Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Štedrovečerná večera závisí podľa toho, či trávia Vianoce na Slovensku alebo v Poľsku.
Autor TASR
Krakov/Košice 25. decembra (TASR) – Slováci žijúci v Poľsku počas Vianoc dodržiavajú i slovenské tradície. Sú to najmä tí, ktorí žijú v južnej časti krajiny. Jeden zvyk, ktorý u našich severných susedov na rozdiel od Slovákov majú je lámanie oblátok.
Marián Smondek pôsobí v Spolku Slovákov v Poľsku, kde pracuje ako redaktor krajanského mesačníka Život. "Žijem v Poľsku už 18 rokov, dostal som sa sem na štúdiá na vysokú školu, ktoré som tu ukončil. Keďže som si našiel počas štúdia priateľku, Poľku, tak som tu nakoniec zostal," povedal pre TASR Smondek.
Štedrovečerná večera závisí podľa toho, či trávia Vianoce na Slovensku alebo v Poľsku. "V manželkinej rodine sa dodržiava tradícia, že sa dáva 12 chodov na vianočný stôl. Je to dosť ťažká tradícia, ťažko ju potom pretráviť," povedal s úsmevom Smondek.
Na štedrovečernom stole majú väčšinou ryby na rôzny spôsob, ovocné kompóty, viacero polievok, vrátane boršču. Ako povedal, nesmú však chýbať opekance. "Keďže mám jedno obľúbené slovenské jedlo, ktoré voláme 'pupačky', tak vždy tých 12 jedál doplníme o ten jeden chod slovenský, o 'pupačky' s makom. Keďže sú chutné, tak si to aj poľská rodina obľúbila a tešia sa, že niečo urobím aj ja," prezradil Smondek.
Vianočné zvyky a tradície závisia podľa Smondeka od toho, ako sa Slováci do Poľska dostali. "Tí, ktorí sa dostali do Poľska, lebo sa posunula hranica, to sú severné časti Spiša a Hornej Oravy, dodržiavajú svoje rodinné tradície, ktoré sú dá sa povedať goralskými tradíciami. Potom sú to Slováci, ktorí prišli do Krakova alebo do Varšavy a tí si myslím prežívajú Vianoce podobne ako ja, že pokiaľ sú v poľskom prostredí, tak ich prežívajú na poľský spôsob, alebo ich trávia doma na Slovensku, typicky po Slovensky," myslí si Smondek.
Šéfredaktorka kultúrno-spoločenského časopisu Život Agáta Jendžejčíková pochádza z Novej Belej na Spiši. "V súčasnosti to patrí do Poľskej republiky. Narodila som sa tam a odtiaľ pochádzam, preto mám slovenský pôvod. Moji predkovia boli Slováci, takisto sa tam narodili, sú to autochtónni Slováci, nesťahovali sa, bývajú tam celý život, len sa menili hranice," vysvetlila.
Čo sa týka štedrovečernej večere, niektoré jedlá, ktoré sú typické pre Slovensko majú i oni. Ako povedala, je to vždy regionálne špecifikum. Majú to, čo i na Spiši a Zamagurí.
"To, čím sa líši štedrá večera je oblátka, ktorá je poľským zvykom. Pred začatím večere si želajú dobré vianočné sviatky a lámu si oblátku. Potom sa podávajú polievky, hubová polievka, boršč a pirohy. Každý to robí tak, ako to má zaužívané vo svojej rodinnej tradícii," priblížila Jendžejčíková s tým, že kapustnicu majú na Štedrý deň bezmäsitú. "Na Prvý sviatok vianočný sa do toho dáva bôčik alebo slanina, aby sa to ochutilo. Poliaci robia kapustu čistú alebo s hrachom," dodala.
Krakovská miestna skupina Spolku Slovákov v Poľsku organizuje pravidelne vianočnú kapustnicu. "Väčšinou sa nás zíde okolo 30 až 40 ľudí. Dáme si kapustnicu, prinesieme vianočné koláče a niekto ešte nejakú slovenskú vianočnú špecialistu upečie, alebo urobí. Hovorí sa predovšetkým po slovensky a spievajú sa slovenské piesne," povedal Smondek.
