Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 15. november 2024Meniny má Leopold
< sekcia Slovensko

Slováci patria medzi najväčších pesimistov v EÚ

Ilustračná snímka Foto: TASR/AP

Kým v niektorých štátoch Európy, ako Veľká Británia či Švédsko, spokojnosť so životom s pribúdajúcim vekom narastá, na Slovensku je to naopak.

Bratislava 1. decembra (TASR) - Slováci patria medzi najväčších pesimistov v Európskej únii (EÚ). Pokiaľ ide o pohľad do budúcnosti, negatívnejšie očakávania majú už len Gréci. Vyplýva to z výsledkov štúdie o kvalite života v Európe, o ktorých TASR informoval Andrej Králik zo Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.

"Sme veľmi nespokojní so zdravotníctvom, vzdelávaním a dôchodkovým systémom. Máme veľmi nízku dôveru vo verejné inštitúcie. Pokiaľ ide o sociálne napätie, najviac Slováci vnímajú napätie medzi bohatými a chudobnými a medzi národnosťami, respektíve etnickými skupinami," zhrnul výsledky štúdie Králik.

Kým v niektorých štátoch Európy, ako Veľká Británia či Švédsko, spokojnosť so životom s pribúdajúcim vekom narastá, na Slovensku je to naopak. Od prieskumu v roku 2007 zaznamenalo Slovensko najväčší prepad v pocite spokojnosti so životom, a to hneď po Grécku a Malte. "Spolu s Grékmi a Bulharmi odpracujeme týždenne najviac hodín," dodal Králik.

Celkový pokles optimizmu v európskych krajinách podľa neho odráža ekonomickú realitu. Aj preto v niektorých krajinách úroveň optimizmu a šťastia za posledné roky klesla až o pätinu. V tom istom čase bolo v Dánsku, Fínsku a Švédsku podľa prieskumu až 80 percent optimistov.

"Ukazuje sa, že v dôsledku krízy môžu byť zraniteľní aj ľudia, ktorí majú na prvý pohľad dobré vyhliadky, avšak v dôsledku straty zamestnania, nárastu dlhov či neistého bývania môžu čeliť problémom. V tejto situácii je potrebné vyzdvihnúť úlohu rodiny. Zákonodarcovia by mali zvážiť zakotvenie väčšej flexibility, pokiaľ ide o pracovný čas a zlepšiť dostupnosť predškolských zariadení tak, aby sa lepšie dali zladiť rodinné a pracovné povinnosti," načrtol jeden zo záverov prieskumu Králik.

Štúdia sa realizovala v 34 krajinách na vzorke viac ako 43.600 ľudí.