Podľa predsedu SAV sú na Slovensku vynikajúci vedeckí pracovníci, ktorí sú jeho budúcnosťou.
Autor TASR
Smolenice 30. júna (TASR) - Slovenská akadémia vied (SAV) opätovne ocenila svojich špičkových vedeckých pracovníkov. Ceny SAV na zámku v Smoleniciach odovzdal vo štvrtok laureátom za vynikajúce výsledky vedeckovýskumnej práce, v medzinárodnej vedecko-technickej spolupráci a za popularizáciu vedy v uplynulom roku predseda SAV Pavol Šajgalík.
Cenu SAV za výsledky vedeckovýskumnej práce získal kolektív výskumnej skupiny Amyloidné štruktúry proteínov oddelenia biofyziky Ústavu experimentálnej fyziky SAV pod vedením Zuzany Gažovej. Cenu v rovnakej kategórii si od predsedu SAV prevzal aj Jon Stewart z Filozofického ústavu SAV za monografiu Hegel´s Century: alienation and recognition in a time of revolution. Ocenenie získal i Slavomír Michálek z Historického ústavu SAV za monografiu Československé menové zlato 1938 – 1982.
Cenu SAV za výsledky vedeckovýskumnej práce za rok 2021 pre mladých pracovníkov získal Šimon Mackovjak z oddelenia kozmickej fyziky Ústavu experimentálnej fyziky SAV za výsledky dosiahnuté v oblasti štúdia výskumu kozmického počasia pomocou metód strojového učenia.
Cenu SAV za výsledky medzinárodnej vedecko-technickej spolupráce v oblasti štúdia magnetických nanočastíc prevzal kolektív oddelenia fyziky magnetických javov Ústavu experimentálnej fyziky SAV.
Cenu SAV za popularizáciu vedy a spoločenské aplikácie vedy získali Katarína Popelková z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV za popularizačné aktivity Súčasné sviatky v postmodernej spoločnosti Slovenska. Ocenení boli i Karol Pieta, Matej Rutkay, Tereza Štolcová a Zbigniew Robak z Archeologického ústavu SAV, Róbert Benkovits, Marína Juríčková a Jozef Chudík z RTVS za sériu populárno-vedeckých dokumentárnych filmov Slovenskí archeológovia. Rovnaké ocenenie získal Jakub Šrol z Centra spoločenských a psychologických vied SAV za sériu popularizačných aktivít k problematike príčin a následkov dôvery dezinformáciám. Takisto Veronika Szehgy-Gayer z toho istého centra za súbor popularizačných aktivít Menšinové elity v meniacich sa režimoch na území Slovenska v prvej polovici 20. storočia. SAV udelila cenu v tejto kategórii aj Otakarovi Horákovi z Denníka N za široký záber článkov o vedeckých témach.
Cenu SAV za budovanie infraštruktúry pre vedu udelili kolektívu pracovníkov oddelenia jadrovej fyziky Fyzikálneho ústavu SAV za vývoj spektrometra TATRA na detekciu konverzných elektrónov a gama žiarenia s vysokým rozlíšením na experimente IS521 v CERN-e.
Medailu SAV za podporu vedy udelila Vedecká rada SAV Ladislavovi Hluchému z Ústavu informatiky SAV. Ďakovný list Predsedníctva SAV za celoživotné zásluhy o rozvoj vedy a SAV získali Eva Kellerová z Centra experimentálnej medicíny SAV, Fedor Čiampor z Biomedicínskeho centra SAV a Gustáv Russz z Biomedicínskeho centra SAV. Mimoriadne vyznamenanie za celoživotné aktivity a významný prínos k rozvoju SAV udelil jej predseda Karolovi Volnerovi z Centra spoločných činností SAV.
