Bratislava 1. augusta (TASR) - Počet ambulantných pohotovostí je treba prehodnotiť a zredukovať. Pre TASR to uviedol prezident Slovenskej lekárskej komory (SLK) Pavel Oravec. Všeobecní lekári by mali podľa neho odslúžiť maximálne dve služby za mesiac. Tiež upozornil, že ich bude časom ubúdať.

"Spádové územia na jedno sídlo ambulantnej pohotovostnej služby je treba nastaviť tak, aby sa nekalkulovalo len s dobrou dostupnosťou pacientov k pohotovosti, ale aj s personálnymi možnosťami," skonštatoval. Vytvorí sa tým podľa neho predpoklad, že lekári nebudú musieť slúžiť viac ako dve služby mesačne, teda neprekročí sa únosná miera počtu služieb za mesiac.

Oravec poukázal, že v niektorých regiónoch dokážu pediatri služby v ambulantných pohotovostiach pokryť, no niekde je ich nedostatok a na riadne zabezpečenie musia slúžiť päť i viac služieb mesačne. "Je to neúnosné a neprimerane zaťažujúce," podotkol. Situácia je podľa neho podobná aj v ambulantných pohotovostiach pre dospelých.

Všeobecní lekári by mali podľa neho aj vzhľadom na vysokú vekovú štruktúru odslúžiť maximálne jednu až dve služby mesačne. "Vekový priemer lekárov v segmente všeobecný lekár pre deti a dorast je približne 57 rokov, teda prevaha všeobecných lekárov pre deti a dorast je v dôchodkovom veku," upozornil. V období najbližších rokov sa má podľa neho počítať s tým, že počet všeobecných lekárov bude klesať. "Po ich odchode do dôchodku nebude vždy k dispozícii lekár, ktorý ich ambulanciu či obvod prevezme," ozrejmil.

Šéf SLK upozornil, že lekári pri výkone služieb čelia aj vyčerpanosti z práce pri vysokých počtoch pacientov v predimenzovaných ambulanciách, narastajúcim počtom konfliktov s pacientmi či pomerne nízkym platbám za výkon služby. Ambulantná pohotovostná služba (APS) je podľa neho tiež významným spôsobom zneužívaná. "Je potrebné tiež zdôrazniť, že pacienti často navštevujú APS v neodôvodnených prípadoch, návštevou nahrádzajú vyšetrenie u svojho lekára," priblížil.

SLK podľa neho rezort zdravotníctva k problematike neoslovil. Oravec poukázal, že pri poslednej zmene organizácie APS navrhovala komora 20.000 detí na jednu pohotovosť v regióne. Návrh bol podľa neho o jednu tretinu nižší ako sa nakoniec prijalo.

Podotkol, že vplyvom rôznych tlakov sa počty APS zvýšili napriek nedostatku lekárov. Odôvodňovalo sa to podľa neho údajnou potrebou dostupnosti. "Zdá sa, že jednoduchá matematika – počet pracovísk/následne počet služieb by sa mal približne rovnať počtu aktuálne a predovšetkým potenciálne dostupného počtu lekárov – u nás neplatí," dodal.

Na potrebu zmeny organizácie detských ambulantných pohotovostí upozornil aj minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽANO). Prehodnotiť sa má podľa neho dĺžka ich trvania, počet a lokalizácia. Skonštatoval, že štát vzhľadom na počet pediatrov a ich vyťaženosť nezvládne prevádzkovať hustú sieť pohotovostí. Poukázal, že okrem nich sa buduje sieť urgentných príjmov a fungujú tiež ústavné pohotovostné služby v nemocniciach.

Zmeny by privítala i hlavná odborníčka rezortu zdravotníctva pre všeobecné lekárstvo pre deti a dorast Elena Prokopová. Odôvodnila to vyčerpanosťou pediatrov, z ktorých je približne 50 percent v dôchodkovom veku. Problém nízkeho počtu pediatrov sa podľa Asociácie nemocníc Slovenska nemôže riešiť prenesením na nemocničných lekárov. Upozornila, že zvýšenie práce personálne poddimenzovaných oddelení prinesie prehĺbenie ich vyčerpania.