Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Najväčšia časť Slovákov i Čechov je názoru, že vznik samostatnej republiky pre ich krajinu priniesol zmeny v niečom k lepšiemu a v niečom k horšiemu.
Autor TASR
Bratislava 4. decembra (TASR) – Väčšina opýtaných Slovákov (67 percent) a Čechov (68 percent) stále nevie odpustiť politikom rozhodnutie rozdeliť Československo bez referenda. Vyplýva to z tohtoročného októbrového prieskumu Inštitútu pre verejné otázky (IVO) a českého Centra pre výskum verejnej mienky (CVVM). V januári uplynie 25 rokov od rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR).
Takmer polovica opýtaných (46 percent) Slovákov a Čechov však po 25 rokoch považuje rozdelenie Československa za správny krok. V prípade Slovákov ide za uplynulé štvrťstoročie o názorový posun, ukazuje prieskum. Pred 25 rokmi bolo totiž za rozdelenie spoločného štátu necelých 30 percent Slovákov.
"Postoj k rozdeleniu v oboch republikách ovplyvňuje vek," povedala v pondelok na tlačovej konferencii Zora Bútorová z IVO. Absenciu referenda podľa nej častejšie kritizujú ľudia, ktorí pokladajú rozdelenie za nesprávny krok. Zo zástancov rozdelenia kritizuje absenciu referenda približne polovica, kým približne dve pätiny pripúšťajú jeho nepotrebnosť. "Je evidentné, že ľudia s kritickým názorom na rozdelenie ČSFR v referende videli možnosť, ako tomu zabrániť, dodnes negatívne hodnotia skutočnosť, že im to politici svojím rozhodnutím znemožnili," povedala Paulína Tabery z CVVM.
Vo vzniku samostatného štátu vidí kladnú historickú udalosť 51 percent Slovákov a 53 percent Čechov. A hoci ide v prípade Slovákov o tesnú nadpolovičnú väčšinu, predsa dvojtretinová väčšina (65 percent) Slovákov je v súčasnosti hrdá na svoju vlasť. "Podiel priaznivo naladených respondentov mierne rastie so zvyšujúcim vzdelaním," podotkla Bútorová s tým, že na pozitívnom póle sa nachádzajú najmä prívrženci politických strán SaS, SNS a v ich blízkosti aj prívrženci Smeru-SD a KDH. Naopak, hrdosť na vlasť pociťujú najzriedkavejšie potenciálni nevoliči či stúpenci ĽSNS.
Najväčšia časť Slovákov (44 percent) i Čechov (46 percent) je názoru, že vznik samostatnej republiky pre ich krajinu priniesol zmeny v niečom k lepšiemu a v niečom k horšiemu. Na Slovensku je v porovnaní s Českom početnejšia skupina ľudí, ktorá konštatuje zlepšenie (23 percent v SR a 20 percent v ČR), ako aj zhoršenie (25 percent v SR a 17 percent v ČR). Českí respondenti sa zase častejšie uchýlili k vyhýbavej odpovedi (8 percent v SR a 17 percent v ČR).
Česi hodnotia situáciu na Slovensku približne rovnako ako situáciu v Česku. Slováci majú o životnej úrovni a o kvalite demokracie v Česku vyššiu mienku ako o situácii doma.
IVO spolupracoval pri verejnom prieskume s agentúrou Focus. Zber dát robili na Slovensku v dňoch 4. až 11. 10. 2017, CVVM ho uskutočňovalo v dňoch 9. až 19. 10. 2017. Oba výskumy sa robili prostredníctvom osobných rozhovorov na vzorkách obyvateľov vo veku od 18 rokov, na Slovensku šlo o 1003 respondentov, v Česku o 905.
Takmer polovica opýtaných (46 percent) Slovákov a Čechov však po 25 rokoch považuje rozdelenie Československa za správny krok. V prípade Slovákov ide za uplynulé štvrťstoročie o názorový posun, ukazuje prieskum. Pred 25 rokmi bolo totiž za rozdelenie spoločného štátu necelých 30 percent Slovákov.
"Postoj k rozdeleniu v oboch republikách ovplyvňuje vek," povedala v pondelok na tlačovej konferencii Zora Bútorová z IVO. Absenciu referenda podľa nej častejšie kritizujú ľudia, ktorí pokladajú rozdelenie za nesprávny krok. Zo zástancov rozdelenia kritizuje absenciu referenda približne polovica, kým približne dve pätiny pripúšťajú jeho nepotrebnosť. "Je evidentné, že ľudia s kritickým názorom na rozdelenie ČSFR v referende videli možnosť, ako tomu zabrániť, dodnes negatívne hodnotia skutočnosť, že im to politici svojím rozhodnutím znemožnili," povedala Paulína Tabery z CVVM.
Vo vzniku samostatného štátu vidí kladnú historickú udalosť 51 percent Slovákov a 53 percent Čechov. A hoci ide v prípade Slovákov o tesnú nadpolovičnú väčšinu, predsa dvojtretinová väčšina (65 percent) Slovákov je v súčasnosti hrdá na svoju vlasť. "Podiel priaznivo naladených respondentov mierne rastie so zvyšujúcim vzdelaním," podotkla Bútorová s tým, že na pozitívnom póle sa nachádzajú najmä prívrženci politických strán SaS, SNS a v ich blízkosti aj prívrženci Smeru-SD a KDH. Naopak, hrdosť na vlasť pociťujú najzriedkavejšie potenciálni nevoliči či stúpenci ĽSNS.
Najväčšia časť Slovákov (44 percent) i Čechov (46 percent) je názoru, že vznik samostatnej republiky pre ich krajinu priniesol zmeny v niečom k lepšiemu a v niečom k horšiemu. Na Slovensku je v porovnaní s Českom početnejšia skupina ľudí, ktorá konštatuje zlepšenie (23 percent v SR a 20 percent v ČR), ako aj zhoršenie (25 percent v SR a 17 percent v ČR). Českí respondenti sa zase častejšie uchýlili k vyhýbavej odpovedi (8 percent v SR a 17 percent v ČR).
Česi hodnotia situáciu na Slovensku približne rovnako ako situáciu v Česku. Slováci majú o životnej úrovni a o kvalite demokracie v Česku vyššiu mienku ako o situácii doma.
IVO spolupracoval pri verejnom prieskume s agentúrou Focus. Zber dát robili na Slovensku v dňoch 4. až 11. 10. 2017, CVVM ho uskutočňovalo v dňoch 9. až 19. 10. 2017. Oba výskumy sa robili prostredníctvom osobných rozhovorov na vzorkách obyvateľov vo veku od 18 rokov, na Slovensku šlo o 1003 respondentov, v Česku o 905.
