Bratislava/Brno 18. marca (TASR) - Výskum, ktorému sa chcela molekulárna biologička Zuzana Koledová venovať, sa na Slovensku realizovať nedal. Už pred rokmi preto odišla študovať a neskôr aj profesijne pôsobiť do zahraničia. "Venujem sa predovšetkým základnému výskumu, a to mechanizmov, ktoré riadia vývoj orgánov, predovšetkým mliečnej žľazy prsníka a pľúc," priblížila svoje aktuálne pôsobenie na Masarykovej univerzite v Brne.

Na univerzite sa jej podľa jej slov páči a zatiaľ sa nikam nechystá. Naopak, snaží sa tam vybudovať silnú výskumnú skupinu vo svojom odbore. "Medzinárodné kontakty samozrejme udržujem, jednak aktívnou účasťou na konferenciách, jednak spoluprácou s ďalšími výskumnými skupinami z iných krajín, ako i členstvom v medzinárodných vedeckých organizáciách," povedala Koledová v rozhovore pre TASR.

Slovenská vedkyňa sa v Brne venuje pochopeniu mechanizmov, ktorých porucha vedie k vzniku nádorov. "A hoci robíme predovšetkým základný výskum, máme i niekoľko projektov zameraných viac 'praktickým' smerom. Na našich laboratórnych modeloch testujeme látky v štádiu preklinického výskumu, a to protinádorové látky pre liečbu rakoviny prsníka i látky pre regeneratívnu medicínu, napríklad pre liečbu popálenín a diabetických vredov," ozrejmila.

Dôvody na odchod zo Slovenska boli podľa jej slov čisto profesionálne. "Chcela som sa zaoberať výskumom, ktorý sa na Slovensku vôbec nerobil. Zaujímali ma embryonálne kmeňové bunky, preto som odišla do Olomouca na Lekársku fakultu Univerzity Palackého, aby som sa mohla venovať ich výskumu. A pohnútky na odchod do Veľkej Británie boli veľmi podobné – chcela som sa posunúť profesionálne ďalej a venovať sa vývojovej a nádorovej biológii, a navyše som chcela získať viac skúsenosti s prácou v 'skutočnom' zahraničí," uviedla Koledová.

Prvú skúsenosť s prácou v zahraničí získala počas magisterského štúdia v Estónsku na Univerzite v Tartu. Analyzovala tam variabilitu mitochondriálnej DNA v slovenskej populácii a zisťovala genetické prepojenie Slovákov s ostatnými európskymi populáciami. Po skončení magisterského štúdia na Univerzite Komenského v Bratislave odišla na doktorské štúdium do Olomouca, aby sa venovala výskumu kmeňových buniek. Po získaní doktorátu sa na Manchesterskej univerzite v Británii venovala vývojovej biológii. Študovala tam mechanizmy vývoja mliečnej žľazy, ktorých poškodenie môže viesť k vzniku nádorov prsníka. Následne sa vrátila na Masarykovu univerzitu, kde pôsobí doteraz.

Ako poznamenala, Česká republika jej generácii nepripadá ako zahraničie a ako každý mladý vedec chcela mať prístup k najmodernejšiemu technickému vybaveniu, postupom, metódam a možnosti pracovať s vedúcimi osobnosťami výskumu v danom obore. Túto možnosť je poskytol pobyt v Manchesteri, kde pôsobí silná komunita popredných vedcov v obore výskumu nádorov prsníka. "A to ako v oblasti základného, tak i preklinického a klinického výskumu, vďaka čomu sa výsledky vedeckého úsilia naozaj dostávajú až k pacientom," doplnila Koledová.

Odchod zo Slovenska do Českej republiky neznamenal pre ňu väčšiu zmenu, avšak odchod z Česka do Británie veľkou zmenou bol. "Hlavne v kvalite bývania, ktorá je tam rozhodne nižšia ako u nás, a pri zariaďovaní niektorých životných potrieb si človek niekedy pripadal ako v románe Hlava XXII. Čokoľvek ste chceli zariadiť, takmer na všetko bolo potrebné referencie z Británie, alebo tzv. credit check. Napríklad pri prenajímaní bytu bolo treba dať referencie z predchádzajúceho ubytovania, aby mali garanciu, že ste slušný človek a neurobíte im z bytu kôlňu na drevo. Avšak takú referenciu ako čerstvý prisťahovalec nemáte," zaspomínala.

Pozitívnou zmenou bola podľa jej slov napríklad vyššia kvalita potravín, a zmena pracovných podmienok. "Akademicko-vedecké prostredie v Británii je viac medzinárodné a otvorené, má vybudovanú ohromnú infraštruktúru a technické zázemie. Navyše je silno prepojené s verejnosťou a veľká časť financovania vedy v Británii pochádza práve z verejných nadácií a rozličných dobročinných spolkov. A vďaka tomu sme sa my vedci rozhodne necítili separovaní od reality, naopak: prichádzali sme do styku s pacientmi alebo rodinami pacientov, ktorým náš výskum pomáhal, zapájali sme sa do rozličných edukačných akcií pre verejnosť, približovali náš výskum ľuďom," zhrnula slovenská vedkyňa.