Štrasburg 13. septembra (TASR) - Reakcie slovenských europoslancov na stredajší prejav šéfky Európskej komisie (EK) Ursuly von der Leyenovej o stave Únie na pôde Európskeho parlamentu (EP) v Štrasburgu sa veľmi rôznia. Informuje o tom spravodajca TASR.

Eugen Jurzyca (SaS) ocenil, že podporila uzatváranie ďalších obchodných zmlúv s demokratickými krajinami a potrebu kvalitného podnikateľského prostredia a rozširovanie EÚ. "Za najväčšie mínus považujem, že sa nevyjadrila k potrebe znižovať dlhy, a tým celú zodpovednosť za infláciu preniesla na ECB. Súčasne naznačovala silnejší izolacionizmus a masívne investície do priemyselnej politiky, čo je v rozpore so znižovaním dlhov," vysvetlil.

Monika Beňová (Smer-SD) uviedla, že EK pod vedením Von der Leyenovej je najslabšou a najmenej kompetentnou za uplynulých 20 rokov. "Žiadna komisia takým fatálnym spôsobom nepodceňovala sociálne dopady svojich legislatívnych návrhov," upozornila. Pripomenula netransparentnosť pri uzatváraní zmlúv, nákupe vakcín a podozrenia z korupcie.

Vladimír Bilčík (Demokrati) sa sústredil na jednoznačné posolstvo šéfky EK, že iby európska spolupráca sú účinnou odpoveďou na krízy ako ruská agresia, zápas s infláciou či klimatická kríza. "O to dôležitejšie sú parlamentné voľby na Slovensku, lebo Slovensko musí zostať pevnou a aktívnou súčasťou EÚ. Len tak máme šancu zvládnuť úspešne aj vlastné domáce problémy," odkázal.

Martin Hojsík (PS) sa venoval environmentálnej oblasti. "Ochrana klímy a prírody je nevyhnutnosť, ale aj príležitosť pre zlepšenie kvality života ľudí a konkurencieschopnejšiu ekonomiku," uviedol.

Miriam Lexmann (KDH) pripomenula, že Európa čelí vnútorným aj vonkajším bezpečnostným výzvam v podobe vysokej miery inflácie, konkurencieschopnosti ekonomiky, dopadov ruskej vojny proti Ukrajine či stupňujúcej sa asertivity Číny. "Vítam, že sa eurokomisia komplexne týmito výzvami a hrozbami zaoberá. Za kľúčové považujem mať politickú vôľu konať, ktorá je nevyhnutná, aby naše záväzky nezostali iba na papieri," dodala.

Peter Pollák (OĽaNO) privítal, že jasne pomenovala problém ôsmich miliónov Európanov, ktorí nie sú zamestnaní ani v procese vzdelávania či odbornej prípravy. "Hovoríme o mladých ľuďoch vo veku 15-24 rokov, mnohí i z radov Rómov. A to v čase, keď EÚ čelí nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily, ktorú hľadá v tretích krajinách. Je nevyhnutné okamžite hľadať podporné opatrenia, ale segregácia a diskriminácia rómskych detí vo vzdelávacích systémov niektorých členských krajín, medzi iným aj Slovenska, medzi takéto opatrenia nepatrí," skonštatoval.

Ivan Štefanec (KDH) sa venovala hlavným výzvam EÚ – podpora Ukrajiny vo vojne proti Rusku, energetická nezávislosť, odolnosť a bezpečnosť eurobloku, pokračovanie v prioritách digitálnej a zelenej transformácie. "Nemali by sme zabúdať ani na malých a stredných podnikateľov, ktorí sú chrbtovou osou ekonomiky a s tým súvisiace dobudovanie spoločného európskeho trhu," uviedol.

Michal Wiezik (PS) Leyenovej prejav vníma z pohľadu budúcoročných eurovolieb. "Výsledkom je, žiaľ, oslabovanie zelených ambícií predostretých v rámci Európskej zelenej dohody v réžii ľudovcov, najväčšej frakcie. Dôsledkom je, že eurokomisia v treťom štvrťroku 2023 nepredstaví legislatívu na zlepšenie životných podmienok zvierat. Za dôležitú považujem podporu a rozvoj obnoviteľných zdrojov energie, podporu priemyslu pri zelenej transformácii a dekarbonizácii a vytrvalú podporu Ukrajiny v jej boji proti ruskej invázii," opísal situáciu.

(spravodajca TASR Jaromír Novak)