Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Takmer 40 percent respondentov zo Slovenska podľa prieskumu verí tomu, že ochorenie COVID-19 neexistuje a že je iba nástrojom na manipulovanie spoločnosti.
Autor TASR
Bratislava 10. decembra (TASR) - Slováci sú spomedzi občanov krajín Vyšehradskej štvorky (V4) najviac náchylní veriť konšpiračným teóriám, ktoré sa týkajú pandémie koronavírusu či vakcín. Vyplýva to z najnovšieho prieskumu slovenskej neziskovej organizácie GLOBSEC, ktorý bol zverejnený vo štvrtok.
Takmer 40 percent respondentov zo Slovenska podľa prieskumu verí tomu, že ochorenie COVID-19 neexistuje a že je iba nástrojom na manipulovanie spoločnosti. Proti novému koronavírusu SARS-CoV-2 by sa dalo zaočkovať len 36 percent Slovákov.
Ochota zaočkovať sa však stúpa medzi tými Slovákmi, ktorí majú dôveru v štátne inštitúcie, a to až na 57 percent opýtaných. "Toto zistenie ukazuje, aké dôležité je dobré vládnutie, ako i dôvera medzi verejnosťou a vládnymi autoritami, najmä v čase krízy," povedala analytička GLOBSECu a spoluautorka prieskumu Miroslava Sawiris. Štátni predstavitelia by sa podľa nej mali počas pandémie zamerať najmä na komunikáciu s verejnosťou v snahe zvýšiť svoju dôveryhodnosť.
Prieskum sa zameral aj na postoj občanov k demokracii. Až 90 percent Slovákov považuje demokraciu za správny systém pre Slovensko, váhavejší sú však pri termíne liberálna demokracia. Takmer polovica Slovákov verí, že liberalizmus a zmýšľanie tzv. západného sveta prinášajú "dekadentný" spôsob života, ktorý "ohrozuje naše hodnoty a identitu", píše sa ďalej v správe. Takéto tvrdenia "podmývajú základné demokratické hodnoty a často bývajú zneužívané politickými hráčmi v regióne," aj strednej Európy, myslí si analytička a spoluautorka prieskumu Katarína Klingová.
Členstvo Slovenska v NATO podporuje zhruba 61 percent opýtaných Slovákov. V porovnaní s rokom 2017 je to nárast o 18 percent. Približne 56 percent z týchto respondentov je však zároveň toho názoru, že Aliancia schválne provokuje Moskvu tým, že stavia vojenské základe v okolí ruských hraníc. Až 78 percent opýtaných Slovákov považuje Rusko za svojho "mocného slovanského brata," približuje analytik organizácie Daniel Milo. Proruská náklonnosť sa okrem respondentov zo Slovenska najviac prejavila u občanov Bulharska, Srbska a Čiernej Hory.
Za bezpečnostnú hrozbu považuje Rusko a Čínu len pätina opýtaných Slovákov. Argumentujú najmä tým, že Slovensko je príliš malá krajina na to, aby sa o jej dianie Moskva a Peking zaujímali.
"To je nebezpečný prístup, ktorý je úplne v rozpore so zisteniami tajných služieb v mnohých krajinách regiónu," ozrejmuje analytička GLOBSECu a spoluautorka prieskumu Dominika Hajdu.
Prieskumu verejnej mienky s názvom GLOBSEC Trendy 2020: stredná Európa, východná Európa a západný Balkán v časoch pandémie sa zúčastnilo najmenej 1000 respondentov z deviatich krajín tohto regiónu. Konkrétne ide o Bulharsko, Česko, Čiernu Horu, Maďarsko, Poľsko, Severné Macedónsko, Slovensko, Srbsko a Rumunsko. Vykonaný bol na prelome septembra a októbra tohto roka.
Takmer 40 percent respondentov zo Slovenska podľa prieskumu verí tomu, že ochorenie COVID-19 neexistuje a že je iba nástrojom na manipulovanie spoločnosti. Proti novému koronavírusu SARS-CoV-2 by sa dalo zaočkovať len 36 percent Slovákov.
Ochota zaočkovať sa však stúpa medzi tými Slovákmi, ktorí majú dôveru v štátne inštitúcie, a to až na 57 percent opýtaných. "Toto zistenie ukazuje, aké dôležité je dobré vládnutie, ako i dôvera medzi verejnosťou a vládnymi autoritami, najmä v čase krízy," povedala analytička GLOBSECu a spoluautorka prieskumu Miroslava Sawiris. Štátni predstavitelia by sa podľa nej mali počas pandémie zamerať najmä na komunikáciu s verejnosťou v snahe zvýšiť svoju dôveryhodnosť.
Prieskum sa zameral aj na postoj občanov k demokracii. Až 90 percent Slovákov považuje demokraciu za správny systém pre Slovensko, váhavejší sú však pri termíne liberálna demokracia. Takmer polovica Slovákov verí, že liberalizmus a zmýšľanie tzv. západného sveta prinášajú "dekadentný" spôsob života, ktorý "ohrozuje naše hodnoty a identitu", píše sa ďalej v správe. Takéto tvrdenia "podmývajú základné demokratické hodnoty a často bývajú zneužívané politickými hráčmi v regióne," aj strednej Európy, myslí si analytička a spoluautorka prieskumu Katarína Klingová.
Členstvo Slovenska v NATO podporuje zhruba 61 percent opýtaných Slovákov. V porovnaní s rokom 2017 je to nárast o 18 percent. Približne 56 percent z týchto respondentov je však zároveň toho názoru, že Aliancia schválne provokuje Moskvu tým, že stavia vojenské základe v okolí ruských hraníc. Až 78 percent opýtaných Slovákov považuje Rusko za svojho "mocného slovanského brata," približuje analytik organizácie Daniel Milo. Proruská náklonnosť sa okrem respondentov zo Slovenska najviac prejavila u občanov Bulharska, Srbska a Čiernej Hory.
Za bezpečnostnú hrozbu považuje Rusko a Čínu len pätina opýtaných Slovákov. Argumentujú najmä tým, že Slovensko je príliš malá krajina na to, aby sa o jej dianie Moskva a Peking zaujímali.
"To je nebezpečný prístup, ktorý je úplne v rozpore so zisteniami tajných služieb v mnohých krajinách regiónu," ozrejmuje analytička GLOBSECu a spoluautorka prieskumu Dominika Hajdu.
Prieskumu verejnej mienky s názvom GLOBSEC Trendy 2020: stredná Európa, východná Európa a západný Balkán v časoch pandémie sa zúčastnilo najmenej 1000 respondentov z deviatich krajín tohto regiónu. Konkrétne ide o Bulharsko, Česko, Čiernu Horu, Maďarsko, Poľsko, Severné Macedónsko, Slovensko, Srbsko a Rumunsko. Vykonaný bol na prelome septembra a októbra tohto roka.
