Monika Beňová (Smer-SD) upozornila, že Únia prechádza z krízy do krízy.
Autor TASR
Štrasburg 14. septembra (TASR) - Stredajšiu správu o stave Únie predsedníčky Európskej komisie (EK) Ursuly von der Leyenovej v Štrasburgu ocenilo a tiež skritizovalo viacero slovenských europoslancov. Informuje o tom spravodajca TASR.
Ivan Štefanec (KDH) skonštatoval, že Von der Leyenová jasne pomenovala súčasné európske priority: ochranu slobody a demokracie, potrebu riešení pre ceny energií a ekonomický rozvoj únie. "Pre slobodu je dôležité neustále všemožne podporovať Ukrajincov, brániacich svoju vlasť a Európu pred zločineckou agresiou. Pre riešenie cien energií je dôležité odčleniť vplyv cien plynu od konečných cien elektriny a pracovať aj na zastropovaní cien plynu," vysvetlil.
Monika Beňová (Smer-SD) upozornila, že Únia prechádza z krízy do krízy. "Ešte sa poriadne neskončila pandémia a vďaka vojne na Ukrajine a sankciám máme krízu energetickú. Komisia veľa nespravila. Embargo na dovoz ruského uhlia a ropy a protiopatrenia zo strany Ruska, vo forme znižovania dodávok zemného plynu, vyhnali ceny surovín do extrémnych výšok," uviedla. Podľa nej úvahy o zastropovaní cien plynu sú krátkozraké. "Navrhované opatrenia prichádzajú neskoro a viaceré budú neúčinné. Pridržiavame sa len zelenej transformácie, ktorá je však v dnešnej situácii skôr na príťaž. To akým spôsobom kompenzovať nedostatok energií a ich vysoké ceny pre domácnosti a podniky však dodnes nevieme," odkázala.
Peter Pollák (OĽaNO) uviedol, že EÚ čelí neistým časom a výziev z roka na rok pribúda. "Bezpečnostná a ekonomická nestabilita, extrémne klimaticky javy, zhoršujúca sa sociálna situácia a šíriace sa epidémie európskym občanom naháňajú strach. Je zrejmé, že v dnešnom globálnom svete nie je možné tieto výzvy zvládnuť osamotene, EÚ viac ako inokedy potrebuje byť jednotná," povedal.
Vladimír Bilčík (Spolu) ocenil jasné posolstvá k právnemu štátu, kde sú podľa neho deficity v Maďarsku a Poľsku. Priestor pre reformy v justícii a pri ochrane novinárov vidí aj na Slovensku. "Ukrajincom a Moldavčanom sme dali kandidátsky štatút a potrebujeme posúvať aj západný Balkán. Horia nám tam viaceré veci aj v súvislosti so vzťahmi medzi Srbskom a Kosovom," upozornil. EÚ musí udržať súdržnosť vo vzťahu ku krízam, ktoré sama nespôsobila. "Potrebujeme na ne reagovať rýchlejšie a lepšie," odkázal.
Lucia Ďuriš Nicholsonová (nezávislá) pripomenula, že v minuloročnom prejave Von der Leyenovej dominovala pandémia, teraz to boli dôsledky ruskej agresie. "Posolstvo je rovnaké, musíme konať spoločne. Ruský plyn platí krvavú vojnu a eurokomisia má plán, ako sa postupne zbaviť našej energetickej závislosti a uľaviť ľuďom od stúpajúcich cien energií. Otázne je, ako dlho ustoja lídri niektoré nepopulárne rozhodnutia a spoločnú líniu," upozornila. Aj preto musí Únia prinášať konkrétne benefity občanom, čím je ohlásená revízia smernice o neskorých platbách a tiež masívne investície do rozvoja, digitalizácie, zručností a zaistiť silný sociálny rozmer opatrení.
