Bratislava 19. júla (TASR) - Oddelené a spojené písanie nás môže zneistiť aj pri slovách zato/ za to. Ak opomenieme zriedkavý a z tohto hľadiska neproblematický výskyt slova zato v role častice (najmä v zvolaní „veď zato!“), máme do činenia so spojkou zato a s príslovkou zato.

Spojka zato je priraďovacia, pričom dosahuje dvojaký význam: buď odporovací (dá sa nahradiť spojkou ale), alebo dôsledkový (dá sa nahradiť spojkou preto).

Odporovací význam je zrejmý napr. vo vetách: Kniha sa vyznačuje ľahkým štýlom, ale zato precíznym faktografickým opisom. Neboli síce verejne kriminalizovaní, ale zato masívne zosmiešňovaní. Poslednú skupinu domácich maznáčikov, zato však najmódnejšiu, tvoria deti. Vidíme, že odporovací význam býva posilňovaný aj priamym spojením so spojkou ale, prípadne však.

Vo funkcii dôsledkovej spojky slovo zato ľahko spoznáme podľa toho, že sa dá vymeniť za spojku preto. Toto využitie je však veľmi zriedkavé, Krátky slovník slovenského jazyka uvádza príklad: Bola dobrá, zato ju ľúbil.

Bohatšie využitie nachádza slovo zato v úlohe príslovkového zámena, keď v spojeniach zato – že, zato – aby odkazuje na vedľajšiu vetu s dôvodovým alebo účelovým významom. Aj v týchto prípadoch môžeme výraz zato nahradiť výrazom preto.

Budú nás pokladať za humanistov len zato, že časť z nás upozorňuje na vypuknutie vojny? Ak som to spomínal, len zato, aby vám bol jasný rozsah náporu proti Sovietskemu zväzu. Voľba zámena zato vo význame preto je však typická skôr pre umelecké než novinárske alebo iné bežné texty. Nájdeme ho napr. vo Fitzgeraldovom Veľkom Gatsbym: Nepozval som Jordan na čaj zato, aby som s ňou debatoval o pánu Jayovi Gatsbym.

Nesprávne sa zato píše spolu v prípadoch, keď nenesie odporovací, dôsledkový, dôvodový ani účelový význam, ale je jednoduchým predložkovým spojením. Takéto situácie ľahko rozlíšime otázkou: za koho, za čo? V spojeniach, kde zato nahrádza ale alebo preto, takáto otázka nepasuje. Je však namieste vo vetách: Platíme štátu a štát sa za to stará o našu bezpečnosť. Stálo mu to za to? Avizované megatrendy stoja za to, aby si ich všimli aj naši ekonómovia a politická elita. Modlíme sa za to, aby sa všetci ústavní činitelia správali zodpovedne. Myslavčania sú za to, aby sa škola zachovala.

Je zrejmé, že oddelené písanie „za to“ je typické pre spojenia byť za to, stáť za to, modliť sa za to, môcť za to, platiť za to...

Avšak podobne ako pri príslovkovom zámene nato, aj tu sledujeme prípady, keď môžeme pociťovať dôvodový alebo účelový význam, a zároveň sme zvyknutí jasne vnímať predložkovú väzbu a „za to“ písať oddelene: Stovky vojnových zajatcov popravili za to, že boli socialisti. Vedúceho humanitárnej organizácie v Európe zatkli za to, že pomáhal komunistom. Prítomnosť dvojčlenného spájacieho prostriedku zato – že tiež prispieva k posilneniu príčinného významu. Popri zaužívanom oddelenom tvare sa preto môžeme podľa svojho štylistického citu rozhodnúť aj pre písanie dovedna. Znova sme teda svedkami nejasnej hranice a následného dvojtvaru, ktorý do jazykovedy prináša reflektovanie jazykovej praxe. I tu však platí, že nateraz prevažuje oddelené písanie: podľa Korpusu slovenského jazyka je oddelená forma vo väzbe „za to, že“ až 23-krát častejšia ako spojená forma „zato, že“.