Brusel/Štrasburg 8. februára (TASR) - Väčšina slovenských europoslancov podporila štvrtkové uznesenie Európskeho parlamentu (EP) kritizujúce európskych politikov a politické strany, ktoré slúžia záujmom Ruska a podkopávajú demokraciu EÚ. Informuje o tom spravodajca TASR.

Uznesenie sa zrodilo po zverejnení správ, že lotyšská europoslankyňa Tatjana Ždanoková pôsobila ako informátorka ruskej bezpečnostnej služby FSB.

Vladimír Bilčík (nezávislý/EPP) pripomenul, že ruský režim vedie voči EÚ hybridnú vojnu a šírením propagandy, dezinformácií či zberom informácií od nasadených agentov sa snaží oslabiť EÚ a jednotlivé členské štáty vrátane Slovenka. "Je mi ľúto, že osoba, ktorá zrejme dlhodobo spolupracovala s ruským režimom, je členkou europarlamentu. Potrebujeme byť voči zahraničnému zasahovaniu odolnejší. Už teraz prichádzajú do platnosti opatrenia, ktoré som vlani navrhol a ktoré majú zvýšiť ochranu Európskeho parlamentu pred pokusmi o zasahovanie z Ruska. Je kľúčové, aby sme takto posilnili aj naše inštitúcie doma na Slovensku," povedal.



Ivan Štefanec (KDH/EPP) tvrdí, že je nemysliteľné, aby ruský vojnový režim zasahoval do záležitosti EÚ a aby europoslanci spolupracovali s ruskými bezpečnostnými službami. "Určite nejde o jediný prípad. Každú takúto aktivitu na pôde europarlamentu treba dôsledne vyšetriť. EÚ potrebuje mať jasný postup, ako sa brániť pri ruskom zasahovaní do jej interných demokratických procesov," naznačil.

Monika Beňová (Smer-SD/nezaradená) uviedla, že akékoľvek zasahovanie do demokratických procesov v Európe je neprijateľné a ak sa preukáže spolupráca lotyšskej europoslankyne s ruskými bezpečnostnými službami, musí znášať všetky dôsledky. "Je kľúčové prijať opatrenia na to, aby sa takéto prípadné konanie darilo v budúcnosti nielen odhaľovať, ale mu aj účinne zabraňovať," odkázala.

Martin Hojsík (PS/RE) tvrdí, že Rusko, jeho agenti v celej EÚ, no čoraz viac aj krajná pravica a prívrženci ruského prezidenta Vladimira Putina sa snažia ovplyvniť demokratické voľby v Európe, vrátane chodu demokratických inštitúcií. "Cieľom je čo najviac rozložiť demokratickú jednotu, poštvať spoločnosť proti sebe, spochybniť naše hodnoty, a tým všemožne pomáhať ruskému agresorovi," uviedol. V prípade lotyšskej europoslankyne údajne spolupracujúcej s ruskou bezpečnostnou službou FSB žiada vyšetrenie prípadu, jej odsúdenie a eliminovanie vplyvu takýchto kolaborantov na spoločnosť.

Eugen Jurzyca (SaS/ECR) zdôraznil, že riziká zasahovania do demokratických procesov zo zahraničia, osobitne z Ruska, nemožno podceňovať. "Tieto aktivity by sa dali efektívnejšie odhaliť, ak by bolo fungovanie EP transparentnejšie, ak by sa u viac hlasovaní zaznamenávalo, kto ako hlasoval a vo výsledkoch hlasovaní by sa dalo lepšie dohľadať, kto jednotlivé zmeny presadzoval," vysvetlil.

Jozef Mihál (nezávislý/RE) odsúdil "destabilizačné úsilie Kremľa" a jeho snahy zasahovať do demokratických procesov EÚ. "Treba zintenzívniť boj proti zahraničnému zasahovaniu aj prostredníctvom prierezovej koordinovanej a medziinštitucionálnej stratégie a pevného sankčného rámca. Doterajší ruský vplyv na demokratické procesy Únie musí byť podriadený riadnemu vyšetrovaniu a možným destabilizačným úsiliam Ruska v budúcnosti treba zabrániť," povedal.

Peter Pollák (Hnutie Slovensko/EPP) spresnil, že EÚ dlhodobo čelí dezinformačnej vojne zo strany Ruska, ktoré na to využíva svoje spravodajské služby, ako aj členov elít a politikov na národnej i európskej úrovni. "Žiaľ, sú medzi nimi aj niektorí europoslanci. Niektorí to deklarujú otvorene, niektorí skryto. Máme s tým skúsenosť i na Slovensku," dodal.

(spravodajca TASR Jaromír Novak)