V obciach južnej časti Poľska, kde pôsobia miestne skupiny sa konajú novoročné stretnutia Slovákov. Spolok Slovákov v Poľsku má podľa Smondeka viac ako 2000 členov. "V Krakove máme stálych členov približne 50. Tých Slovákov je tu viac, trúfam si povedať, že viac ako 1000," dodal Smondek.
Marián Smondek pôsobí v Spolku Slovákov v Poľsku, kde pracuje ako redaktor krajanského mesačníka Život. "Žijem v Poľsku už 18 rokov, dostal som sa sem na štúdiá na vysokú školu, ktoré som tu ukončil. Keďže som si našiel počas štúdia priateľku, Poľku, tak som tu nakoniec zostal," povedal pre TASR Smondek.
Štedrovečerná večera závisí podľa toho, či trávia Vianoce na Slovensku alebo v Poľsku. "V manželkinej rodine sa dodržiava tradícia, že sa dáva 12 chodov na vianočný stôl. Je to dosť ťažká tradícia, ťažko ju potom pretráviť," povedal s úsmevom Smondek.
Na štedrovečernom stole majú väčšinou ryby na rôzny spôsob, ovocné kompóty, viacero polievok, vrátane boršču. Ako povedal, nesmú však chýbať opekance. "Keďže mám jedno obľúbené slovenské jedlo, ktoré voláme 'pupačky', tak vždy tých 12 jedál doplníme o ten jeden chod slovenský, o 'pupačky' s makom. Keďže sú chutné, tak si to aj poľská rodina obľúbila a tešia sa, že niečo urobím aj ja," prezradil Smondek.
Vianočné zvyky a tradície závisia podľa Smondeka od toho, ako sa Slováci do Poľska dostali. "Tí, ktorí sa dostali do Poľska, lebo sa posunula hranica, to sú severné časti Spiša a Hornej Oravy, dodržiavajú svoje rodinné tradície, ktoré sú dá sa povedať goralskými tradíciami. Potom sú to Slováci, ktorí prišli do Krakova alebo do Varšavy a tí si myslím prežívajú Vianoce podobne ako ja, že pokiaľ sú v poľskom prostredí, tak ich prežívajú na poľský spôsob, alebo ich trávia doma na Slovensku, typicky po Slovensky," myslí si Smondek.
Šéfredaktorka kultúrno-spoločenského časopisu Život Agáta Jendžejčíková pochádza z Novej Belej na Spiši. "V súčasnosti to patrí do Poľskej republiky. Narodila som sa tam a odtiaľ pochádzam, preto mám slovenský pôvod. Moji predkovia boli Slováci, takisto sa tam narodili, sú to autochtónni Slováci, nesťahovali sa, bývajú tam celý život, len sa menili hranice," vysvetlila.
Čo sa týka štedrovečernej večere, niektoré jedlá, ktoré sú typické pre Slovensko majú i oni. Ako povedala, je to vždy regionálne špecifikum. Majú to, čo i na Spiši a Zamagurí.
"To, čím sa líši štedrá večera je oblátka, ktorá je poľským zvykom. Pred začatím večere si želajú dobré vianočné sviatky a lámu si oblátku. Potom sa podávajú polievky, hubová polievka, boršč a pirohy. Každý to robí tak, ako to má zaužívané vo svojej rodinnej tradícii," priblížila Jendžejčíková s tým, že kapustnicu majú na Štedrý deň bezmäsitú. "Na Prvý sviatok vianočný sa do toho dáva bôčik alebo slanina, aby sa to ochutilo. Poliaci robia kapustu čistú alebo s hrachom," dodala.
Krakovská miestna skupina Spolku Slovákov v Poľsku organizuje pravidelne vianočnú kapustnicu. "Väčšinou sa nás zíde okolo 30 až 40 ľudí. Dáme si kapustnicu, prinesieme vianočné koláče a niekto ešte nejakú slovenskú vianočnú špecialistu upečie, alebo urobí. Hovorí sa predovšetkým po slovensky a spievajú sa slovenské piesne," povedal Smondek.
V obciach južnej časti Poľska, kde pôsobia miestne skupiny sa konajú novoročné stretnutia Slovákov. Spolok Slovákov v Poľsku má podľa Smondeka viac ako 2000 členov. "V Krakove máme stálych členov približne 50. Tých Slovákov je tu viac, trúfam si povedať, že viac ako 1000," dodal Smondek.
