Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V roku 2000 došlo k ich rozšíreniu v zozname aj o Dobšinskú ľadovú a Stratenskú jaskyňu.
Autor TASR
Rožňava 16. augusta (TASR) – Jaskyne Slovenského a Aggteleckého krasu zapísali do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO v roku 1995. Dvadsiate výročie od tejto historickej udalosti pripomenie štvordňová vedecká konferencia, ktorú 22. septembra slávnostne otvoria v maďarskej jaskyni Baradla s prehliadkou slovenskej jaskyne Domica.
"Bude to veľká udalosť, svoju účasť nám prisľúbil aj prezident Slovenskej republiky Andrej Kiska, ktorý nad podujatím prevzal záštitu, a tiež maďarský prezident János Áder," uviedol pre TASR za organizátorov Ľudovít Gaál, vedúci oddelenia starostlivosti o jaskyne zo Správy slovenských jaskýň.
V sieni jaskyne Baradla zaznie na úvod koncert vážnej hudby, následne si hostia prezrú nadväzujúci jaskynný systém Domica. Konferencia bude v ďalších dňoch pokračovať v Rožňave a maďarskom Bódvaszilasi. Podujatie je venované tiež 30. výročiu vyhlásenia Aggteleckého národného parku a 70. výročiu vzniku UNESCO. "Na konferencii budú prezentované výsledky výskumov, monitorovania a ochrany jaskýň, najmä za posledné roky," priblížil Gaál.
Jaskyne Slovenského a Aggteleckého krasu zapísali do Zoznamu svetového dedičstva v rámci spoločného nominačného projektu Slovenska a Maďarska. V roku 2000 došlo k ich rozšíreniu v zozname aj o Dobšinskú ľadovú a Stratenskú jaskyňu.
Prestížny zápis pritom zahŕňa celý jaskynný svet Slovenského a Aggteleckého krasu. "Nikde inde na svete v miernom klimatickom pásme sa nevyskytujú jaskyne v takom množstve a rozmanitosti. Na slovenskej strane máme v súčasnosti registrovaných 1180 jaskýň a na maďarskej 280, de facto všetky sú zapísané v svetovom zozname," priblížil geológ výnimočné prírodné bohatstvo.
Aj medzi jednotlivými jaskyňami sú svetové unikáty, napríklad Silická ľadnica je najnižšie položená ľadová jaskyňa mierneho klimatického pásma. Ochtinská aragonitová jaskyňa patrí zo sprístupnených aragonitových jaskýň z hľadiska bohatstva výzdoby k najkrajším. Dobšinská ľadová jaskyňa sa zase množstvom ľadovej výplne radí k najvýznamnejším ľadovým jaskyniam na svete.
Na slovenskom území je z celkového počtu jaskýň pod značkou UNESCO sprístupnených pre verejnosť len šesť. Okrem Dobšinskej ľadovej sú to Gombasecká, Jasovská, Krásnohorská, Domica a Ochtinská aragonitová jaskyňa.
Zápis do Zoznamu svetového dedičstva pomohol podľa odborníkov zvýšiť prestíž a propagáciu slovenských jaskýň, prioritnejšie možno aj získať finančné zdroje na ich ďalšiu ochranu, prieskum či monitoring. Zvýšenie návštevnosti však veľmi nie je badať. Najlepšie je na tom Dobšinská ľadová jaskyňa, kde záujem presahuje 100.000 návštevníkov ročne. "Je to skôr česť a prestíž, hodnotu týchto jaskýň vedia skutočne oceniť najmä odborníci, pre nich je to veľká vzácnosť, každodenný návštevník to nie veľmi vníma," zhodnotil Gaál.
"Bude to veľká udalosť, svoju účasť nám prisľúbil aj prezident Slovenskej republiky Andrej Kiska, ktorý nad podujatím prevzal záštitu, a tiež maďarský prezident János Áder," uviedol pre TASR za organizátorov Ľudovít Gaál, vedúci oddelenia starostlivosti o jaskyne zo Správy slovenských jaskýň.
V sieni jaskyne Baradla zaznie na úvod koncert vážnej hudby, následne si hostia prezrú nadväzujúci jaskynný systém Domica. Konferencia bude v ďalších dňoch pokračovať v Rožňave a maďarskom Bódvaszilasi. Podujatie je venované tiež 30. výročiu vyhlásenia Aggteleckého národného parku a 70. výročiu vzniku UNESCO. "Na konferencii budú prezentované výsledky výskumov, monitorovania a ochrany jaskýň, najmä za posledné roky," priblížil Gaál.
Jaskyne Slovenského a Aggteleckého krasu zapísali do Zoznamu svetového dedičstva v rámci spoločného nominačného projektu Slovenska a Maďarska. V roku 2000 došlo k ich rozšíreniu v zozname aj o Dobšinskú ľadovú a Stratenskú jaskyňu.
Prestížny zápis pritom zahŕňa celý jaskynný svet Slovenského a Aggteleckého krasu. "Nikde inde na svete v miernom klimatickom pásme sa nevyskytujú jaskyne v takom množstve a rozmanitosti. Na slovenskej strane máme v súčasnosti registrovaných 1180 jaskýň a na maďarskej 280, de facto všetky sú zapísané v svetovom zozname," priblížil geológ výnimočné prírodné bohatstvo.
Aj medzi jednotlivými jaskyňami sú svetové unikáty, napríklad Silická ľadnica je najnižšie položená ľadová jaskyňa mierneho klimatického pásma. Ochtinská aragonitová jaskyňa patrí zo sprístupnených aragonitových jaskýň z hľadiska bohatstva výzdoby k najkrajším. Dobšinská ľadová jaskyňa sa zase množstvom ľadovej výplne radí k najvýznamnejším ľadovým jaskyniam na svete.
Na slovenskom území je z celkového počtu jaskýň pod značkou UNESCO sprístupnených pre verejnosť len šesť. Okrem Dobšinskej ľadovej sú to Gombasecká, Jasovská, Krásnohorská, Domica a Ochtinská aragonitová jaskyňa.
Zápis do Zoznamu svetového dedičstva pomohol podľa odborníkov zvýšiť prestíž a propagáciu slovenských jaskýň, prioritnejšie možno aj získať finančné zdroje na ich ďalšiu ochranu, prieskum či monitoring. Zvýšenie návštevnosti však veľmi nie je badať. Najlepšie je na tom Dobšinská ľadová jaskyňa, kde záujem presahuje 100.000 návštevníkov ročne. "Je to skôr česť a prestíž, hodnotu týchto jaskýň vedia skutočne oceniť najmä odborníci, pre nich je to veľká vzácnosť, každodenný návštevník to nie veľmi vníma," zhodnotil Gaál.
