Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Záujmy zahraničných Slovákov okrem ÚSŽZ zastupuje aj Svetové združenie Slovákov v zahraničí, ktoré vzniklo v roku 2002.
Autor TASR
Bratislava 5. júla (TASR) - V roku 1993 sa v SR schválil Deň zahraničných Slovákov, ktorý sa v roku 2020 na základe novely zákona premenoval na Deň Slovákov žijúcich v zahraničí a je pamätným dňom. Pripomína sa 5. júla a ustanovil sa na základe zákona Národnej rady (NR) SR č. 241/1993 Z. z. zo dňa 20. októbra 1993. Deň Slovákov žijúcich v zahraničí sa pripomína v kontexte štátneho sviatku - Dňa sv. Cyrila a Metoda, ktorý tiež pripadá na 5. júl.
Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) aj tento rok pripravuje na 5. júla v bratislavskom Sade Janka Kráľa pripomienku na krajanov žijúcich po rôznych historických etapách vysťahovalectva, emigrácie či ekonomickej migrácie mimo svojej vlasti. V roku 2000 bol v Sade Janka Kráľa práve v tento deň osadený krajanmi z Maďarska darovaný 4,5-tonový monument z červeného mramoru z Tardošského lomu. Od toho roku sa tento základný kameň budúceho Pamätníka slovenského vysťahovalectva stal miestom pripomenutia si krajanov žijúcich za hranicami Slovenska.
Pripomienkovú slávnosť pamätného Dňa Slovákov žijúcich v zahraničí priblíži v pondelok 5. júla od 10.00 h zo Sadu Janka Kráľa ÚSŽZ prostredníctvom internetového prenosu. Pre pandémiu sa tohtoročná pripomienka, podobne ako v roku 2020, uskutoční bez večerného kultúrneho podujatia, ktoré sa od roku 2016 konalo na bratislavskom Hlavnom námestí.
Záujmy zahraničných Slovákov okrem ÚSŽZ zastupuje aj Svetové združenie Slovákov v zahraničí (SZSZ), ktoré vzniklo v roku 2002. Združenie nadviazalo na integračné úsilie Svetového kongresu Slovákov (SKS) a podarilo sa mu združiť mnohé významné komunity Slovákov v zahraničí a ich najväčšie spolky. V súčasnosti združuje viac ako 100 najvýznamnejších krajanských spolkov a inštitúcií z viac ako 20 štátov. Združenie je členskou organizáciou združenia Europeans Throughout the World (Európania vo svete) so sídlom v Bruseli.
Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí vznikol v roku 2006 na základe zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí a sídli v Bratislave. Z dotačného systému úradu bolo v roku 2020 podporených 654 krajanských projektov z 29 štátov pričom sa prerozdelilo 1.901.258 eur. Najväčšia časť podpory išla na kultúrne projekty a úrad v tejto oblasti podporil 354 projektov z 23 štátov vrátane SR vo výške 1.177.959 eur.
Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) aj tento rok pripravuje na 5. júla v bratislavskom Sade Janka Kráľa pripomienku na krajanov žijúcich po rôznych historických etapách vysťahovalectva, emigrácie či ekonomickej migrácie mimo svojej vlasti. V roku 2000 bol v Sade Janka Kráľa práve v tento deň osadený krajanmi z Maďarska darovaný 4,5-tonový monument z červeného mramoru z Tardošského lomu. Od toho roku sa tento základný kameň budúceho Pamätníka slovenského vysťahovalectva stal miestom pripomenutia si krajanov žijúcich za hranicami Slovenska.
Pripomienkovú slávnosť pamätného Dňa Slovákov žijúcich v zahraničí priblíži v pondelok 5. júla od 10.00 h zo Sadu Janka Kráľa ÚSŽZ prostredníctvom internetového prenosu. Pre pandémiu sa tohtoročná pripomienka, podobne ako v roku 2020, uskutoční bez večerného kultúrneho podujatia, ktoré sa od roku 2016 konalo na bratislavskom Hlavnom námestí.
Záujmy zahraničných Slovákov okrem ÚSŽZ zastupuje aj Svetové združenie Slovákov v zahraničí (SZSZ), ktoré vzniklo v roku 2002. Združenie nadviazalo na integračné úsilie Svetového kongresu Slovákov (SKS) a podarilo sa mu združiť mnohé významné komunity Slovákov v zahraničí a ich najväčšie spolky. V súčasnosti združuje viac ako 100 najvýznamnejších krajanských spolkov a inštitúcií z viac ako 20 štátov. Združenie je členskou organizáciou združenia Europeans Throughout the World (Európania vo svete) so sídlom v Bruseli.
Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí vznikol v roku 2006 na základe zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí a sídli v Bratislave. Z dotačného systému úradu bolo v roku 2020 podporených 654 krajanských projektov z 29 štátov pričom sa prerozdelilo 1.901.258 eur. Najväčšia časť podpory išla na kultúrne projekty a úrad v tejto oblasti podporil 354 projektov z 23 štátov vrátane SR vo výške 1.177.959 eur.
