Mali by to byť podľa neho predovšetkým politici, ktorí majú dôveru na jednej či druhej strane politického spektra.
Autor TASR
Bratislava 17. novembra (TASR) - Po 35 rokoch od Nežnej revolúcie stojí veľká výzva pred politikmi, aby sa medzi nimi našli politickí lídri, ktorí sa budú ochotní opätovne nadchnúť pre ideály demokracie a slobody. Pre TASR to skonštatoval sociológ a riaditeľ agentúry Focus Martin Slosiarik. Mali by to byť podľa neho predovšetkým politici, ktorí majú dôveru na jednej či druhej strane politického spektra.
"Takíto zodpovední politici sa medzi sebou môžu 'hádať' o tom, aké konsolidačné opatrenia budú najoptimálnejšie, ale musia byť jednotní v názore na to, kde Slovensko patrí a chce v budúcnosti patriť," zhodnotil. Odkaz Nežnej revolúcie v súčasnosti je podľa Slosiarika v jednote, schopnosti zomknúť sa a nerozdeľovať sa na principiálnych veciach.
Ako podotkol, slovenská spoločnosť sa postupne vyvíja, stala sa súčasťou vyspelého demokratického sveta vďaka vstupu do Európskej únie a dnes sa jej podobne ako mnohým iným západným krajinám nevyhýbajú globálne politické trendy. "Prejavujú sa nárastom populizmu z oboch strán politického spektra, nárastom dopytu po autoritatívnejších formách spravovania spoločnosti, rastom nacionalizmu, spochybňovaním vedeckých autorít, serióznych médií a celkovo znižujúcou sa sociálnou súdržnosťou a z toho vyplývajúcim rastom antagonistických tendencií v spoločnosti a jej polarizácie," dodal.
"Takíto zodpovední politici sa medzi sebou môžu 'hádať' o tom, aké konsolidačné opatrenia budú najoptimálnejšie, ale musia byť jednotní v názore na to, kde Slovensko patrí a chce v budúcnosti patriť," zhodnotil. Odkaz Nežnej revolúcie v súčasnosti je podľa Slosiarika v jednote, schopnosti zomknúť sa a nerozdeľovať sa na principiálnych veciach.
Ako podotkol, slovenská spoločnosť sa postupne vyvíja, stala sa súčasťou vyspelého demokratického sveta vďaka vstupu do Európskej únie a dnes sa jej podobne ako mnohým iným západným krajinám nevyhýbajú globálne politické trendy. "Prejavujú sa nárastom populizmu z oboch strán politického spektra, nárastom dopytu po autoritatívnejších formách spravovania spoločnosti, rastom nacionalizmu, spochybňovaním vedeckých autorít, serióznych médií a celkovo znižujúcou sa sociálnou súdržnosťou a z toho vyplývajúcim rastom antagonistických tendencií v spoločnosti a jej polarizácie," dodal.