Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ako pre TASR priblížil riaditeľ Vojenského historického ústavu (VHÚ) M. Čaplovič, územie dnešného Slovenska s menšími odchýlkami patrilo do územnej kompetencie dvoch zborov rakúsko-uhorskej armády.
Autor TASR
Bratislava 18. júla (TASR) – Bitiek prvej svetovej vojny sa v rámci rakúsko-uhorskej armády či československých légií zúčastnili aj Slováci. Bojovali na viacerých frontoch, či už v Rusku, Taliansku, alebo Francúzku.
Ako pre TASR priblížil riaditeľ Vojenského historického ústavu (VHÚ) Miloslav Čaplovič, územie dnešného Slovenska s menšími odchýlkami patrilo do územnej kompetencie dvoch zborov rakúsko-uhorskej armády. Išlo o V. zbor v Bratislave a VI. zbor v Košiciach. "Všeobecná mobilizácia rakúsko-uhorskej armády vyhlásená 31. júla 1914 prebehla, vzhľadom na jej slovenskú účasť, bez väčších problémov. Po začatí bojových operácií boli väčšie 'slovenské' jednotky nasadené na ruský front, kde sa vyznamenali napríklad v bitkách pri Krasniku či Komarowe," uviedol šéf VHÚ.
Slováci bojovali aj na území Slovinska a Talianska
Slováci sa zúčastnili aj bojov na území Slovinska a Talianska. "Dňa 23. mája 1915 vypovedalo dovtedy neutrálne Taliansko vojnu Rakúsko-uhorskej monarchii. Vznikol tak nový front, ktorý sa tiahol cez horské masívy Álp a pozdĺž rieky Soča až k moru," ozrejmil Čaplovič. Tisíce Slovákov na tomto fronte bojovali predovšetkým v delostreleckých a horských jednotkách a práporoch poľných strelcov.
Slovenskí vojaci však nebojovali len v rakúsko-uhorskej armáde. "Už na začiatku vojny na jeseň 1914 sa začali v zahraničí formovať samostatné vojenské jednotky z českých a slovenských krajanov ako rota Nazdar vo Francúzsku a česká družina v Rusku. Po tom, čo sa v roku 1915 v Paríži sformovalo vedenie československého zahraničného odboja, sa jedným zo spôsobov, ako presadiť v štátoch Dohody ideu samostatného československého štátu, stalo vytvorenie samostatného československého dobrovoľníckeho vojska, ktoré by sa zapojilo do bojov po boku vojsk Dohody," povedal vojenský historik. Československé légie sa postupne sformovali v Rusku, vo Francúzsku a Taliansku. "V ich radoch bojovalo celkovo 100.743 Čechov a Slovákov. Výsledkom činnosti Československej národnej rady v Paríži a vojenskej účasti československých légií v boji po boku štátov Dohody bol vznik samostatnej Československej republiky, ktorá sa zrodila na troskách rakúsko-uhorskej monarchie 28. októbra 1918," ozrejmil Čaplovič.
Riaditeľ VHÚ upozornil, že neoddeliteľným rysom vojny boli aj dezertéri. "Odhaduje sa, že len v Budapešti ich bolo v jej závere viac ako 30.000. Na území dnešného Slovenska sa dezertéri, teda tzv. zelené kádre, sústreďovali najmä v Malých Karpatoch. Viacerí z nich stáli na konci vojny za miestnymi vzburami, kde sa brutálne účtovalo s miestnymi úradníkmi verejnej správy, žandármi, krčmármi atď," uviedol vojenský historik.
Ako pre TASR priblížil riaditeľ Vojenského historického ústavu (VHÚ) Miloslav Čaplovič, územie dnešného Slovenska s menšími odchýlkami patrilo do územnej kompetencie dvoch zborov rakúsko-uhorskej armády. Išlo o V. zbor v Bratislave a VI. zbor v Košiciach. "Všeobecná mobilizácia rakúsko-uhorskej armády vyhlásená 31. júla 1914 prebehla, vzhľadom na jej slovenskú účasť, bez väčších problémov. Po začatí bojových operácií boli väčšie 'slovenské' jednotky nasadené na ruský front, kde sa vyznamenali napríklad v bitkách pri Krasniku či Komarowe," uviedol šéf VHÚ.
Slováci bojovali aj na území Slovinska a Talianska
Slováci sa zúčastnili aj bojov na území Slovinska a Talianska. "Dňa 23. mája 1915 vypovedalo dovtedy neutrálne Taliansko vojnu Rakúsko-uhorskej monarchii. Vznikol tak nový front, ktorý sa tiahol cez horské masívy Álp a pozdĺž rieky Soča až k moru," ozrejmil Čaplovič. Tisíce Slovákov na tomto fronte bojovali predovšetkým v delostreleckých a horských jednotkách a práporoch poľných strelcov.
Slovenskí vojaci však nebojovali len v rakúsko-uhorskej armáde. "Už na začiatku vojny na jeseň 1914 sa začali v zahraničí formovať samostatné vojenské jednotky z českých a slovenských krajanov ako rota Nazdar vo Francúzsku a česká družina v Rusku. Po tom, čo sa v roku 1915 v Paríži sformovalo vedenie československého zahraničného odboja, sa jedným zo spôsobov, ako presadiť v štátoch Dohody ideu samostatného československého štátu, stalo vytvorenie samostatného československého dobrovoľníckeho vojska, ktoré by sa zapojilo do bojov po boku vojsk Dohody," povedal vojenský historik. Československé légie sa postupne sformovali v Rusku, vo Francúzsku a Taliansku. "V ich radoch bojovalo celkovo 100.743 Čechov a Slovákov. Výsledkom činnosti Československej národnej rady v Paríži a vojenskej účasti československých légií v boji po boku štátov Dohody bol vznik samostatnej Československej republiky, ktorá sa zrodila na troskách rakúsko-uhorskej monarchie 28. októbra 1918," ozrejmil Čaplovič.
Riaditeľ VHÚ upozornil, že neoddeliteľným rysom vojny boli aj dezertéri. "Odhaduje sa, že len v Budapešti ich bolo v jej závere viac ako 30.000. Na území dnešného Slovenska sa dezertéri, teda tzv. zelené kádre, sústreďovali najmä v Malých Karpatoch. Viacerí z nich stáli na konci vojny za miestnymi vzburami, kde sa brutálne účtovalo s miestnymi úradníkmi verejnej správy, žandármi, krčmármi atď," uviedol vojenský historik.
