Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Do lekárne patria nespotrebované tablety, kapsule, čapíky, očné kvapky, sirupy, masti či gély, priblížil prezident SLeK Ondrej Sukeľ.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 20. apríla (TASR) - Ľudia by doma nemali hromadiť expirované a nespotrebované lieky. Pripomínajú to Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) a Slovenská lekárnická komora (SLeK). Lekárnici preto do 29. apríla vyhlásili Týždeň liekovej amnestie. V rámci neho vyzývajú ľudí, aby urobili v domácich lekárničkách jarné upratovanie a nepotrebné lieky zaniesli do lekárne. Apelujú aj na uvážené nakupovanie len spotrebovateľného množstva liekov.
Problematika liekového odpadu je podľa odborníkov v poslednom období významnejšia aj v dôsledku pandémie ochorenia COVID-19. "Najmä počas pandemických obmedzení sa množstvo liekov vybratých z lekárne zvýšilo. Ľudia si robili zásoby, ktoré následne nemali možnosť spotrebovať. Aj to vedie k vzniku liekového odpadu," uviedol štátny tajomník ministerstva zdravotníctva Róbert Babeľa. Pripomenul, že lieky je možné do lekárne zaniesť nielen teraz, ale kedykoľvek počas roka.
Do lekárne patria nespotrebované tablety, kapsule, čapíky, očné kvapky, sirupy, masti či gély, priblížil prezident SLeK Ondrej Sukeľ. Tie sa vracajú vo svojom pôvodnom vnútornom obale, teda blistri, fľaštičke či tube. "Vonkajšia papierová krabička sa triedi bežným spôsobom," doplnil Sukeľ. Naopak, do lekárne nepatria zdravotnícke pomôcky, dietetické potraviny, výživové doplnky, detská výživa, kozmetické výrobky ani iný sortiment zakúpený v lekárni, ktorý nie je liekom.
Lekárnici upozornili, že nespotrebované lieky môžu predstavovať nebezpečný odpad, ktorý si vyžaduje osobité zaobchádzanie pri zhromažďovaní a zneškodňovaní pre možnú toxicitu. Ľudia by sa ich preto nemali snažiť zneškodniť vo vlastnej réžii. "Liek má svoje charakteristiky, ktoré pri nesprávnom zaobchádzaní môžu predstavovať riziko nielen pre pacienta, ale, čo si už menej často uvedomujeme, predstavujú riziko aj pre životné prostredie," priblížila viceprezidentka SLeK Miroslava Snopková s tým, že môže dôjsť ku kontaminácii ovzdušia, vody či pôdy. Hromadenie liekov v domácnosti zároveň môže viesť aj k náhodnej otrave u detí či zneužívaniu liečiv.
Problematika liekového odpadu je podľa odborníkov v poslednom období významnejšia aj v dôsledku pandémie ochorenia COVID-19. "Najmä počas pandemických obmedzení sa množstvo liekov vybratých z lekárne zvýšilo. Ľudia si robili zásoby, ktoré následne nemali možnosť spotrebovať. Aj to vedie k vzniku liekového odpadu," uviedol štátny tajomník ministerstva zdravotníctva Róbert Babeľa. Pripomenul, že lieky je možné do lekárne zaniesť nielen teraz, ale kedykoľvek počas roka.
Do lekárne patria nespotrebované tablety, kapsule, čapíky, očné kvapky, sirupy, masti či gély, priblížil prezident SLeK Ondrej Sukeľ. Tie sa vracajú vo svojom pôvodnom vnútornom obale, teda blistri, fľaštičke či tube. "Vonkajšia papierová krabička sa triedi bežným spôsobom," doplnil Sukeľ. Naopak, do lekárne nepatria zdravotnícke pomôcky, dietetické potraviny, výživové doplnky, detská výživa, kozmetické výrobky ani iný sortiment zakúpený v lekárni, ktorý nie je liekom.
Lekárnici upozornili, že nespotrebované lieky môžu predstavovať nebezpečný odpad, ktorý si vyžaduje osobité zaobchádzanie pri zhromažďovaní a zneškodňovaní pre možnú toxicitu. Ľudia by sa ich preto nemali snažiť zneškodniť vo vlastnej réžii. "Liek má svoje charakteristiky, ktoré pri nesprávnom zaobchádzaní môžu predstavovať riziko nielen pre pacienta, ale, čo si už menej často uvedomujeme, predstavujú riziko aj pre životné prostredie," priblížila viceprezidentka SLeK Miroslava Snopková s tým, že môže dôjsť ku kontaminácii ovzdušia, vody či pôdy. Hromadenie liekov v domácnosti zároveň môže viesť aj k náhodnej otrave u detí či zneužívaniu liečiv.
