Bratislava 22. februára (TASR) - Až 71 percent Slovákov sa cíti byť zároveň občanmi Európskej únie (EÚ), 52 percent je presvedčených, že pozná svoje európske práva a až 76 percent má záujem dozvedieť sa o nich viac. Vyplýva to z prieskumu Eurobarometer 78, ktorý dnes novinárom prezentoval vedúci Zastúpenia Európskej komisie (EK) na Slovensku Dušan Chrenek.
Prieskum realizovalo konzorcium TNS Opinion&Social od 3. do 18. novembra 2012 na vzorke 32.731 respondentov. Z toho 26.622 respondentov pochádzalo z krajín EÚ a zvyšní zo šestice kandidátskych krajín - Chorvátska, Čiernej Hory, bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko, Srbska, Islandu a Turecka. Na Slovensku sa prieskum realizoval na reprezentatívnej vzorke 1000 respondentov.
"Slováci sa na EÚ pozerajú dosť pragmaticky, zaujímajú sa hlavne o oblasti, ktoré im prinášajú priamy prospech, či už je to voľný pohyb v rámci EÚ, možnosť pracovať a študovať v zahraničí či získať zdravotnú starostlivosť v zahraničí. Od EÚ majú aj dosť vysoké očakávania týkajúce sa zvýšenia životnej úrovne a zamestnanosti," poznamenal Chrenek. Dodal, že v starších členských krajinách, ako je napríklad Fínsko, kde ekonomická prosperita prišla skôr ako vstup do EÚ, nie sú očakávania spojené s úniou natoľko orientované na zvýšenie životnej úrovne. "Na Slovensku očakáva od EÚ zlepšenie životnej úrovne 32 percent respondentov, priemer EÚ je 12 percent," doplnil Chreneka spracovateľ slovenskej národnej správy z tohto prieskumu Ivan Kuhn.
Ilustračné fotoFoto: TASR/Lýdia Vojtaššáková
Európania oceňujú voľný pohyb
Európania však majú spoločné to, že z prínosov EÚ najviac oceňujú voľný pohyb osôb, tovarov a služieb, mier a spoločnú menu euro.
"Vnímanie ekonomickej situácie ostáva na celoeurópskej úrovni naďalej pochmúrne. Väčšina Európanov vníma ekonomickú situáciu ich krajiny ako zlú alebo veľmi zlú," konštatoval Chrenek. Výnimkou sú štáty ako Nemecko, Švédsko alebo Luxembursko, kde viac ako dve tretiny občanov považujú situáciu za dobrú. Na druhej strane, ekonomickú situáciu označuje ako zlú až 99 percent Grékov a 98 percent Španielov. "Slováci vnímajú stav svojej ekonomiky ako zlý, je to až 87 percent, celourópsky priemer je 72 percent," uviedol Chrenek. Kuhn ho doplnil, že vnímanie finančnej situácie jednotlivých domácností na Slovensku prekvapivo prinieslo pozitívnejšie výsledky, až 54 percent Slovákov posudzuje finančnú situáciu svojej domácnosti ako dobrú.
"Občanov EÚ najviac trápi nezamestnanosť (45 percent), ekonomická situácia (37 percent) a stúpajúce ceny (24 percent)," priblížil Chrenek. Jedinou krajinou, kde obyvateľov viac ako nezamestnanosť či hospodárska situácia znepokojuje štátny dlh, je Nemecko (34 percent).
Ilustračné fotoFoto: TASR/Vladimír BenkoSlováci sa z európskeho trendu nevymykajú, najviac ich trápi nezamestnanosť (50 percent), ekonomická situácia (40 percent) a stúpajúce ceny (38 percent).
Európania sú pesimisti
Čo sa týka očakávaní do budúcnosti, Európania sú skôr pesimisti, zhoršenie očakáva 40 percent ľudí v porovnaní s 37 percentami z jari 2012. "Pri ekonomickej situácii sme na Slovensku ešte pesimistickejší ako európsky priemer, rovnaký stav našej ekonomiky očakáva 33 percent, zhoršenie 52 percent a zlepšenie iba 12 percent," vysvetlil vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. Čo sa týka finančného stavu domácností, viac ako polovica opýtaných (51 percent) očakáva rovnaký stav, 33 percent zhoršenie a 13 percent zlepšenie.
Pomerne pesimistický pohľad Európanov na ekonomiku je podľa Chreneka odrazom pokračujúcej ekonomickej krízy, keď je väčšina krajín EÚ v miernej recesii, rastie nezamestnanosť a naštartovanie hospodárskeho rastu sa očakáva až v roku 2014. "Európska únia však dostala v minulom roku aj niekoľko dobrých správ. Dokázala prijať zásadné rozhodnutia v hospodárskej oblasti, ochrániť spoločnú menu a opätovne získať dôveru finančných trhov. Taktiež mnohé krajiny výrazne znížili svoj rozpočtový deficit. Prínos EÚ bol ocenený Nobelovou cenou za mier," upozornil Chrenek. "Väčšina Európanov verí spoločnej mene, očakáva, že európske inštitúcie zohrajú dôležitú úlohu pri riešení hospodárskej krízy. Občania tiež podporujú viaceré európske politiky týkajúce sa zamestnanosti, vzdelávania a zvyšovania konkurencieschopnosti EÚ," dodal s tým, že rok 2013 vyhlásila EÚ za Európsky rok občanov.
