Praha 21. júla (TASR) - Elektronický fonendoskop, ktorý vznikol v dôsledku pandémie koronavírusu, môže nájsť využitie aj pri výučbe budúcich lekárov, v rozvojových krajinách či dokonca vo vesmíre. Pre TASR to uviedol slovenský lekár Aleš Svoboda, ktorý pôsobí na Klinike anestéziológie, resuscitácie a intenzívnej medicíny v pražskej Fakultnej nemocnici Motol.

Celotelové ochranné obleky, ktoré na sebe museli mať zdravotníci na covidovom oddelení, sťažovali či dokonca znemožňovali použitie základných lekárskych nástrojov.

"Normálny fonendoskop si vyžaduje, aby sa tie olivky - tie silikónové guľôčky na konci - dali do uší, čo v tých ochranných oblekoch nebolo možné," približuje Svoboda.

Princíp zariadenia Elfon, ktoré Svoboda svojpomocne zostrojil doma, spočíva v premene zvuku tlkotu srdca či pracujúcich pľúc na elektrický signál. Ten si zdravotník následne vypočuje na veľkých slúchadlách, ktoré si dokáže nasadiť na hlavu a uši aj cez ochranný oblek.

Podobné zariadenia už dovtedy vo svete existovali, ako však uvádza Svoboda, "v čase začiatku pandémie (v úvode roka 2020) boli tieto prístroje u nás (v ČR a SR) nedostupné, a tak som si musel pomôcť sám".

Mnoho dostupných elektronických fonendoskopov navyše vyžaduje pre správne fungovanie smartfón s príslušnou aplikáciou. Svobodov prístroj je jednoduchý, má nenáročnú údržbu a niekoľkomesačnú výdrž batérie. Po tom, čo sa prototyp osvedčil v praxi, vyrobil Svoboda spolu s kolegami viac kusov. Ku koncu tretej vlny pandémie sa na Motole využívali dve desiatky týchto prístrojov.

Covidové oddelenie v tejto najväčšej českej nemocnici už medzitým zavreli, elektronický fonendoskop však podľa Svobodu môže nájsť využitie aj inde. V júni ho testovali v podvodnom laboratóriu v rámci českého projektu Hydronaut, ktorý v spolupráci s Európskou vesmírnou agentúrou (ESA) simuluje pobyt vo vesmíre. Prístroj slúžil na monitorovanie zdravotného stavu posádky počas ponoru.

Kedže prístroj dokáže z vyšetrenia vyhotoviť zvukový záznam, ktorý je možné ďalej upravovať a poslať cez internet, môže svoje využitie nájsť aj pri výučbe či zdravotnej starostlivosti na diaľku.

"Momentálne stále fungujeme v klasickom režime, že lekár vždy príde za pacientom osobne, čo samozrejme má svoj zmysel, keď to je indikované, ale požiadavky na zdravotnícky systém stále narastajú a ten nie je vždy schopný ich v plnej miere naplniť," vysvetľuje Svoboda.

Práve telemedicína a diagnostické zariadenia, ktoré je možné použiť aj na diaľku, by mohli odľahčiť preťažený zdravotnícky systém, prípadne umožniť poskytovanie starostlivosti na odľahlých miestach v rozvojových krajinách.

Zariadenie už ako zdravotnícku pomôcku oficiálne eviduje aj český Štátny ústav pre kontrolu liečiv (SÚKL), dodáva Svoboda.