že moje aktivity bránili mojej práci. Sudca najvyššieho súdu si svoju prácu určuje sám," reagovala.

Molnár: Miera integrácie členských štátov EÚ je taká akurát

Miera integrácie členských štátov Európskej únie je 'taká akurát'. Povedal to kandidát na ústavného sudcu Peter Molnár na vypočúvaní v parlamentom ústavnoprávnom výbore. "Osobne nevidím potrebu ani priestor v tejto dobe na zvyšovanie integrácie," doplnil.

Foto: TASR - Jakub Kotian

Otázky interrupcií, eutanázie, registrovaných partnerstiev a adopcií detí pármi rovnakého pohlavia považuje Molnár za živé témy, ktoré sa vyvíjajú. Je podľa neho otázne, v akom stave je Slovensko v postoji k týmto otázkam. Ťažko podľa neho povedať, kedy bude spoločnosť pripravená na zmeny, ktoré sú dnes možno pre ňu nepredstaviteľné.

V súvislosti s registrovanými partnerstvami uviedol, že by bolo potrebné posudzovať, či priznanie takýchto práv zasahuje do práv iných osôb. "Časť týchto práv je taká, že by nemala zasahovať do práv iných osôb," myslí si.

Molnár považuje Ústavný súd SR za najvýznamnejší justičný orgán štátu, ktorý má chrániť samotné základy demokratického a právneho štátu a ovplyvňuje aj kvalitu života v krajine. Ústavný súd však má podľa Molnára možno príliš široký katalóg kompetencií. Niektoré spory by podľa neho nemusel riešiť ústavný súd, ale všeobecné súdy.

E. Pfundtner: Pri hlasovaní o amnestiách som mala obrovskú právnu dilemu

Kandidátka na post ústavnej sudkyne Edita Pfundtner (Most-Híd) mala právnu dilemu, keď sa v parlamente hlasovalo o zrušení amnestií Vladimíra Mečiara. Priznala to na pôde Ústavnoprávneho výboru NR SR počas jej vypočúvania. Pfundtner v súčasnosti pôsobí ako štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti, za kandidátku ju nominovala Právnická fakulta Univerzity Komenského.

Foto: TASR - Jakub Kotian

"Pravidelne mávam etické a morálne dilemy. Nemusím sa za to hanbiť. Napr. obrovskú právnu dilemu som mala pri rušení amnestií Vladimíra Mečiara. Som rada, že som za ich zrušenie mohla hlasovať, ale ako právnik presadzujem právnu istotu. Ak funguje právny štát, nemalo by dochádzať k rušeniu amnestií," povedala Pfundtner.

Zároveň je presvedčená, že verejnosť by mala vedieť o rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR viac, preto považuje za škodu, že za túto inštitúciu navonok komunikujú len hovorca a predsedníčka. "Je na škodu, keď nekomunikuje aj sudca-spravodajca či sudca, ktorý mal odlišné stanovisko. Verejnosť by mala možnosť dozvedieť sa viac," myslí si Pfundtner. Aj to je podľa je slov jedna z ciest, ako zvýšiť dôveryhodnosť celej inštitúcie.

Pfundtner o sebe tvrdí, že je pre ňu samozrejmé pomáhať ľuďom v poskytovaní včasnej a kvalitnej spravodlivosti. "Aj keď nemám bohatú publikačnú činnosť, verím, že do cieľa dobehnem a za svoj výkon sa nebudem musieť hanbiť. Funkciu chcem vykonávať s obrovskou dávkou ľudskosti, odvahy, s rešpektom a schopnosťou počúvať, netolerujúc vnútorné ani vonkajšie tlaky," povedala.

Kandidátka sľubuje, že ak bude zvolená a vymenovaná, bude rozhodovať podľa svojho najlepšieho presvedčenia, nestranne a nezávisle, rešpektujúc svoju zodpovednosť vo vzťahu k morálke.

Pfundtner bola vo štvrtok poslednou uchádzačkou na vypočúvaní. V piatok (25.1.) sa pred poslancami predstavia Zuzana Pitoňáková, Radoslav Procházka, Marián Sluk, Juraj Sopoliga, Peter Straka, Ľuboš Szigeti, Ján Šikuta, Robert Šorl, Ján Štiavnický, Daniela Švecová, Marek Tomašovič, Michal Truban a Martin Vernarský.