Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Pondelok 25. november 2024Meniny má Katarína
< sekcia Slovensko

Slovenské i svetové dominanty 30. marca opäť zhasnú

ilustračná snímka Foto: TASR/Martin Palkovič

Na Slovensku sa do Hodiny Zeme zapája viac ako 20 miest, ako aj desiatky firiem a organizácií.

Bratislava 27. marca (TASR) - Dominanty ako Bratislavský hrad, Prezidentský palác, Bojnický zámok, Spišský hrad, Trenčiansky aj Nitriansky hrad, hrad v Starej Ľubovni, Hodinová veža v Banskej Bystrici či Mariánsky stĺp v Chrenovci-Brusne sa v sobotu 30. marca o 20.30 h na hodinu zahalia do tmy. Zapoja sa tak do najväčšej celosvetovej environmentálnej akcie, ktorá varuje, že súčasná generácia je možno posledná, ktorá môže zachrániť planétu. TASR o tom informovala Andrea Settey Hajduchová z Danube-Carpathian Programme Slovakia Svetového fondu na ochranu prírody (WWF).

Na Slovensku sa do Hodiny Zeme zapája viac ako 20 miest, ako aj desiatky firiem a organizácií. Ďalší záujemcovia sa môžu stále nahlásiť na internetovej stránke Hodiny Zeme. Mimo Slovenska, presne o 20.30 h miestneho času, zhasnú okrem iných aj najvyššia budova sveta Burdž Chalífa v Spojených arabských emirátoch, pyramídy v Egypte, aténska Akropola, rímske Koloseum, Eiffelova veža v Paríži, Big Ben v Londýne či Empire State Building v New Yorku.

„Cieľom Hodiny Zeme je posilniť vedomie o dôležitosti ochrany prírody, trvalo udržateľného správania a spotreby, o minimalizovaní odpadov či zmene stravovania. Hodina Zeme spája všetkých tých, ktorí si uvedomujú dôležitosť ochrany našej planéty a zároveň svoju silu niečo zmeniť," hovorí riaditeľka WWF Slovensko Miroslava Plassmann.

V moriach bude podľa odhadov do roku 2050 viac plastov ako rýb. Podľa WWF sa prírodné bohatstvo ako zvieratá, rastliny, lesy a podzemné vody stráca závratnou rýchlosťou. Každý však môže pre prírodu niečo urobiť a pri rozhodovaní sa inšpirovať napríklad environmentálnymi výzvami na webe Hodiny Zeme či na sociálnych sieťach.

V minulých rokoch Hodinu Zeme niektoré krajiny, napríklad Slovinsko a Chorvátsko, spojili s petíciami za zastavenie sporných projektoch priehrad, s kampaňami za vyhlásenie chránených území (napríklad v Argentíne) či s bojom proti plastovým odpadom. Ekvádor zakázal plastové obaly, tašky, slamky a fľaše v národnom parku na Galapágoch.