Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podmienky pripomínali pomery na Marse, púšť mala podobný červený piesok, navyše celá expedícia sa konala v zime pri mínusových teplotách.
Autor TASR
Trenčín 21. apríla (TASR) – Slovenská astrobiologička Michaela Musilová chce pomocou organizmov žijúcich v extrémnych podmienkach zúrodňovať pôdu na planéte Mars. Svoj experiment ponúkla neziskovej organizácii Marťanská spoločnosť, spolupracujúcej s NASA a Európskou vesmírnou agentúrou, ktorá ju vybrala na trojtýždňovú simulovanú misiu na Mars v púšti v americkom štáte Utah.
"Na odľahlom mieste v púšti vybudovali stanicu v tvare cylindra s priemerom asi osem metrov, kde sme museli šiesti existovať. Navyše tam bol aj robot a kameraman, ktorý monitoroval náš pobyt. Mali sme limitované množstvo vody, elektriny, jedla a museli sme prežiť úplne izolovaní od sveta," priblížila Musilová, ktorá je zároveň podpredsedníčkou Slovenskej organizácie pre vesmírne aktivity (SOSA) a so svojím pôsobením v netradičnej misii sa podelila na prednáške s účastníkmi Trenčianskych robotických dní (20. – 21. 4.) na trenčianskom výstavisku Expo Center.
Ako dodala, podmienky pripomínali pomery na Marse, púšť mala podobný červený piesok, navyše celá expedícia sa konala v zime pri mínusových teplotách. "Každý sme mali na spanie priestor, kde sme sa vyložene iba vopchali, nikto v ňom netrávil mimo spania ani minútu času. Potom bola jediná miestnosť, kde sme robili všetko – pracovali, cvičili, varili a robili výskum. Tam sme sa museli denno-denne zdržiavať. Výnimkou boli misie do otvoreného priestoru, kde sme mohli ísť robiť výskum do terénu maximálne na tri hodiny denne v skafandroch," spresnila astrobiologička.
Musilová bola v šesťčlennej simulovanej expedícii dôstojníčka skleníka, jej úlohou bolo pestovať rastliny pre posádku v špecifických podmienkach, ale najmä experimentovať s mikroorganizmami schopnými zúrodňovať pôdu. "Samotné pestovanie byliniek v pozemskej pôde, to išlo. Trvalo to nejaký čas, takže každý z nás mal okrem sušenej astronautickej stravy aj niekoľko čerstvých lístkov, ktoré som vypestovala. V mojom experimente som však miešala marťanskú pôdu s extrémnymi organizmami, ktoré som ja študovala a zistila som, že za určitých podmienok, aj takých marťanských, dokážu tie mikróby zúrodňovať pôdu. Teoreticky by sa to teda dalo používať na Marse na zúrodňovanie pôdy," doplnila Musilová s tým, že zúrodnenie pôdy na Marse v skleníku by trvalo pomocou mikroorganizmov niekoľko rokov.
Michaela Musilová študovala planetárne vedy a astrobiológiu v Anglicku, neskôr v Spojených štátoch amerických, kde dostala štipendium a pracovala aj pre NASA. Doktorát si dokončila v Anglicku a počas neho prišla s myšlienkou využiť extrémne mikroorganizmy na zúrodňovanie pôdy. Skutočnej cesty na Mars by sa podľa vlastných slov nebála. "Ak by mi niekto ponúkol spiatočnú letenku, išla by som aj zajtra. Jednosmernú by som brala keby som bola staršia a nemala by som už čo stratiť tu na Zemi," uzavrela Musilová.
"Na odľahlom mieste v púšti vybudovali stanicu v tvare cylindra s priemerom asi osem metrov, kde sme museli šiesti existovať. Navyše tam bol aj robot a kameraman, ktorý monitoroval náš pobyt. Mali sme limitované množstvo vody, elektriny, jedla a museli sme prežiť úplne izolovaní od sveta," priblížila Musilová, ktorá je zároveň podpredsedníčkou Slovenskej organizácie pre vesmírne aktivity (SOSA) a so svojím pôsobením v netradičnej misii sa podelila na prednáške s účastníkmi Trenčianskych robotických dní (20. – 21. 4.) na trenčianskom výstavisku Expo Center.
Ako dodala, podmienky pripomínali pomery na Marse, púšť mala podobný červený piesok, navyše celá expedícia sa konala v zime pri mínusových teplotách. "Každý sme mali na spanie priestor, kde sme sa vyložene iba vopchali, nikto v ňom netrávil mimo spania ani minútu času. Potom bola jediná miestnosť, kde sme robili všetko – pracovali, cvičili, varili a robili výskum. Tam sme sa museli denno-denne zdržiavať. Výnimkou boli misie do otvoreného priestoru, kde sme mohli ísť robiť výskum do terénu maximálne na tri hodiny denne v skafandroch," spresnila astrobiologička.
Musilová bola v šesťčlennej simulovanej expedícii dôstojníčka skleníka, jej úlohou bolo pestovať rastliny pre posádku v špecifických podmienkach, ale najmä experimentovať s mikroorganizmami schopnými zúrodňovať pôdu. "Samotné pestovanie byliniek v pozemskej pôde, to išlo. Trvalo to nejaký čas, takže každý z nás mal okrem sušenej astronautickej stravy aj niekoľko čerstvých lístkov, ktoré som vypestovala. V mojom experimente som však miešala marťanskú pôdu s extrémnymi organizmami, ktoré som ja študovala a zistila som, že za určitých podmienok, aj takých marťanských, dokážu tie mikróby zúrodňovať pôdu. Teoreticky by sa to teda dalo používať na Marse na zúrodňovanie pôdy," doplnila Musilová s tým, že zúrodnenie pôdy na Marse v skleníku by trvalo pomocou mikroorganizmov niekoľko rokov.
Michaela Musilová študovala planetárne vedy a astrobiológiu v Anglicku, neskôr v Spojených štátoch amerických, kde dostala štipendium a pracovala aj pre NASA. Doktorát si dokončila v Anglicku a počas neho prišla s myšlienkou využiť extrémne mikroorganizmy na zúrodňovanie pôdy. Skutočnej cesty na Mars by sa podľa vlastných slov nebála. "Ak by mi niekto ponúkol spiatočnú letenku, išla by som aj zajtra. Jednosmernú by som brala keby som bola staršia a nemala by som už čo stratiť tu na Zemi," uzavrela Musilová.
