Bratislava 20. februára (TASR) – Slováci si zachovávajú presvedčenie, že spravodlivá spoločnosť by mala všetkým zaručiť uspokojenie základných potrieb, oceňovať ľudí podľa výsledkov ich práce a odstraňovať veľké príjmové nerovnosti. Podiel presvedčených o veľkej dôležitosti týchto podmienok však s minulosťou poklesol zo 78 percent v roku 1999 na aktuálnych 50 percent. Vyplýva to z výskumu európskych hodnôt - EVS, ktorý zverejnil Sociologický ústav Slovenskej akadémie vied (SAV) pri príležitosti Svetového dňa sociálnej spravodlivosti, ktorý pripadá na utorok.

Ako ďalej z prieskumu vyplýva, v slovenskej spoločnosti chýba konsenzus v otázke, či sociálna spravodlivosť je základnou charakteristikou demokracie. Spravodlivosť v zmysle prerozdeľovania nie je väčšinovo považovaná za typickú charakteristiku demokracie.

Vo výskume sa respondenti vyjadrovali k súboru tvrdení o demokracii. "Podľa výsledkov nevnímajú spojenie medzi prerozdeľovaním a demokraciou tak jednoznačne pozitívne ako v prípade normatívnych predpokladov spravodlivej spoločnosti," uviedla Zuzana Kusá zo Sociologického ústavu SAV.

Pomoc od štátu v prípade nezamestnanosti je spomedzi hodnotených výrokov najsilnejšie vnímaná ako charakteristika demokracie. Ženy s týmto tvrdením súhlasia o čosi viac ako muži, rovnako je to aj pri zaistení rovnosti príjmov.

Zdaňovanie bohatých a podpora chudobných má v očiach obyvateľov SR paradoxne najmenšiu súvislosť s demokraciou. "O paradoxe sa hovorí s uvážením vysokej deklarovanej podpory prerozdeľovania a tiež relatívne vysokého príklonu k názoru, že poskytovanie podpory nezamestnaným je základnou charakteristikou demokracie," doplnila Kusá. Respondenti s vysokoškolským vzdelaním sa prikláňajú skôr k hodnoteniu, že nejde o základnú charakteristiku demokracie.

Výskum sa realizoval od októbra do novembra 2017. Podobný prieskum sa robil aj v rokoch 1999 a 2008.