Nielen zmenu terminológie prinesie nový zákon z dielne ministerstva zahraničných vecí, ktorý dnes schválila vláda. Zároveň sa ním novelizuje niekoľko ďalších legislatívnych noriem.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 8. júla (TASR) - Slovensko už nebude od januára budúceho roka poskytovať oficiálnu rozvojovú pomoc, ale rozvojovú spoluprácu. Nielen zmenu terminológie prinesie nový zákon z dielne ministerstva zahraničných vecí, ktorý dnes schválila vláda. Zároveň sa ním novelizuje niekoľko ďalších legislatívnych noriem.
Ako pripomína ministerstvo, od prijatia prvého zákona o oficiálnej rozvojovej pomoci v roku 2007 prešla táto agenda v globálnom, regionálnom i národnom meradle významnými zmenami. "Súčasná právna úprava je pre potreby modernej rozvojovej spolupráce nevyhovujúca, nedostatočne upravuje niektoré jej nástroje a v prípade dotácií je neflexibilná a limitujúca," vysvetľuje MZV.
Ministerstvo je národným koordinátorom rozvojovej spolupráce a rezort vnútra zase humanitárnej pomoci.
Zákon vymedzujú subjekty, ktoré sa okrem orgánov verejnej správy budú podieľať na realizácii slovenskej rozvojovej spolupráce. Ide najmä o mimovládne organizácie, podnikateľské subjekty a vedecko-výskumné inštitúcie.
Ako po rokovaní vlády priblížil minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák, predpokladá sa, že táto oblasť bude otvorená aj pre mimovládky mimo Slovenska. "Naše rozvojové organizácie majú obavu, že by mohli byť istým spôsobom znevýhodnené vzhľadom na to, že majú menšie skúsenosti s poskytovaním rozvojovej pomoci. Tak sme sa v trialógu s ministerstvom financií a rozvojovými organizáciami dohodli na ustanovení, že po tom, ako dosiahneme čiastku 15 miliónov eur na dotácie, tak otvoríme túto pomoc aj pre záujemcov mimo SR," ozrejmil Lajčák. V súčasnosti je to na úrovni 5,5 až 6 miliónov eur. Ministerstvo má však ambíciu túto sumu zvyšovať. "Takže dali sme našim subjektom priestor na to, aby sa pripravili na tvrdšiu konkurenciu," podotkol.
Je dohoda s rezortom financií na tom, že sa bude každoročne zvyšovať objem výdavkov na dotácie v rámci rozvojovej spolupráci o desať percent.
Poskytovať sa bude formou dotácie, finančného príspevku, zadaním zákazky, darovaním hnuteľného majetku štátu, vládnymi štipendiami, odpustením dlhu či poskytnutím zvýhodneného vývozného úveru. Zákon pripúšťa, vzhľadom na efektivitu a adresnosť poskytovanej rozvojovej spolupráce, aj ďalšie nástroje, o ktorých rozhodne vláda.
Novým nástrojom je už spomínané zadávanie zákazky, a to konkrétne na dodanie tovaru, uskutočnenie stavebných prác a poskytnutie služieb.
O úplnom alebo čiastočnom odpustení dlhu partnerskej krajine bude rozhodovať vláda na návrh Ministerstva financií SR. Pri určení rozsahu sa bude posudzovať vplyv tohto kroku na schodok rozpočtu verejnej správy Slovenska. O odpustení dlhu sa uzatvorí s partnerskou krajinou medzinárodná zmluva.
Ako pripomína ministerstvo, od prijatia prvého zákona o oficiálnej rozvojovej pomoci v roku 2007 prešla táto agenda v globálnom, regionálnom i národnom meradle významnými zmenami. "Súčasná právna úprava je pre potreby modernej rozvojovej spolupráce nevyhovujúca, nedostatočne upravuje niektoré jej nástroje a v prípade dotácií je neflexibilná a limitujúca," vysvetľuje MZV.
Ministerstvo je národným koordinátorom rozvojovej spolupráce a rezort vnútra zase humanitárnej pomoci.
Zákon vymedzujú subjekty, ktoré sa okrem orgánov verejnej správy budú podieľať na realizácii slovenskej rozvojovej spolupráce. Ide najmä o mimovládne organizácie, podnikateľské subjekty a vedecko-výskumné inštitúcie.
Ako po rokovaní vlády priblížil minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák, predpokladá sa, že táto oblasť bude otvorená aj pre mimovládky mimo Slovenska. "Naše rozvojové organizácie majú obavu, že by mohli byť istým spôsobom znevýhodnené vzhľadom na to, že majú menšie skúsenosti s poskytovaním rozvojovej pomoci. Tak sme sa v trialógu s ministerstvom financií a rozvojovými organizáciami dohodli na ustanovení, že po tom, ako dosiahneme čiastku 15 miliónov eur na dotácie, tak otvoríme túto pomoc aj pre záujemcov mimo SR," ozrejmil Lajčák. V súčasnosti je to na úrovni 5,5 až 6 miliónov eur. Ministerstvo má však ambíciu túto sumu zvyšovať. "Takže dali sme našim subjektom priestor na to, aby sa pripravili na tvrdšiu konkurenciu," podotkol.
Je dohoda s rezortom financií na tom, že sa bude každoročne zvyšovať objem výdavkov na dotácie v rámci rozvojovej spolupráci o desať percent.
Poskytovať sa bude formou dotácie, finančného príspevku, zadaním zákazky, darovaním hnuteľného majetku štátu, vládnymi štipendiami, odpustením dlhu či poskytnutím zvýhodneného vývozného úveru. Zákon pripúšťa, vzhľadom na efektivitu a adresnosť poskytovanej rozvojovej spolupráce, aj ďalšie nástroje, o ktorých rozhodne vláda.
Novým nástrojom je už spomínané zadávanie zákazky, a to konkrétne na dodanie tovaru, uskutočnenie stavebných prác a poskytnutie služieb.
O úplnom alebo čiastočnom odpustení dlhu partnerskej krajine bude rozhodovať vláda na návrh Ministerstva financií SR. Pri určení rozsahu sa bude posudzovať vplyv tohto kroku na schodok rozpočtu verejnej správy Slovenska. O odpustení dlhu sa uzatvorí s partnerskou krajinou medzinárodná zmluva.