Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Slovenka Zuzana Karabová je v Kanade 18 rokov a v zahraničí ostala najmä pre veľmi dobré podnikateľské prostredie.
Autor TASR
Bratislava/Ottawa 17. februára (TASR) - V Kanade je to najmä o ľudskosti, ktorá sa zo Slovenska vytratila. Pre médiá to na stretnutí prezidentky Zuzany Čaputovej v kanadskej Ottawe uviedli manželia Juraj a Mária Slovákovci. Aktuálne žijú v Montreale.
"Na Kanade je fantastická tolerancia, milota ľudí a dobrota. Človek sa tu cíti ako doma. (...) Dúfame, že tá ľudskosť, milota a dobrota, ktorú poznáme v Kanade, sa na Slovensko vráti," poznamenali Slovákovci. Tvrdia, že ich srdcia sú stále na Slovensku, aj keď si ich Kanada adoptovala a je pre nich druhým domovom.
Do Kanady sa dostali pred 20 rokmi. Obaja pracovali vo Francúzskom inštitúte v Bratislave. Spolupracovali sa kanadskou ambasádou, robili medzinárodné projekty a veľa vecí z kultúry. "Snívali sme o tom, že raz uvidíme naživo predstavenie Cirque du Soleil. (...) Keďže sny sa majú plniť, tak o päť rokov sme boli v Kanade a pracovali pre tento cirkus," priblížila Slováková. Pre cirkus pracovali podľa vlastných slov 15 rokov, počas pandémie však museli prácu zmeniť.
Slovenka Zuzana Karabová je v Kanade 18 rokov a v zahraničí ostala najmä pre veľmi dobré podnikateľské prostredie. Na Kanade sa jej páči rôznorodosť kultúr, rôzne typy mentalít a hlavné sloboda v podnikaní. Po príchode do Kanady učila Karabová cudzincov angličtinu. Potom robila na mieru šité obleky pre profesionálov, ako sú právnici, účtovníci a biznismeni. "V podstate som obliekala najúspešnejších mužov v Montreale. Potom som sa stala realitnou agentkou a to robím vlastne dodnes," skonštatovala Karabová.
Slovák Marek Borik vyštudoval v Montreale jednu z najprestížnejších univerzít sveta. Päť rokov sa venoval informatike a po škole ostal v Kanade pracovať. "Pred siedmimi rokmi vyšlo štúdium pre zahraničných študentov okolo 100.000 eur ročne. Za posledných pár rokov išlo školné veľmi hore, takže som mal šťastie, že som to stihol študovať ešte sedem rokov dozadu," poukázal Borik.
Financovanie štúdia záleží podľa neho od programu a od dĺžky štúdia. Na niektoré programy sa dajú požiadať štipendiá či pôžičky, dá sa tiež pracovať popri škole. Borik tvrdí, že jeho univerzita mala veľmi dobrú finančnú podporu a dostal nej veľa štipendií a podpory. "Pomôžu človeku nájsť si prácu, keď potrebuje. Veľký dôraz kladú aj na to, aby tí ľudia mali po škole prax alebo priamo nejak mohli ísť do zamestnania. To si veľmi cením, pretože to bol jednoduchší proces, hľadať si robotu cez školu," podotkol.
"Na Kanade je fantastická tolerancia, milota ľudí a dobrota. Človek sa tu cíti ako doma. (...) Dúfame, že tá ľudskosť, milota a dobrota, ktorú poznáme v Kanade, sa na Slovensko vráti," poznamenali Slovákovci. Tvrdia, že ich srdcia sú stále na Slovensku, aj keď si ich Kanada adoptovala a je pre nich druhým domovom.
Do Kanady sa dostali pred 20 rokmi. Obaja pracovali vo Francúzskom inštitúte v Bratislave. Spolupracovali sa kanadskou ambasádou, robili medzinárodné projekty a veľa vecí z kultúry. "Snívali sme o tom, že raz uvidíme naživo predstavenie Cirque du Soleil. (...) Keďže sny sa majú plniť, tak o päť rokov sme boli v Kanade a pracovali pre tento cirkus," priblížila Slováková. Pre cirkus pracovali podľa vlastných slov 15 rokov, počas pandémie však museli prácu zmeniť.
Slovenka Zuzana Karabová je v Kanade 18 rokov a v zahraničí ostala najmä pre veľmi dobré podnikateľské prostredie. Na Kanade sa jej páči rôznorodosť kultúr, rôzne typy mentalít a hlavné sloboda v podnikaní. Po príchode do Kanady učila Karabová cudzincov angličtinu. Potom robila na mieru šité obleky pre profesionálov, ako sú právnici, účtovníci a biznismeni. "V podstate som obliekala najúspešnejších mužov v Montreale. Potom som sa stala realitnou agentkou a to robím vlastne dodnes," skonštatovala Karabová.
Slovák Marek Borik vyštudoval v Montreale jednu z najprestížnejších univerzít sveta. Päť rokov sa venoval informatike a po škole ostal v Kanade pracovať. "Pred siedmimi rokmi vyšlo štúdium pre zahraničných študentov okolo 100.000 eur ročne. Za posledných pár rokov išlo školné veľmi hore, takže som mal šťastie, že som to stihol študovať ešte sedem rokov dozadu," poukázal Borik.
Financovanie štúdia záleží podľa neho od programu a od dĺžky štúdia. Na niektoré programy sa dajú požiadať štipendiá či pôžičky, dá sa tiež pracovať popri škole. Borik tvrdí, že jeho univerzita mala veľmi dobrú finančnú podporu a dostal nej veľa štipendií a podpory. "Pomôžu človeku nájsť si prácu, keď potrebuje. Veľký dôraz kladú aj na to, aby tí ľudia mali po škole prax alebo priamo nejak mohli ísť do zamestnania. To si veľmi cením, pretože to bol jednoduchší proces, hľadať si robotu cez školu," podotkol.
