Martin/Bratislava 6. júna (TASR) - Pri príležitosti 10. výročia prijatia Memoranda národa slovenského sa 6. júna 1871 pred 145 rokmi zišli do Martina z podnetu Viliama Pauliny-Tótha popredné osobnosti vtedajšieho slovenského politického života, prívrženci národného hnutia.
Účastníci zhromaždenia sa dohodli, že Slovákov bude vo voľbách do uhorského snemu v dňoch 12.6.-12.7.1872 zastupovať samostatný politický subjekt - Slovenská národná strana (Národná strana, národniari). Jej prvým predsedom sa stal Viliam Pauliny-Tóth, tlačovým orgánom boli Národné noviny.
Memorandum národa slovenského v dejinnom kultúrnopolitickom kontexte je názov výstavy, ktorú 3. júna 2011 slávnostne otvorili v priestoroch Slovenského národného múzea, v historickej prvej budove Matice slovenskej (MS) v Martine. Je súčasťou podujatí k 150. výročiu Memoranda národa slovenského. Časť najvzácnejších dokumentov je umiestnených v Národnej svetlici, ktorá v počiatkoch vzniku Matice slúžila na zasadnutia výboru MS. Na výstave sú aj busty činovníkov Memoranda, zľava Štefan Mark Daxner, Viliam Paulíny-Tóth a Ján Francisci.Foto: TASR/Pavol Remiaš
Slovenská národná strana sa stala historicky prvým politickým predstaviteľom Slovákov vo vtedajšom Rakúsko-Uhorsku. Dôležitou súčasťou jej programových téz bola požiadavka zrovnoprávnenia všetkých národov na území Uhorska.
Na protest proti narastúcej maďarizácii však po niekoľkých rokoch existencie strana prešla do politickej pasivity, v ktorej vytrvala do konca storočia. Vo voľbách do uhorského snemu v roku 1901 sa však SNS podarilo získať 4 kreslá. V roku 1906 počet poslancov SNS vzrástol na sedem.
Zástupcovia SNS odovzdali v júni 1911 uhorskej vláde Memorandum SNS, v ktorom žiadali dodržiavanie národnostného zákona z roku 1868, uplatnenie slovenského jazyka pri vyučovaní v školách a navrátenie majetku Matice slovenskej (MS). Po odmietnutí požiadaviek predstavitelia SNS prehĺbili spoluprácu s predstaviteľmi českého politického života a oživili myšlienku slovensko – českej spolupráce.
Po vypuknutí prvej svetovej vojny prerušila na vojnové obdobie svoje pôsobenie a začala sa znovu formovať na jar 1918. Po vzniku Československej republiky (ČSR) pokračovala v pôsobení v nových štátoprávnych a politických pomeroch.
Po roku 1920 svoj program rozšírila aj na sociálne a hospodárske problémy Slovenska, na potrebu rovnováhy medzi Slovenskom a Českom. V tomto období sa zameriavala na autonomistické požiadavky, v tridsiatych rokoch 20. storočia spolu aj s Hlinkovou slovenskou ľudovou stranou (HSĽS).
Andrej Hlinka - portrét.Foto: TASR
V decembri 1938 bola SNS prinútená zlúčiť sa s HSĽS. Po roku 1945 činnosť SNS zakázali.
K obnoveniu činnosti SNS došlo po Nežnej revolúcii v roku 1989. Svoje pôsobenie SNS obnovila 5. decembra 1989 (na ministerstve vnútra SR ju zaregistrovali 7. marca 1990).
Ustanovujúci snem znovuobnovenej SNS sa uskutočnil 19. mája 1990. Predsedom strany sa stal Víťazoslav Moric. V marci 1991 ho na tomto poste vystriedal Jozef Prokeš.
Začiatky SNS, KOMBO snímka. Manifestácia pred budovou SNR v Bratislave za národnú suverenitu a rovnoprávnosť Slovenska v marci 1990, Víťazoslav Móric, Marián Andel, Anton Hrnko, Ján Slota.Foto: TASR
V októbri 1992 za nového predsedu SNS zvolili Ľudovíta Černáka, toho vo februári 1994 vystriedal Ján Slota. V období nezhôd vo vedení SNS v roku 1999 Jána Slotu z funkcie predsedu SNS odvolali. Vo funkcii ho nahradila Anna Malíková (od roku 2001 Belousovová).
