Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Slováci stáli už pri samotnom zrode UNESCO v novembri 1945 ako zakladajúci štát ešte v rámci bývalého Československa.
Autor TASR
Bratislava/Paríž 9. februára (TASR) - Len niečo viac ako mesiac po svojom vzniku sa stala Slovenská republika členom Organizácie Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO - United Nations Educational, Scientific and Cultural Organization). Vo štvrtok 9. februára uplynie od tejto udalosti 30 rokov.
"UNESCO ako organizácia, ktorá pracuje na 'budovaní obrany pred vojnami v mysliach mužov a žien', má pre Slovenskú republiku významný mandát. Tu vidíme osobitý prínos UNESCO na globálnej úrovni, a teda aj pre našu krajinu. Po prvé je to vo vzdelávaní generácií a všetkých vekových kategórií a sociálnych skupín smerom k tolerancii, inklúzii, ľudským právam a udržateľnému rozvoju, aby sme spoločne predchádzali vojnám a konfliktom. V súvislosti s vojenskou agresiou na Ukrajine je jasné, že tu musíme toho ešte veľa spraviť. A po druhé je to globálna ochrana svetového kultúrneho dedičstva," zdôraznila pre TASR stála delegátka Slovenskej republiky pri UNESCO v Paríži, veľvyslankyňa Anna Plassat Muríňová.
Slováci stáli už pri samotnom zrode UNESCO v novembri 1945 ako zakladajúci štát ešte v rámci bývalého Československa. Organizácia sídli v Paríži a v súčasnosti má 193 členských štátov. Generálnou riaditeľkou UNESCO je francúzska politička Audrey Azoulayová, ktorá bola v novembri 2021 zvolená na druhé štvorročné obdobie.
"UNESCO za posledné desaťročia významne stálo za naším národným rozvojom. Kultúrne, prírodné a nehmotné dedičstvo Slovenska získalo vďaka UNESCO medzinárodné uznanie, no vďaka nemu sa zároveň sformoval silný záväzok toto dedičstvo chrániť a uchovávať pre ďalšie generácie," podčiarkla Plassat Muríňová.
Prvýkrát pôsobí Slovensko od júla 2022 vo výbore nehmotného kultúrneho dedičstva. "Ide o historický úspech našej krajiny, pretože výbor na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva je jedným z najdôležitejších výborov UNESCO a Slovensko v ňom doteraz nemalo svoje zastúpenie. Naše zvolenie je jednoznačne ocenením práce Slovenska, jednak jeho expertov na poli nehmotného kultúrneho dedičstva, ako aj slovenskej diplomacie," uviedla Plassat Muríňová.
Jednou z činností UNESCO je aj vytváranie Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva národov z celého sveta, pričom na zozname je aktuálne zapísaných 1157 lokalít.
Už v roku 1993 boli do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO zaradené tri slovenské lokality - Spišský hrad s okolím, Banská Štiavnica a Vlkolínec. V roku 2000 bolo zapísané mesto Bardejov, v roku 2008 drevené chrámy Karpatského oblúka, v roku 2009 mesto Levoča a v roku 2021 pribudli na zoznam dve pamiatky z rímskych čias - Rímsky vojenský tábor Gerulata v Bratislave-Rusovciach a Rímsky vojenský tábor Kelemantia v Iži pri Komárne. Z prírodných pamiatok boli na zoznam zapísané jaskyne Slovenského krasu a Karpatské bukové pralesy.
Popri tom je v Reprezentatívnom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO zastúpené Slovensko deviatimi zápismi - Fujara (od roku 2005), Terchovská muzika (2013), Gajdošská kultúra (2015), Bábkarstvo na Slovensku a v Čechách (2016), Horehronský viachlasný spev (2017), Modrotlač (2018), Drotárstvo (2019), ako aj Sokoliarstvo - živé dedičstvo ľudstva (2021) a Tradície spojené s chovom koní Lipican, ktoré boli zapísané v decembri 2022.
