Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Za najväčšie pozitívum roku 2023 v lekárenstve považuje začatie reálnej odbornej debaty o iných činnostiach ako o výdaji liekov.
Autor TASR
Bratislava 7. januára (TASR) - V tomto roku je podľa prezidenta Slovenskej lekárnickej komory (SLeK) Ondreja Sukeľa potrebné zabezpečiť spravodlivé a realite zodpovedajúce financovanie dostupnosti liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín. Tiež eliminovať z trhu špekulatívne subjekty, ktoré zneužívajú cenovú reguláciu na generovanie obrovských ziskov pri vývoze liekov. Uviedol to v rámci koncoročného hodnotenia pre TASR.
Považuje tiež za potrebné zabezpečiť, aby mali občania EÚ prístup k rovnakým liekom. "Treba zabezpečiť, aby občania Európskej únie žijúci napríklad v Gelnici či Humennom mali prístup k rovnakým liekom ako občania žijúci v Hainburgu či Drážďanoch," spresnil Sukeľ.
Podotkol, že slovenské zdravotníctvo stagnuje bez zásadnej dlhodobej vízie. "Časté politické striedanie ľudí zodpovedných za reguláciu systému neumožňuje budovať dlhodobé vízie a je v priamom rozpore s potrebou kontinuity v napĺňaní týchto vízií," vysvetlil.
Za najväčšie výzvy, ktorým zdravotníctvo v minulom roku čelilo, považuje normalizáciu vzťahov a procesov po pandémii, absenciu politického záujmu a falošnú predstavu o tom, že pri rastúcich cenách všetkého nie je potrebné zásadne zvyšovať zdroje. "Poskytovanie lekárenskej starostlivosti je segment, v ktorom absolútny objem regulovaných zdrojov za uplynulých 15 rokov nerástol, teda zohľadniac infláciu a rast cien de facto klesal," skonštatoval. V budúcom roku bude podľa neho pre zdravotníctvo najväčšou výzvou personálna kríza.
Za najväčšie pozitívum roku 2023 v lekárenstve považuje začatie reálnej odbornej debaty o iných činnostiach ako o výdaji liekov. "Vyústila do prijatia viacerých štandardných postupov, ktoré predstavujú výborný základ na využívanie reálnych kompetencií farmaceutov," doplnil. Ako negatívum vníma existenciu množstva subjektov, ktorých hlavným predmetom činnosti je vývoz liekov do zahraničia maskovaný za činnosť lekárne či veľkodistribútora. "Nezriedka aj za iné na prvý pohľad šľachetné aktivity typu dovoz liekov či likvidácia liekového odpadu," doplnil.
Považuje tiež za potrebné zabezpečiť, aby mali občania EÚ prístup k rovnakým liekom. "Treba zabezpečiť, aby občania Európskej únie žijúci napríklad v Gelnici či Humennom mali prístup k rovnakým liekom ako občania žijúci v Hainburgu či Drážďanoch," spresnil Sukeľ.
Podotkol, že slovenské zdravotníctvo stagnuje bez zásadnej dlhodobej vízie. "Časté politické striedanie ľudí zodpovedných za reguláciu systému neumožňuje budovať dlhodobé vízie a je v priamom rozpore s potrebou kontinuity v napĺňaní týchto vízií," vysvetlil.
Za najväčšie výzvy, ktorým zdravotníctvo v minulom roku čelilo, považuje normalizáciu vzťahov a procesov po pandémii, absenciu politického záujmu a falošnú predstavu o tom, že pri rastúcich cenách všetkého nie je potrebné zásadne zvyšovať zdroje. "Poskytovanie lekárenskej starostlivosti je segment, v ktorom absolútny objem regulovaných zdrojov za uplynulých 15 rokov nerástol, teda zohľadniac infláciu a rast cien de facto klesal," skonštatoval. V budúcom roku bude podľa neho pre zdravotníctvo najväčšou výzvou personálna kríza.
Za najväčšie pozitívum roku 2023 v lekárenstve považuje začatie reálnej odbornej debaty o iných činnostiach ako o výdaji liekov. "Vyústila do prijatia viacerých štandardných postupov, ktoré predstavujú výborný základ na využívanie reálnych kompetencií farmaceutov," doplnil. Ako negatívum vníma existenciu množstva subjektov, ktorých hlavným predmetom činnosti je vývoz liekov do zahraničia maskovaný za činnosť lekárne či veľkodistribútora. "Nezriedka aj za iné na prvý pohľad šľachetné aktivity typu dovoz liekov či likvidácia liekového odpadu," doplnil.
