Brusel 20. apríla (TASR) - Téma pracovníkov z prihraničných území, tzv. pendlerov, oslovila aj slovenských poslancov Európskeho parlamentu (EP), ktorí kriticky vnímajú povinnosť absolvovať test na COVID-19 bez úhrady výdavkov zo strany štátu.

Europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH) z frakcie európskych ľudovcov (EPP) upozornila, že ak sa majú pendleri nechať testovať na COVID-19, nesmú byť štátom považovaní za občanov druhej kategórie a hradiť náklady na tento úkon zo svojho.



Pripomenula, že kým Rakúsko, Česko či Maďarsko nevyžadujú potvrdenie o negatívnom teste na COVID-19 od Slovákov, ktorí žijú alebo pracujú na ich území a denne prechádzajú cez hranice, vláda SR to chce zaviesť. Od mája majú takýto test z rozhodnutia Ústredného krízového štábu raz mesačne absolvovať všetci Slováci žijúci v prihraničných územiach, ktorí na dennej báze dochádzajú za prácou či školou cez hranice. Testy si pritom majú hradiť sami.

"Ak jeden test stojí asi 70 eur, pre štvorčlennú rodinu to znamená mesačne 280 eur navyše. Keď štát testuje zdarma komunity občanov, prečo si títo občania, ktorí tiež platia dane na Slovensku, majú hradiť testy sami?" upozornila na dvojitý meter s tým, že týždne starý test navyše nezaručuje jeho aktuálnosť. A dodala, že Slováci žijúci v pohraničí majú rovnaký nárok na bezplatné testy ako všetci ostatní slovenskí občania.

Ďalšou otázkou sú podľa nej aj voľné testovacie kapacity, teda či sú dostatočné na to, aby sa vždy včas stihli otestovať všetci pendleri a neohrozilo sa tak ich dochádzanie za prácou či detí k lekárovi.

Je podľa nej tiež otázne, či Slováci, ktorí žijú 30 kilometrov od hraníc a denne migrujú na Slovensko, sú rizikovejší než obyvatelia, ktorí rovnako denne dochádzajú za prácou, nákupmi či lekármi desiatky kilometrov v rámci krajiny. "Potrebujeme systémové riešenie namiesto povinného testu, ktorý nič nezaručuje," odkázala.

Predsedníčka Výboru EP pre zamestnanosť a sociálne veci (EMPL), europoslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová (SaS) z frakcie reformistov a konzervatívcov (ECR), priznala, že kriticky vníma opatrenia vlády SR vo vzťahu k slovenským cezhraničným pracovníkom.

"Vláda prijala opatrenia v rozpore s odporúčaniami Európskej komisie. Tá apelovala na členské štáty, aby v čo najväčšej možnej miere umožnili pohyb cezhraničným pracovníkom, aby si tí mohli plniť pracovné povinnosti, ku ktorým ich zaväzujú pracovnoprávne zmluvné vzťahy," vysvetlila.

Upozornila tiež, že Slovensko na rozdiel od ostatných štátov Európskej únie nielenže stanovilo ničím nepodložené pásmo za hranicami len na 30 kilometrov, ale ani neuznáva výsledky testov robených inde než na Slovensku a ako jediná krajina hrozí po návrate pendlerov zo zahraničia štátnou karanténou. Dodala, že ostatné členské štáty umožňujú aj domáce karantény za využitia moderných aplikácií ako kontrolného mechanizmu.

"Opatrenia vlády spôsobili, že cezhraniční pracovníci zostali izolovaní od svojich rodín a žijú v permanentnom strese buď zo straty príjmu, alebo z izolácie od rodiny," povedala Nicholsonová a spresnila, že medzi pendlermi nebolo preukázané väčšie riziko nákazy a neexistuje racionálny dôvod nútiť ísť negatívne testovaných do štátnej karantény, kde im hrozí riziko nákazy.

Poslanec Robert Hajšel (Smer-SD) zo skupiny socialistov a demokratov (S&D) rovnako upozornil, že vyžadovať od pendlerov maximálne 30 dní staré potvrdenie o negatívnom teste na COVID-19 nie je najšťastnejším riešením.

"Určite bude pre nich finančnou príťažou a nebude ani v úplnom súlade s odporúčaniami Európskej komisie," uviedol. Dodal, že má pre toto opatrenie pochopenie, ak je založené na opodstatnenosti obáv z možnosti výraznejšieho šírenia ochorenia pendlermi, než je to v prípade ostatného obyvateľstva.

"Najlepšie by to potvrdilo otestovanie pendlerov, ale vzhľadom na kapacity testovania jediným argumentom bude asi to, že tak v Rakúsku, ako aj v Českej republike je na milión obyvateľov výrazne viac potvrdených pozitívne otestovaných, než je tomu na Slovensku. Vzhľadom na to, že stačí aj mesiac staré potvrdenie, ani ochranná funkcia tohto opatrenia nebude veľmi vysoká," skonštatoval.

A dodal, že pre tieto dôvody nebude takéto opatrenie, akokoľvek by bolo dobre mienené, dlhodobo udržateľné, najmä ak sa úroveň prieniku ochorenia postupne v týchto štátoch a na Slovensku vyrovná.

"Pri testovaní by sa podľa môjho názoru mali slovenské kompetentné orgány zamerať skôr a najmä na domovy dôchodcov a sociálnych služieb, predavačov a najmä zdravotníkov," naznačil Hajšel.

(spravodajca TASR Jaromír Novak)