Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Prítomní skonštatovali, že dlhé čakacie doby pre pacientov, podfinancovanie, chýbajúci lekári, problematická efektivita patria medzi chronické problémy slovenského zdravotníctva.
Autor TASR
Bratislava 8. novembra (TASR) - Slováci sú ochotní platiť za kvalitné zdravotné služby. Podmienené je to však tým, že musia však vedieť, za čo platia. Zhodli sa na tom účastníci konferencie Moderné zdravotníctvo 2019 organizovanej IT spoločnosťou Datalan v Jasnej. Upozornili tiež na to, že kvalitné zdravotníctvo potrebuje stabilné financovanie, efektivitu a moderné technológie.
Prítomní skonštatovali, že dlhé čakacie doby pre pacientov, podfinancovanie, chýbajúci lekári, problematická efektivita patria medzi "chronické problémy" slovenského zdravotníctva, ktoré nejde vyriešiť "zo dňa na deň". "Čo však môžeme urobiť, je prostredníctvom moderných technológií pomôcť zdravotníckym zariadeniam fungovať efektívnejšie, úspornejšie, s lepšie nastavenými procesmi," mieni riaditeľ pre segment zdravotníctvo v spoločnosti Datalan Dušan Polóny.
Vedúci odboru architektúry Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) Pavol Sidó si myslí, že za dôvodom dlhých čakacích lehôt u špecialistov sa skrýva nedostatok všeobecných lekárov. "Ak všeobecný lekár nemá čas, okamžite pošle pacienta k špecialistovi. Denne takto vybaví 50 až 70 pacientov. Potom sa nemôžeme čudovať, že čakacie lehoty u niektorých špecialistov sú dva až tri mesiace, v niektorých špecializáciách aj pol roka," tvrdí. Riešenie vidí vo využívaní systému elektronického zdravia. To by mohlo podľa jeho slov odbremeniť všeobecných lekárov od plných čakární a množstva pacientov, ktorí si napríklad prídu len po recept.
Analytik Michal Štofko z Inštitútu zdravotnej politiky pri Ministerstve zdravotníctva (MZ) SR poukázal na chýbajúcu definíciu nároku pacienta na rozsah zdravotnej starostlivosti či na nedostatok zdravotníckeho personálu i potrebu dofinancovania. Riešením je podľa jeho slov napríklad stratifikácia, čiže reforma slovenského zdravotníctva, ale aj rezidentský program či revízia výdavkov a identifikácia úspor.
Podľa prezidentky Asociácie na ochranu práv pacientov (AOPP) Márie Lévyovej by mal štát nastaviť stabilné financovanie, ale aj spravodlivé a efektívne čerpanie zdrojov tak, aby bola zabezpečená rovnaká dostupnosť kvalitnej zdravotnej starostlivosti pre všetkých.
Vedúci IT oddelenia z Národného onkologického ústavu Jozef Macko je presvedčený, že moderné zdravotníctvo je nevyhnutne spojené aj so zabezpečením primeranej a oprávnenej zdravotnej starostlivosti. "Jednoducho, aby nikto nemusel mať obavu, že nedostane modernú liečbu hradenú zo zdravotného systému," dodal.
Na konferencii predstavili aj viaceré moderné technológie, medzi nimi napríklad novú generáciu nemocničného informačného systému Ordinis či umelú inteligenciu od spoločnosti IBM Watson for Oncology.
Národný onkologický ústav v Bratislave zasa predstavil moderný rezervačný systém Omega. Prostredníctvom neho je možné lepšie zladiť termíny predovšetkým pre mimobratislavských pacientov. Vďaka nemu zvládnu absolvovať potrebné vyšetrenia a medicínske zákroky v rámci jedného dňa.
Prítomní skonštatovali, že dlhé čakacie doby pre pacientov, podfinancovanie, chýbajúci lekári, problematická efektivita patria medzi "chronické problémy" slovenského zdravotníctva, ktoré nejde vyriešiť "zo dňa na deň". "Čo však môžeme urobiť, je prostredníctvom moderných technológií pomôcť zdravotníckym zariadeniam fungovať efektívnejšie, úspornejšie, s lepšie nastavenými procesmi," mieni riaditeľ pre segment zdravotníctvo v spoločnosti Datalan Dušan Polóny.
Vedúci odboru architektúry Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) Pavol Sidó si myslí, že za dôvodom dlhých čakacích lehôt u špecialistov sa skrýva nedostatok všeobecných lekárov. "Ak všeobecný lekár nemá čas, okamžite pošle pacienta k špecialistovi. Denne takto vybaví 50 až 70 pacientov. Potom sa nemôžeme čudovať, že čakacie lehoty u niektorých špecialistov sú dva až tri mesiace, v niektorých špecializáciách aj pol roka," tvrdí. Riešenie vidí vo využívaní systému elektronického zdravia. To by mohlo podľa jeho slov odbremeniť všeobecných lekárov od plných čakární a množstva pacientov, ktorí si napríklad prídu len po recept.
Analytik Michal Štofko z Inštitútu zdravotnej politiky pri Ministerstve zdravotníctva (MZ) SR poukázal na chýbajúcu definíciu nároku pacienta na rozsah zdravotnej starostlivosti či na nedostatok zdravotníckeho personálu i potrebu dofinancovania. Riešením je podľa jeho slov napríklad stratifikácia, čiže reforma slovenského zdravotníctva, ale aj rezidentský program či revízia výdavkov a identifikácia úspor.
Podľa prezidentky Asociácie na ochranu práv pacientov (AOPP) Márie Lévyovej by mal štát nastaviť stabilné financovanie, ale aj spravodlivé a efektívne čerpanie zdrojov tak, aby bola zabezpečená rovnaká dostupnosť kvalitnej zdravotnej starostlivosti pre všetkých.
Vedúci IT oddelenia z Národného onkologického ústavu Jozef Macko je presvedčený, že moderné zdravotníctvo je nevyhnutne spojené aj so zabezpečením primeranej a oprávnenej zdravotnej starostlivosti. "Jednoducho, aby nikto nemusel mať obavu, že nedostane modernú liečbu hradenú zo zdravotného systému," dodal.
Na konferencii predstavili aj viaceré moderné technológie, medzi nimi napríklad novú generáciu nemocničného informačného systému Ordinis či umelú inteligenciu od spoločnosti IBM Watson for Oncology.
Národný onkologický ústav v Bratislave zasa predstavil moderný rezervačný systém Omega. Prostredníctvom neho je možné lepšie zladiť termíny predovšetkým pre mimobratislavských pacientov. Vďaka nemu zvládnu absolvovať potrebné vyšetrenia a medicínske zákroky v rámci jedného dňa.
