Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Na prvých piatich pozíciách sa v hodnotení efektivity Index Zdravie za peniaze 2020 stal lídrom Island, nasledovaný Talianskom, Španielskom, Poľskom a Estónskom.
Autor TASR
Bratislava 24. augusta (TASR) – Slovenské zdravotníctvo skončilo v hodnotení Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) spomedzi 25 hodnotených krajín na chvoste, konkrétne na 21. mieste. V porovnaní s minulým rokom si však mierne polepšilo. Výsledky indexu Zdravie za peniaze pre rok 2020 prezentoval v pondelok na tlačovej konferencii analytik INESS Martin Vlachynský.
Na prvých piatich pozíciách sa v hodnotení efektivity Index Zdravie za peniaze 2020 stal lídrom Island, nasledovaný Talianskom, Španielskom, Poľskom a Estónskom. V absolútnom hodnotení skončilo Slovensko na 23. mieste. Vlachynský zdôvodnil umiestnenie Slovenska v rebríčku relatívnymi nákladmi na zdravotnú starostlivosť, marginalizovanými komunitami, nekvalitnými dátami, starostlivosťou o dlhodobo chorých či kvalitou univerzít.
Rebríček hodnotil celkovo 25 európskych štátov. Analytici sledovali 23 ukazovateľov, napríklad očakávanú dĺžku života, úmrtnosť matiek, spotrebu antibiotík, počet úmrtí na rakovinu, počet zdravotníckych a sociálnych pracovníkov, či počet úmrtí na ochorenie COVID-19 na milión obyvateľov, úmrtnosť na ischemickú mozgovú príhodu, výskyt osýpok či priemernú dĺžku pobytu v nemocnici.
Analytici rovnako vypracovali aj odporúčania, ktoré by pozíciu Slovenska mohli zlepšiť. Odporúčajú vyhodnocovať dáta a navrhnúť opatrenia na zníženie novorodeneckej a dojčenskej úmrtnosti, a to najmä u marginalizovaných skupín. Ďalej vidia riešenie v predchádzaní hospitalizácie pacientov s chronickými ochoreniami, najmä hypertenziou a diabetom, v lepšom nastavení motivácií pre lekárov, ale aj v zvýšení motivácie populácie o aktívnu prevenciu. Zároveň odporúča posilniť úlohu výskumu na lekárskych fakultách, prísne sledovať hodnotu za peniaze vrátane liekovej politiky, oslabiť mechanizmy, ktoré neviažu zdroje s kvalitou, napríklad automatickú valorizáciu miezd, ďalej umožniť nákupcom zdravotnej starostlivosti – zdravotným poisťovniam - diferencovať platby na základe kvality poskytovaných služieb. Význam vidia aj v zlepšení starostlivosti o dlhodobých pacientov.
Na prvých piatich pozíciách sa v hodnotení efektivity Index Zdravie za peniaze 2020 stal lídrom Island, nasledovaný Talianskom, Španielskom, Poľskom a Estónskom. V absolútnom hodnotení skončilo Slovensko na 23. mieste. Vlachynský zdôvodnil umiestnenie Slovenska v rebríčku relatívnymi nákladmi na zdravotnú starostlivosť, marginalizovanými komunitami, nekvalitnými dátami, starostlivosťou o dlhodobo chorých či kvalitou univerzít.
Rebríček hodnotil celkovo 25 európskych štátov. Analytici sledovali 23 ukazovateľov, napríklad očakávanú dĺžku života, úmrtnosť matiek, spotrebu antibiotík, počet úmrtí na rakovinu, počet zdravotníckych a sociálnych pracovníkov, či počet úmrtí na ochorenie COVID-19 na milión obyvateľov, úmrtnosť na ischemickú mozgovú príhodu, výskyt osýpok či priemernú dĺžku pobytu v nemocnici.
Analytici rovnako vypracovali aj odporúčania, ktoré by pozíciu Slovenska mohli zlepšiť. Odporúčajú vyhodnocovať dáta a navrhnúť opatrenia na zníženie novorodeneckej a dojčenskej úmrtnosti, a to najmä u marginalizovaných skupín. Ďalej vidia riešenie v predchádzaní hospitalizácie pacientov s chronickými ochoreniami, najmä hypertenziou a diabetom, v lepšom nastavení motivácií pre lekárov, ale aj v zvýšení motivácie populácie o aktívnu prevenciu. Zároveň odporúča posilniť úlohu výskumu na lekárskych fakultách, prísne sledovať hodnotu za peniaze vrátane liekovej politiky, oslabiť mechanizmy, ktoré neviažu zdroje s kvalitou, napríklad automatickú valorizáciu miezd, ďalej umožniť nákupcom zdravotnej starostlivosti – zdravotným poisťovniam - diferencovať platby na základe kvality poskytovaných služieb. Význam vidia aj v zlepšení starostlivosti o dlhodobých pacientov.
