Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Vo svojom fonde spravuje viac ako 3,8 milióna zbierkových predmetov.
Autor TASR
Bratislava 14. apríla (TASR) - Slovenské národné múzeum (SNM), ktoré od roku 1961 sídli v Bratislave, je najväčšou múzejnou inštitúciou a rozsahom spravovaného majetku aj najväčšou kultúrnou inštitúciou v Slovenskej republike. Vo svojom fonde spravuje viac ako 3,8 milióna zbierkových predmetov. V správe má viac ako 100 objektov, dve múzeá v prírode, v Martine a vo Svidníku. Jeho súčasťou sú Spišský hrad, hrad Červený Kameň, zámok Bojnice, hrad Krásna Hôrka či kaštieľ Betliar.
Pod SNM patrí 18 špecializovaných múzeí, vydáva dva časopisy s viac ako 50-ročnou tradíciou a riadi činnosť špecializovaného archívu a špeciálnej knižnice.
História súčasného SNM sa začala písať koncom 19. storočia v Martine, keď v roku 1893 vznikla Muzeálna slovenská spoločnosť, ktorá položila základy systematickej zberateľskej a vedeckej činnosti. Zásluhou jej prvého predsedu, katolíckeho kňaza Andreja Kmeťa a na základe finančných príspevkov Slovákov aj zo zahraničia sa v rokoch 1906 - 1907 postavila v Martine prvá účelová budova SNM podľa architektonického projektu Milana Michala Harminca. Prvé expozície v budove martinského SNM sprístupnili v roku 1908. Budovu v roku 1994 vyhlásili za národnú kultúrnu pamiatku.
Po skočení prvej svetovej vojny a vzniku prvej Československej republiky (1918 - 1939) sa začala presadzovať aj myšlienka vybudovať celonárodné múzeum v Bratislave. V roku 1924 založili Slovenské vlastivedné múzeum a v tom istom roku pribudlo v Bratislave aj Zemědělské muzeum ako pobočka Československého zemědělského muzea sídliaceho v Prahe.
Za týmto účelom sa v rokoch 1925 - 1927 zrealizovala aj stavba budovy múzea na Vajanského nábreží v Bratislave, opäť podľa návrhu Milana Michala Harminca. Expozície v tejto budove slávnostne otvorili 4. mája 1930 ako výsledok spolupráce Slovenského vlastivedného múzea a Zemědělského muzea, ktoré sa v roku 1940 zlúčili do Slovenského múzea.
V roku 1961 sa na základe zákona schváleného Slovenskou národnou radou (SNR) zlúčili do jedného organizačného celku Slovenské múzeum v Bratislave a Slovenské národne múzeum v Martine. Vzniklo súčasné SNM v Bratislave, ktorého generálne riaditeľstvo spoločne s Prírodovedným múzeom sídli v budove na Vajanského nábreží.
Pod správou SNM rozvíja múzejnú, dokumentačnú, vedeckovýskumnú a metodickú činnosť 18 špecializovaných múzeí. V Bratislave pôsobí Archeologické múzeum, Historické múzeum, Hudobné múzeum, Múzeum kultúry Chorvátov na Slovensku, Múzeum kultúry karpatských Nemcov, Múzeum kultúry Maďarov na Slovensku, Prírodovedné múzeum a Múzeum židovskej kultúry, pod ktoré patrí aj Múzeum holokaustu v Seredi.
V správe SNM je aj Slovenské národné múzeum v Martine, pod ktoré patrí Etnografické múzeum, Múzeum Andreja Kmeťa, Múzeum slovenskej dediny, Múzeum Martina Benku, Múzeum Karola Plicku Blatnica, Múzeum kultúry Čechov na Slovensku a Múzeum kultúry Rómov na Slovensku.
Ďalšími múzejnými inštitúciami sú Múzeum Slovenských národných rád v Myjave, Múzeum bábkarských kultúr a hračiek v Modrom Kameni, Múzeum Betliar, Múzeum Bojnice, Múzeum Červený Kameň, Múzeum Ľudovíta Štúra v Modre, Múzeum rusínskej kultúry v Prešove, Múzeum ukrajinskej kultúry vo Svidníku a Spišské múzeum v Levoči.
Pod SNM patrí 18 špecializovaných múzeí, vydáva dva časopisy s viac ako 50-ročnou tradíciou a riadi činnosť špecializovaného archívu a špeciálnej knižnice.
História súčasného SNM sa začala písať koncom 19. storočia v Martine, keď v roku 1893 vznikla Muzeálna slovenská spoločnosť, ktorá položila základy systematickej zberateľskej a vedeckej činnosti. Zásluhou jej prvého predsedu, katolíckeho kňaza Andreja Kmeťa a na základe finančných príspevkov Slovákov aj zo zahraničia sa v rokoch 1906 - 1907 postavila v Martine prvá účelová budova SNM podľa architektonického projektu Milana Michala Harminca. Prvé expozície v budove martinského SNM sprístupnili v roku 1908. Budovu v roku 1994 vyhlásili za národnú kultúrnu pamiatku.
Po skočení prvej svetovej vojny a vzniku prvej Československej republiky (1918 - 1939) sa začala presadzovať aj myšlienka vybudovať celonárodné múzeum v Bratislave. V roku 1924 založili Slovenské vlastivedné múzeum a v tom istom roku pribudlo v Bratislave aj Zemědělské muzeum ako pobočka Československého zemědělského muzea sídliaceho v Prahe.
Za týmto účelom sa v rokoch 1925 - 1927 zrealizovala aj stavba budovy múzea na Vajanského nábreží v Bratislave, opäť podľa návrhu Milana Michala Harminca. Expozície v tejto budove slávnostne otvorili 4. mája 1930 ako výsledok spolupráce Slovenského vlastivedného múzea a Zemědělského muzea, ktoré sa v roku 1940 zlúčili do Slovenského múzea.
V roku 1961 sa na základe zákona schváleného Slovenskou národnou radou (SNR) zlúčili do jedného organizačného celku Slovenské múzeum v Bratislave a Slovenské národne múzeum v Martine. Vzniklo súčasné SNM v Bratislave, ktorého generálne riaditeľstvo spoločne s Prírodovedným múzeom sídli v budove na Vajanského nábreží.
Pod správou SNM rozvíja múzejnú, dokumentačnú, vedeckovýskumnú a metodickú činnosť 18 špecializovaných múzeí. V Bratislave pôsobí Archeologické múzeum, Historické múzeum, Hudobné múzeum, Múzeum kultúry Chorvátov na Slovensku, Múzeum kultúry karpatských Nemcov, Múzeum kultúry Maďarov na Slovensku, Prírodovedné múzeum a Múzeum židovskej kultúry, pod ktoré patrí aj Múzeum holokaustu v Seredi.
V správe SNM je aj Slovenské národné múzeum v Martine, pod ktoré patrí Etnografické múzeum, Múzeum Andreja Kmeťa, Múzeum slovenskej dediny, Múzeum Martina Benku, Múzeum Karola Plicku Blatnica, Múzeum kultúry Čechov na Slovensku a Múzeum kultúry Rómov na Slovensku.
Ďalšími múzejnými inštitúciami sú Múzeum Slovenských národných rád v Myjave, Múzeum bábkarských kultúr a hračiek v Modrom Kameni, Múzeum Betliar, Múzeum Bojnice, Múzeum Červený Kameň, Múzeum Ľudovíta Štúra v Modre, Múzeum rusínskej kultúry v Prešove, Múzeum ukrajinskej kultúry vo Svidníku a Spišské múzeum v Levoči.
