Rada by podľa Slovenenskej lekárskej komory mala dať súhlas aj na uzatváranie zmlúv v prípade stanoveného objemu finančných prostriedkov.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 27. novembra (TASR) – Korupcii v zdravotníckych zariadeniach by sa podľa Slovenskej lekárskej komory (SLK) dalo predchádzať vznikom nemocničných rád. Šlo by o kontrolný orgán, ktorý by mal v kompetencii hospodárenie alebo prevádzku zdravotníckych zariadení, ktorých zriaďovateľom je štát.
Rada by podľa komory mala dať súhlas aj na uzatváranie zmlúv v prípade stanoveného objemu finančných prostriedkov. Komora si myslí, že súčasný stav riadenia v zdravotníctve môže za predražené či nepotrebné nákupy.
„Riaditeľ nemocnice by tak dostal kontrolu. Rady by sa zriadili napríklad vo fakultných, univerzitných nemocniciach či špecializovaných ústavoch,“ informoval po dnešnom rokovaní na Ministerstve zdravotníctva (MZ) SR prezident SLK Marian Kollár. Upozornil, že nemocnice v priamej pôsobnosti štátu v súčasnosti nemajú správne ani dozorné rady. V nemocničných radách by podľa komory boli zástupcovia z ministerstva, zamestnanci nemocnice, zástupca SLK a možno niekto z odborovej organizácie.
„Každý návrh, ktorý dajú odborné spoločnosti, je pre ministerstvo prínosom. Musíme si ho preštudovať. K tejto téme sa ešte pred Vianocami stretneme a povieme výsledok,“ reagovala riaditeľka komunikačného odboru MZ Zuzana Čižmáriková.
Lekári na stretnutí s ministrom zdravotníctva Viliamom Čislákom vyjadrili nespokojnosť so súčasným návrhom rozpočtu pre kapitolu zdravotníctva a upozornili, že predstavuje riziko zhoršenia situácie voči poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a pacientom. Čižmáriková konštatovala, že peňazí v rozpočte je o 80 miliónov eur viac než v roku 2014. "Z toho máme po dlhých rokoch kapitálové výdavky v hodnote 30 miliónov eur,“ dodala s tým, že rozpočet vykryje navýšenie miezd v zdravotníctve aj navýšenie minimálnej mzdy.
SLK riešila s ministrom aj povinné členstvo lekárov v komore. Kollár tvrdí, že komora by v takom prípade mala dosah na všetkých lekárov, čo označil za absolútne legitímne a nevyhnutné. Lekári komentovali aj súčasný návrh rozpočtu pre kapitolu zdravotníctva. Sú s ním nespokojní a upozornili, že predstavuje riziko zhoršenia situácie pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a pacientov.
S návrhom rozpočtu na rok 2015 nesúhlasia ani sestry a pôrodné asistentky. Poslancom NR SR poslali otvorený list, v ktorom ich vyzývajú, aby zaň nehlasovali v znení, ako ho navrhuje vláda. "Predpokladané príjmy z verejného zdravotného poistenia nepokryjú nároky slovenských pacientov a neprinášajú priestor na dostatočné platové ohodnotenie sestier a pôrodných asistentiek a ostatných pracovníkov," uviedla prezidentka Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek (SKSaPA) Iveta Lazorová. Pripomína, že výpadok v rozpočte spôsobí aj avizované zavedenie odvodovej odpočítateľnej položky súvisiacej so zvýšením minimálnej mzdy. Sestry kritizujú aj navrhovanú sadzbu za poistencov štátu (4,16 percenta), ktorá podľa nich v rozpočte pre zdravotníctvo nepostačuje na vykrytie nárokov slovenských pacientov.
Čižmáriková dodala, že navrhovaný rozpočet vykryje navýšenie miezd v zdravotníctve aj navýšenie minimálnej mzdy. Peňazí v rozpočte bude podľa nej o 80 miliónov eur viac ako v roku 2014. Viac peňazí sa do rozpočtu dostane aj pre navrhovanú sadzbu 4,16 percenta za poistencov štátu.
Rada by podľa komory mala dať súhlas aj na uzatváranie zmlúv v prípade stanoveného objemu finančných prostriedkov. Komora si myslí, že súčasný stav riadenia v zdravotníctve môže za predražené či nepotrebné nákupy.
„Riaditeľ nemocnice by tak dostal kontrolu. Rady by sa zriadili napríklad vo fakultných, univerzitných nemocniciach či špecializovaných ústavoch,“ informoval po dnešnom rokovaní na Ministerstve zdravotníctva (MZ) SR prezident SLK Marian Kollár. Upozornil, že nemocnice v priamej pôsobnosti štátu v súčasnosti nemajú správne ani dozorné rady. V nemocničných radách by podľa komory boli zástupcovia z ministerstva, zamestnanci nemocnice, zástupca SLK a možno niekto z odborovej organizácie.
„Každý návrh, ktorý dajú odborné spoločnosti, je pre ministerstvo prínosom. Musíme si ho preštudovať. K tejto téme sa ešte pred Vianocami stretneme a povieme výsledok,“ reagovala riaditeľka komunikačného odboru MZ Zuzana Čižmáriková.
Lekári na stretnutí s ministrom zdravotníctva Viliamom Čislákom vyjadrili nespokojnosť so súčasným návrhom rozpočtu pre kapitolu zdravotníctva a upozornili, že predstavuje riziko zhoršenia situácie voči poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a pacientom. Čižmáriková konštatovala, že peňazí v rozpočte je o 80 miliónov eur viac než v roku 2014. "Z toho máme po dlhých rokoch kapitálové výdavky v hodnote 30 miliónov eur,“ dodala s tým, že rozpočet vykryje navýšenie miezd v zdravotníctve aj navýšenie minimálnej mzdy.
SLK riešila s ministrom aj povinné členstvo lekárov v komore. Kollár tvrdí, že komora by v takom prípade mala dosah na všetkých lekárov, čo označil za absolútne legitímne a nevyhnutné. Lekári komentovali aj súčasný návrh rozpočtu pre kapitolu zdravotníctva. Sú s ním nespokojní a upozornili, že predstavuje riziko zhoršenia situácie pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a pacientov.
S návrhom rozpočtu na rok 2015 nesúhlasia ani sestry a pôrodné asistentky. Poslancom NR SR poslali otvorený list, v ktorom ich vyzývajú, aby zaň nehlasovali v znení, ako ho navrhuje vláda. "Predpokladané príjmy z verejného zdravotného poistenia nepokryjú nároky slovenských pacientov a neprinášajú priestor na dostatočné platové ohodnotenie sestier a pôrodných asistentiek a ostatných pracovníkov," uviedla prezidentka Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek (SKSaPA) Iveta Lazorová. Pripomína, že výpadok v rozpočte spôsobí aj avizované zavedenie odvodovej odpočítateľnej položky súvisiacej so zvýšením minimálnej mzdy. Sestry kritizujú aj navrhovanú sadzbu za poistencov štátu (4,16 percenta), ktorá podľa nich v rozpočte pre zdravotníctvo nepostačuje na vykrytie nárokov slovenských pacientov.
Čižmáriková dodala, že navrhovaný rozpočet vykryje navýšenie miezd v zdravotníctve aj navýšenie minimálnej mzdy. Peňazí v rozpočte bude podľa nej o 80 miliónov eur viac ako v roku 2014. Viac peňazí sa do rozpočtu dostane aj pre navrhovanú sadzbu 4,16 percenta za poistencov štátu.