Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Štát dá na zdravotníctvo na budúci rok o takmer 120 miliónov eur menej oproti tohtoročnému návrhu.
Autor TASR
Bratislava 7. októbra (TASR) - Prísun financií do zdravotníctva nesmie v budúcom roku klesnúť, poukazuje Slovenská lekárska komora (SLK). Je proti znižovaniu príspevku štátu na ekonomicky neaktívnych obyvateľov s odôvodnením, že odvody za tých ekonomicky aktívnych "určite stúpnu".
Diskusiu o návrhu štátneho rozpočtu pre budúci rok chce SLK sledovať. "Za minimum pokladáme úroveň rozpočtu pre zdravotníctvo na úrovni minulého roku," povedal pre TASR prezident lekárskej komory Marian Kollár.
Prispievatelia do systému v súčasnosti podľa neho sanujú takzvanú solidaritu so štátom dvojako. "Ako solidaritu zárobkovo činných s tými, čo nepracujú, ale zároveň aj solidaritu so štátom. A to je neprípustné," vysvetlil Kollár. Odporúčania analytikov na efektívne využívanie zdrojov v zdravotníctve chápe SLK ako "rýchly a orientačný nástrel možných úspor v rezorte".
Štát dá na zdravotníctvo na budúci rok o takmer 120 miliónov eur menej oproti tohtoročnému návrhu. Celkovo by však v systéme malo byť viac peňazí vďaka vyšším príjmom od ekonomicky aktívnych osôb. Do zdravotníctva by tak malo celkovo prísť 4,44 miliardy eur, čo je o 4,2 percenta viac oproti tomuto roku.
Ako vyplýva z rozpočtu na rok 2017, ktorý v stredu (5.10.) odobrila vláda, štát dá na zdravotníctvo 1,37 miliardy eur. Najviac z toho predstavujú prostriedky na poistné platené štátom, a to 1,28 miliardy eur. Štát by mal na budúci rok platiť poistné asi za 3,01 milióna ľudí. Ide o dôchodcov, nezamestnaných či matky na materskej.
Podľa ministra financií Petra Kažimíra (Smer-SD) porastú verejné zdroje v zdravotníctve o 178 miliónov eur. Priblížil, že rozpočet ráta aj so 100-miliónovou rezervou. Očakáva, že v zdravotníctve sa vďaka rôznym opatreniam na budúci rok ušetrí asi 174 miliónov eur.
Spomalenie rastu výdavkov na zdravotnú starostlivosť v nadchádzajúcich rokoch 2017 až 2019 má priniesť zavedenie viacerých opatrení predovšetkým v oblastiach nákladovej efektívnosti a nadspotreby liekov, referencovania a zmeny úhradového systému zdravotníckych pomôcok a optimalizácie úhrad a objemov zobrazovacích a laboratórnych vyšetrení.
Rozpočet počíta s tým, že na budúci rok poklesnú výdavky na lieky, zdravotnícke pomôcky a špeciálny zdravotný materiál o 105 miliónov eur. Rast výdavkov na spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky sa má spomaliť približne o 13 miliónov eur vďaka zavedeniu limitov a nižších jednotkových cien za CT a MR výkony. Náklady na ústavnú starostlivosť by mali porásť v roku 2017 rovnakým tempom ako v minulosti, očakáva sa však zefektívnenie hospodárenia štátnych nemocníc.
Šéf rezortu zdravotníctva Tomáš Drucker (nominant Smeru-SD) schválený rozpočet rešpektuje, priznáva však, že každý minister by si želal viac. "Bude si vyžadovať významné reštrukturalizačné opatrenia," skonštatoval. S tými počíta aj samotný návrh rozpočtu.
Diskusiu o návrhu štátneho rozpočtu pre budúci rok chce SLK sledovať. "Za minimum pokladáme úroveň rozpočtu pre zdravotníctvo na úrovni minulého roku," povedal pre TASR prezident lekárskej komory Marian Kollár.
Prispievatelia do systému v súčasnosti podľa neho sanujú takzvanú solidaritu so štátom dvojako. "Ako solidaritu zárobkovo činných s tými, čo nepracujú, ale zároveň aj solidaritu so štátom. A to je neprípustné," vysvetlil Kollár. Odporúčania analytikov na efektívne využívanie zdrojov v zdravotníctve chápe SLK ako "rýchly a orientačný nástrel možných úspor v rezorte".
Štát dá na zdravotníctvo na budúci rok o takmer 120 miliónov eur menej oproti tohtoročnému návrhu. Celkovo by však v systéme malo byť viac peňazí vďaka vyšším príjmom od ekonomicky aktívnych osôb. Do zdravotníctva by tak malo celkovo prísť 4,44 miliardy eur, čo je o 4,2 percenta viac oproti tomuto roku.
Ako vyplýva z rozpočtu na rok 2017, ktorý v stredu (5.10.) odobrila vláda, štát dá na zdravotníctvo 1,37 miliardy eur. Najviac z toho predstavujú prostriedky na poistné platené štátom, a to 1,28 miliardy eur. Štát by mal na budúci rok platiť poistné asi za 3,01 milióna ľudí. Ide o dôchodcov, nezamestnaných či matky na materskej.
Podľa ministra financií Petra Kažimíra (Smer-SD) porastú verejné zdroje v zdravotníctve o 178 miliónov eur. Priblížil, že rozpočet ráta aj so 100-miliónovou rezervou. Očakáva, že v zdravotníctve sa vďaka rôznym opatreniam na budúci rok ušetrí asi 174 miliónov eur.
Spomalenie rastu výdavkov na zdravotnú starostlivosť v nadchádzajúcich rokoch 2017 až 2019 má priniesť zavedenie viacerých opatrení predovšetkým v oblastiach nákladovej efektívnosti a nadspotreby liekov, referencovania a zmeny úhradového systému zdravotníckych pomôcok a optimalizácie úhrad a objemov zobrazovacích a laboratórnych vyšetrení.
Rozpočet počíta s tým, že na budúci rok poklesnú výdavky na lieky, zdravotnícke pomôcky a špeciálny zdravotný materiál o 105 miliónov eur. Rast výdavkov na spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky sa má spomaliť približne o 13 miliónov eur vďaka zavedeniu limitov a nižších jednotkových cien za CT a MR výkony. Náklady na ústavnú starostlivosť by mali porásť v roku 2017 rovnakým tempom ako v minulosti, očakáva sa však zefektívnenie hospodárenia štátnych nemocníc.
Šéf rezortu zdravotníctva Tomáš Drucker (nominant Smeru-SD) schválený rozpočet rešpektuje, priznáva však, že každý minister by si želal viac. "Bude si vyžadovať významné reštrukturalizačné opatrenia," skonštatoval. S tými počíta aj samotný návrh rozpočtu.
