Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Prieskum ukázal, že s tým, aby vláda monitorovala dodržiavanie karantény pomocou údajov o pohybe mobilných telefónov súhlasí alebo úplne súhlasí 75,7 percenta respondentov.
Autor TASR
Bratislava 27. marca (TASR) - Miera rešpektovania nariadenia nosiť rúško je masívna bez ohľadu na to, či sa ľudia cítia pandémiou viac alebo menej ohrození. Uviedla to Barbara Lášticová z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie Slovenskej akadémie vied (SAV). Reagovala tak na výsledky prvého zo série výskumov, ktoré realizujú spoločnosti MNFORCE, Seesame a experti zo SAV.
"Veľmi rýchlo sa ľudia na Slovensku začali správať v súlade s touto novou normou, hoci ich motivácie môžu byť rôznorodé. Nosenie rúšok možno považovať za nástroj, akým sa ľudia usilujú nastoliť kontrolu nad vzniknutou novou situáciou," spresnila Lášticová.
Cieľom výskumov je mapovať aktuálne meniacu sa situáciu na Slovensku. Vedeckí pracovníci a analytici spoločností hľadajú odpovede na otázky, ako sa do života ľudí premietajú nariadenia hygienikov, prerušenie vyučovania, zastavenie výroby u veľkých zamestnávateľov alebo ako zmenený režim mení spolunažívanie rodín. Prvý prieskum, ktorý bol realizovaný v dňoch 24. až 26. marca na vzorke 1000 respondentov, sa pýtal na dosah aktuálnych opatrení.
Prieskum ukázal, že s tým, aby vláda monitorovala dodržiavanie karantény pomocou údajov o pohybe mobilných telefónov súhlasí alebo úplne súhlasí 75,7 percenta respondentov. "Ide o klasickú dilemu medzi individuálnym právom na súkromie a spoločným nárokom na bezpečie. Ak sa mám vzdať časti svojho súkromia, musím dôverovať, že nebude zneužité. Nie je preto prekvapujúce, že najvýraznejšie je názor na monitorovanie pohybu cez mobilné telefóny spojený s politickými preferenciami a dôverou k súčasnej vláde," uvádza Miloslav Bahna zo Sociologického ústavu SAV.
Ďalším zistením bolo, že pocit ohrozenia novým koronavírusom pociťujú viac ženy ako muži. "To, že ženy vyjadrili väčší pocit ohrozenia novým koronavírusom ako muži je v súlade s inými výskumami, ktoré ukazujú, že muži vnímajú riziká spojené so zdravím ako nižšie, než ženy. Ženy môžu vnímať samé seba ako zraniteľnejšie aj preto, že častejšie pôsobia v pomáhajúcich profesiách, napríklad ako sestry a opatrovateľky alebo sa v domácnosti počas karantény starajú o iné osoby," dodala Lášticová. Ohrozenie vnímajú viac aj starí ľudia. Väčšie obavy majú ľudia, ktorí neveria, že by naše zdravotníctvo zvládlo zhoršenú epidemiologickú situáciu.
Z prieskumu tiež vzišlo, že 88,7 percenta respondentov tvrdí, že mimo domácnosti vždy nosí na tvári rúško. Sociálne kontakty podľa vlastného vyjadrenia obmedzili o niečo viac ľudia vo veľkých mestách. Až 47,2 percenta respondentov tvrdí, že obmedzili spoločenské kontakty s inými ľuďmi a s rodinou úplne a 48,3 percenta respondentov tvrdí, že čiastočne. Obe preventívne opatrenia podľa prieskumu robia častejšie ľudia, ktorí odpovedali, že sa pandémiou koronavírusu SARS-CoV-2 cítia veľmi ohrození.
"Veľmi rýchlo sa ľudia na Slovensku začali správať v súlade s touto novou normou, hoci ich motivácie môžu byť rôznorodé. Nosenie rúšok možno považovať za nástroj, akým sa ľudia usilujú nastoliť kontrolu nad vzniknutou novou situáciou," spresnila Lášticová.
Cieľom výskumov je mapovať aktuálne meniacu sa situáciu na Slovensku. Vedeckí pracovníci a analytici spoločností hľadajú odpovede na otázky, ako sa do života ľudí premietajú nariadenia hygienikov, prerušenie vyučovania, zastavenie výroby u veľkých zamestnávateľov alebo ako zmenený režim mení spolunažívanie rodín. Prvý prieskum, ktorý bol realizovaný v dňoch 24. až 26. marca na vzorke 1000 respondentov, sa pýtal na dosah aktuálnych opatrení.
Prieskum ukázal, že s tým, aby vláda monitorovala dodržiavanie karantény pomocou údajov o pohybe mobilných telefónov súhlasí alebo úplne súhlasí 75,7 percenta respondentov. "Ide o klasickú dilemu medzi individuálnym právom na súkromie a spoločným nárokom na bezpečie. Ak sa mám vzdať časti svojho súkromia, musím dôverovať, že nebude zneužité. Nie je preto prekvapujúce, že najvýraznejšie je názor na monitorovanie pohybu cez mobilné telefóny spojený s politickými preferenciami a dôverou k súčasnej vláde," uvádza Miloslav Bahna zo Sociologického ústavu SAV.
Ďalším zistením bolo, že pocit ohrozenia novým koronavírusom pociťujú viac ženy ako muži. "To, že ženy vyjadrili väčší pocit ohrozenia novým koronavírusom ako muži je v súlade s inými výskumami, ktoré ukazujú, že muži vnímajú riziká spojené so zdravím ako nižšie, než ženy. Ženy môžu vnímať samé seba ako zraniteľnejšie aj preto, že častejšie pôsobia v pomáhajúcich profesiách, napríklad ako sestry a opatrovateľky alebo sa v domácnosti počas karantény starajú o iné osoby," dodala Lášticová. Ohrozenie vnímajú viac aj starí ľudia. Väčšie obavy majú ľudia, ktorí neveria, že by naše zdravotníctvo zvládlo zhoršenú epidemiologickú situáciu.
Z prieskumu tiež vzišlo, že 88,7 percenta respondentov tvrdí, že mimo domácnosti vždy nosí na tvári rúško. Sociálne kontakty podľa vlastného vyjadrenia obmedzili o niečo viac ľudia vo veľkých mestách. Až 47,2 percenta respondentov tvrdí, že obmedzili spoločenské kontakty s inými ľuďmi a s rodinou úplne a 48,3 percenta respondentov tvrdí, že čiastočne. Obe preventívne opatrenia podľa prieskumu robia častejšie ľudia, ktorí odpovedali, že sa pandémiou koronavírusu SARS-CoV-2 cítia veľmi ohrození.