Robert Hajšel (Smer-SD) tvrdí, že hoci niektoré z opatrení na riešenie energetickej krízy idú správnym smerom, prichádzajú neskoro. "Potrebujeme silné a rýchle opatrenia a treba ich urobiť hneď. Miliardy eur, ktoré na špekuláciách s cenami energií zarobili niektoré spoločnosti musíme dostať do rozpočtov domácností a ohrozených podnikov. Navrhované opatrenia sa mi v tomto smere nezdajú byť dostatočné a odporúčané šetrenie energiami mi v prípade ľudí žijúcich už na hranici chudoby pripadá absurdné, akoby sme hladujúcemu odporúčali jesť ešte menej," opísal situáciu.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Ivan Štefanec (KDH) skonštatoval, že Von der Leyenová jasne pomenovala súčasné európske priority: ochranu slobody a demokracie, potrebu riešení pre ceny energií a ekonomický rozvoj únie. "Pre slobodu je dôležité neustále všemožne podporovať Ukrajincov, brániacich svoju vlasť a Európu pred zločineckou agresiou. Pre riešenie cien energií je dôležité odčleniť vplyv cien plynu od konečných cien elektriny a pracovať aj na zastropovaní cien plynu," vysvetlil.
Monika Beňová (Smer-SD) upozornila, že Únia prechádza z krízy do krízy. "Ešte sa poriadne neskončila pandémia a vďaka vojne na Ukrajine a sankciám máme krízu energetickú. Komisia veľa nespravila. Embargo na dovoz ruského uhlia a ropy a protiopatrenia zo strany Ruska, vo forme znižovania dodávok zemného plynu, vyhnali ceny surovín do extrémnych výšok," uviedla. Podľa nej úvahy o zastropovaní cien plynu sú krátkozraké. "Navrhované opatrenia prichádzajú neskoro a viaceré budú neúčinné. Pridržiavame sa len zelenej transformácie, ktorá je však v dnešnej situácii skôr na príťaž. To akým spôsobom kompenzovať nedostatok energií a ich vysoké ceny pre domácnosti a podniky však dodnes nevieme," odkázala.
Peter Pollák (OĽaNO) uviedol, že EÚ čelí neistým časom a výziev z roka na rok pribúda. "Bezpečnostná a ekonomická nestabilita, extrémne klimaticky javy, zhoršujúca sa sociálna situácia a šíriace sa epidémie európskym občanom naháňajú strach. Je zrejmé, že v dnešnom globálnom svete nie je možné tieto výzvy zvládnuť osamotene, EÚ viac ako inokedy potrebuje byť jednotná," povedal.
Vladimír Bilčík (Spolu) ocenil jasné posolstvá k právnemu štátu, kde sú podľa neho deficity v Maďarsku a Poľsku. Priestor pre reformy v justícii a pri ochrane novinárov vidí aj na Slovensku. "Ukrajincom a Moldavčanom sme dali kandidátsky štatút a potrebujeme posúvať aj západný Balkán. Horia nám tam viaceré veci aj v súvislosti so vzťahmi medzi Srbskom a Kosovom," upozornil. EÚ musí udržať súdržnosť vo vzťahu ku krízam, ktoré sama nespôsobila. "Potrebujeme na ne reagovať rýchlejšie a lepšie," odkázal.
Lucia Ďuriš Nicholsonová (nezávislá) pripomenula, že v minuloročnom prejave Von der Leyenovej dominovala pandémia, teraz to boli dôsledky ruskej agresie. "Posolstvo je rovnaké, musíme konať spoločne. Ruský plyn platí krvavú vojnu a eurokomisia má plán, ako sa postupne zbaviť našej energetickej závislosti a uľaviť ľuďom od stúpajúcich cien energií. Otázne je, ako dlho ustoja lídri niektoré nepopulárne rozhodnutia a spoločnú líniu," upozornila. Aj preto musí Únia prinášať konkrétne benefity občanom, čím je ohlásená revízia smernice o neskorých platbách a tiež masívne investície do rozvoja, digitalizácie, zručností a zaistiť silný sociálny rozmer opatrení.
Robert Hajšel (Smer-SD) tvrdí, že hoci niektoré z opatrení na riešenie energetickej krízy idú správnym smerom, prichádzajú neskoro. "Potrebujeme silné a rýchle opatrenia a treba ich urobiť hneď. Miliardy eur, ktoré na špekuláciách s cenami energií zarobili niektoré spoločnosti musíme dostať do rozpočtov domácností a ohrozených podnikov. Navrhované opatrenia sa mi v tomto smere nezdajú byť dostatočné a odporúčané šetrenie energiami mi v prípade ľudí žijúcich už na hranici chudoby pripadá absurdné, akoby sme hladujúcemu odporúčali jesť ešte menej," opísal situáciu.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)