Bratislava 20. septembra (TASR) – Prezidentka SR Zuzana Čaputová vystúpi na tohtoročnom otvorení 76. Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov (VZ OSN) v utorok formou online prenosu.

Tohtoročné najväčšie diplomatické stretnutie na svete sa uskutoční vzhľadom na pandémiu koronavírusu v hybridnom formáte, kombináciou prehrávania videopríhovorov a fyzickej prítomnosti predstaviteľov členských krajín v sídle OSN v New Yorku. Vlani sa tradičná všeobecná rozprava, ktorá otvára nové zasadnutie VZ OSN, konala len v online formáte.

Už tradične sú členmi slovenských delegácii na tomto vrcholnom svetovom diplomatickom podujatí hlava štátu a šéf diplomacie. Miroslav Lajčák ako minister zahraničných vecí SR bol tiež predsedom VZ OSN v rokoch 2017 až 2018.

Slovenskí diplomati úspešne pôsobili v štruktúrach OSN už od zrodu tejto organizácie. Ján Papánek (1869 – 1991) bol členom 14-členného tímu, ktorý formuloval záverečný text Charty OSN.

V OSN tiež pôsobil Vladimír Fábry (1920 – 1961), ktorý sa dokonca stal osobným tajomníkom v poradí druhého generálneho tajomníka OSN Daga Hammarskjölda (1905 – 1961), ktorý nastúpil na svoj post 10. apríla 1953. Slovenský diplomat bol jeho osobitným poradcom pre operácie OSN v Kongu, čo sa mu stalo osudným. Práve pri lete nad Afrikou havarovalo lietadlo, na ktorého palube bol Hammarskjöld a ďalších 15 členov jeho tímu. Pri leteckom nešťastí v Zambii v noci zo 17. na 18. septembra 1961 zahynul aj Vladimír Fábry.

Od 1. januára 2006 bolo Slovensko dva roky (spolu s Kongom, Katarom, Ghanou a Peru) nestálym členom Bezpečnostnej rady OSN. „Ide o takú životnú šancu, lebo možnosť opätovne sa uchádzať o členstvo môže byť aj za 40 alebo ešte viac rokov," povedal vtedy minister zahraničných vecí SR Eduard Kukan.

Valné zhromaždenie OSN so sídlom v New Yorku je najvyšším a najreprezentatívnejším orgánom OSN, ktorý združuje všetkých 193 členských štátov OSN. Funkcia jeho predsedu je politicky a protokolárne najvyšším postom v systéme OSN. Funkcia predsedu VZ OSN rotuje každý rok medzi piatimi regionálnymi skupinami členských štátov OSN (Afrika, Ázia, východná Európa, Latinská Amerika a Karibik, Západná Európa a ostatní).

Miroslav Lajčák bol ministrom zahraničných vecí SR v rokoch 2012 – 2020. Za predsedu 72. zasadnutia VZ OSN zvolili 31. mája 2017, funkcie sa ujal 12. septembra 2017 na ročné obdobie. Slovenská republika mala na čele VZ OSN svojho zástupcu prvý raz. Na hlavnom pódiu počas všeobecnej rozpravy pri otvorení 72. zasadania VZ OSN sa tak ocitli dvaja Slováci – Miroslav Lajčák ako predseda VZ OSN a zároveň prezident SR Andrej Kiska, ktorý viedol slovenskú delegáciu.

Kľúčovou prioritou Lajčáka ako predsedu VZ OSN bolo „oživenie multilateralizmu a posilnenie globálneho poriadku založeného na pravidlách, aby OSN preukázala svoj význam a pridanú hodnotu". Počas 12 mesiacov viedol Miroslav Lajčák ako predseda VZ OSN viac ako 70 zasadnutí tohto orgánu a predniesol takmer 300 prejavov. Absolvoval viac než 440 stretnutí s predstaviteľmi členských štátov OSN.

Od roku 2019 vedie slovenskú delegáciu na pôde VZ OSN prezidentka SR Zuzana Čaputová.