Podľa predsedu SAV sú na Slovensku vynikajúci vedeckí pracovníci, ktorí sú jeho budúcnosťou. Povedal, že pre vedeckú základňu je potrebné, aby sa mladí ľudia po štúdiu a nadobudnutí skúseností v zahraničí vracali na Slovensko a spoločnosť vedela pre ich prácu vytvoriť adekvátne podmienky. "Nie je to však iba o finančnom ohodnotení, ale napríklad aj o dobrom pracovnom prostredí, o tom, že môžu mať vlastné projekty, na ktorých budú pracovať," uviedol.
Cenu SAV za výsledky vedeckovýskumnej práce získal kolektív výskumnej skupiny Amyloidné štruktúry proteínov oddelenia biofyziky Ústavu experimentálnej fyziky SAV pod vedením Zuzany Gažovej. Cenu v rovnakej kategórii si od predsedu SAV prevzal aj Jon Stewart z Filozofického ústavu SAV za monografiu Hegel´s Century: alienation and recognition in a time of revolution. Ocenenie získal i Slavomír Michálek z Historického ústavu SAV za monografiu Československé menové zlato 1938 – 1982.
Cenu SAV za výsledky vedeckovýskumnej práce za rok 2021 pre mladých pracovníkov získal Šimon Mackovjak z oddelenia kozmickej fyziky Ústavu experimentálnej fyziky SAV za výsledky dosiahnuté v oblasti štúdia výskumu kozmického počasia pomocou metód strojového učenia.
Cenu SAV za výsledky medzinárodnej vedecko-technickej spolupráce v oblasti štúdia magnetických nanočastíc prevzal kolektív oddelenia fyziky magnetických javov Ústavu experimentálnej fyziky SAV.
Cenu SAV za popularizáciu vedy a spoločenské aplikácie vedy získali Katarína Popelková z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV za popularizačné aktivity Súčasné sviatky v postmodernej spoločnosti Slovenska. Ocenení boli i Karol Pieta, Matej Rutkay, Tereza Štolcová a Zbigniew Robak z Archeologického ústavu SAV, Róbert Benkovits, Marína Juríčková a Jozef Chudík z RTVS za sériu populárno-vedeckých dokumentárnych filmov Slovenskí archeológovia. Rovnaké ocenenie získal Jakub Šrol z Centra spoločenských a psychologických vied SAV za sériu popularizačných aktivít k problematike príčin a následkov dôvery dezinformáciám. Takisto Veronika Szehgy-Gayer z toho istého centra za súbor popularizačných aktivít Menšinové elity v meniacich sa režimoch na území Slovenska v prvej polovici 20. storočia. SAV udelila cenu v tejto kategórii aj Otakarovi Horákovi z Denníka N za široký záber článkov o vedeckých témach.
Cenu SAV za budovanie infraštruktúry pre vedu udelili kolektívu pracovníkov oddelenia jadrovej fyziky Fyzikálneho ústavu SAV za vývoj spektrometra TATRA na detekciu konverzných elektrónov a gama žiarenia s vysokým rozlíšením na experimente IS521 v CERN-e.
Medailu SAV za podporu vedy udelila Vedecká rada SAV Ladislavovi Hluchému z Ústavu informatiky SAV. Ďakovný list Predsedníctva SAV za celoživotné zásluhy o rozvoj vedy a SAV získali Eva Kellerová z Centra experimentálnej medicíny SAV, Fedor Čiampor z Biomedicínskeho centra SAV a Gustáv Russz z Biomedicínskeho centra SAV. Mimoriadne vyznamenanie za celoživotné aktivity a významný prínos k rozvoju SAV udelil jej predseda Karolovi Volnerovi z Centra spoločných činností SAV.
Podľa predsedu SAV sú na Slovensku vynikajúci vedeckí pracovníci, ktorí sú jeho budúcnosťou. Povedal, že pre vedeckú základňu je potrebné, aby sa mladí ľudia po štúdiu a nadobudnutí skúseností v zahraničí vracali na Slovensko a spoločnosť vedela pre ich prácu vytvoriť adekvátne podmienky. "Nie je to však iba o finančnom ohodnotení, ale napríklad aj o dobrom pracovnom prostredí, o tom, že môžu mať vlastné projekty, na ktorých budú pracovať," uviedol.