Protestný míting slovenskej národnej strany proti prijatiu zákona o používaní jazyka menšín 23.júna 1999 v Bratislave. Na sn. sprava: Víťazoslav Móric, Marián Andel, Rastislav Šepták, Eva Slávkovská, Anna Malíková. Foto: TASR/Ivan Majerský
Slota na protest založil novú stranu s názvom Pravá slovenská národná strana (P-SNS) a stal sa jej predsedom. SNS opäť menila svojho predsedu v máji 2003, stal sa ním Peter Súlovský. Ešte v tom istom mesiaci (31. mája) sa konal zlučovací snem P-SNS a SNS, na ktorom za predsedu strany zvolili opäť Jána Slotu, prvou podpredsedníčkou sa stala Anna Belousovová. Od októbra 2012 je predsedom strany Andrej Danko.
Na archívnej snímke predseda Národnej rady Slovenskej republiky Andrej DankoFoto: TASR - Martin Baumann
V parlamentných voľbách 5. marca 2016 získala SNS 8,64 percenta hlasov voličov (15 kresiel v parlamente). Stranu volilo 225.386 občanov a vrátila sa do Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR).
Fotogaléria, aktuálni ministri za SNS
Slovenská národná strana (SNS) je v súčasnosti členom vládnej koalície. Jej predseda Andrej Danko je šéfom NR SR a vo vláde Slovenskej republiky obsadili tri rezorty: pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR - Gabriela Matečná, obrany SR - Peter Gajdoš, školstva, vedy, výskumu a športu SR - Peter Plavčan.
Vyhlásenie Andreja Danka: Cez históriu Slovenskej národnej strany tvoríme jej budúcnosť
Slovenská národná strana na politickú scénu určite patrí. Vedela sa popasovať s údermi osudu, ktoré jej priniesla dávnejšia i čerstvá minulosť. Pády a vzostupy, schopnosť poučiť sa a vyvarovať sa minulých chýb sú tiež dôkazom, že SNS má svoje miesto na politickej scéne a že je schopná čeliť novým výzvam. Toto konštatovanie ma teší o to viac, že práve dnes, 6. júna 2016 si pripomíname 145. výročie vzniku SNS.
V 19. storočí prežila SNS maďarský útlak, v 20. storočí komunistický režim. Pády sa jej nevyhli ani v novodobej histórii po nežnej revolúcii - SNS sa musela vyrovnať s hroziacim bankrotom. To všetko sú však znamenia o životaschopnosti Slovenskej národnej strany, jej členov, bez ktorých žiadna politická strana nemôže existovať. Tromi základnými piliermi SNS sú: národný, kresťanský a sociálny. Tie mali svoju dôležitú úlohu v minulosti, a majú ju pre občanov aj dnes.
Vlastenectvo má aj v dnešnom globalizovanom svete svoj význam, aj keď prostriedky jeho napĺňania sú iné, než v čase vzniku SNS. Vlastenectvo nie je iba slovo. Jeho obsah sa napĺňa úctou k vlasti, k štátnym symbolom či vyjadrovaním podpory našim športovcom, ktorí Slovenskú republiku reprezentujú. Je to hodnota, ktorá v presadzovaní patrí do každodenného života, nielen na slávnosti pri historických výročiach.
Slováci majú dnes to, o čom generácie našich predkov iba snívali - vlastný samostatný štát. Práve Slovenská národná strana ako najstaršia politická sila Slovákov sa vo svojej histórii vždy zasadzovala o štátnu samostatnosť Slovenska. Do Slovenskej republiky však patria aj príslušníci národnostných menšín, ktorí tu majú svoj historický domov, pomáhali spoluvytvárať obraz samostatného štátu a takisto ich napĺňa hrdosť na úspechy štátu, v ktorom žijú.
Dnes má SNS pred sebou úplne iné úlohy a výzvy, než v 19. storočí. Neznamená to však, že sú menej dôležité, než bola túžba zakladateľov pozdvihnúť slovenský národ a neskôr mať vlastný štát. Dnes sa SNS zasadzuje za to, aby bolo Slovensko silným štátom. Pretože len silný štát dokáže občanom dať to, čo si od štátu zaslúžia.