"UNESCO zároveň oceňuje aj prírodnú bohatosť Slovenska, naša biosférická rezervácia Poľana dostala v roku 2017 cenu za najlepší manažment biosférickej rezervácie na svete," pripomenula pre TASR Plassat Muríňová.
"UNESCO ako organizácia, ktorá pracuje na 'budovaní obrany pred vojnami v mysliach mužov a žien', má pre Slovenskú republiku významný mandát. Tu vidíme osobitý prínos UNESCO na globálnej úrovni, a teda aj pre našu krajinu. Po prvé je to vo vzdelávaní generácií a všetkých vekových kategórií a sociálnych skupín smerom k tolerancii, inklúzii, ľudským právam a udržateľnému rozvoju, aby sme spoločne predchádzali vojnám a konfliktom. V súvislosti s vojenskou agresiou na Ukrajine je jasné, že tu musíme toho ešte veľa spraviť. A po druhé je to globálna ochrana svetového kultúrneho dedičstva," zdôraznila pre TASR stála delegátka Slovenskej republiky pri UNESCO v Paríži, veľvyslankyňa Anna Plassat Muríňová.
Slováci stáli už pri samotnom zrode UNESCO v novembri 1945 ako zakladajúci štát ešte v rámci bývalého Československa. Organizácia sídli v Paríži a v súčasnosti má 193 členských štátov. Generálnou riaditeľkou UNESCO je francúzska politička Audrey Azoulayová, ktorá bola v novembri 2021 zvolená na druhé štvorročné obdobie.
"UNESCO za posledné desaťročia významne stálo za naším národným rozvojom. Kultúrne, prírodné a nehmotné dedičstvo Slovenska získalo vďaka UNESCO medzinárodné uznanie, no vďaka nemu sa zároveň sformoval silný záväzok toto dedičstvo chrániť a uchovávať pre ďalšie generácie," podčiarkla Plassat Muríňová.
Prvýkrát pôsobí Slovensko od júla 2022 vo výbore nehmotného kultúrneho dedičstva. "Ide o historický úspech našej krajiny, pretože výbor na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva je jedným z najdôležitejších výborov UNESCO a Slovensko v ňom doteraz nemalo svoje zastúpenie. Naše zvolenie je jednoznačne ocenením práce Slovenska, jednak jeho expertov na poli nehmotného kultúrneho dedičstva, ako aj slovenskej diplomacie," uviedla Plassat Muríňová.
Jednou z činností UNESCO je aj vytváranie Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva národov z celého sveta, pričom na zozname je aktuálne zapísaných 1157 lokalít.
Už v roku 1993 boli do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO zaradené tri slovenské lokality - Spišský hrad s okolím, Banská Štiavnica a Vlkolínec. V roku 2000 bolo zapísané mesto Bardejov, v roku 2008 drevené chrámy Karpatského oblúka, v roku 2009 mesto Levoča a v roku 2021 pribudli na zoznam dve pamiatky z rímskych čias - Rímsky vojenský tábor Gerulata v Bratislave-Rusovciach a Rímsky vojenský tábor Kelemantia v Iži pri Komárne. Z prírodných pamiatok boli na zoznam zapísané jaskyne Slovenského krasu a Karpatské bukové pralesy.
Popri tom je v Reprezentatívnom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO zastúpené Slovensko deviatimi zápismi - Fujara (od roku 2005), Terchovská muzika (2013), Gajdošská kultúra (2015), Bábkarstvo na Slovensku a v Čechách (2016), Horehronský viachlasný spev (2017), Modrotlač (2018), Drotárstvo (2019), ako aj Sokoliarstvo - živé dedičstvo ľudstva (2021) a Tradície spojené s chovom koní Lipican, ktoré boli zapísané v decembri 2022.
"UNESCO zároveň oceňuje aj prírodnú bohatosť Slovenska, naša biosférická rezervácia Poľana dostala v roku 2017 cenu za najlepší manažment biosférickej rezervácie na svete," pripomenula pre TASR Plassat Muríňová.
