Brusel/Štrasburg 13. júla (TASR) - Poslanci Európskeho parlamentu (EP) schválili v stredu pozíciu na rokovania s Radou EÚ ohľadom Zákona o obnove prírody. Postoje slovenských europoslancov k tomuto právnemu predpisu sú však nejednotné, informuje spravodajca TASR.

Michal Wiezik (Obnovme Európu) tvrdí, že obnova prírody je investícia, ktorá pomôže bojovať proti zmene klímy a úbytku druhov, avšak iba ochrana prírody už nestačí, je potrebné vytvoriť podmienky pre obnovu ekosystémov, ich služieb a biodiverzity aj mimo chránených území. "Žiaľ ambícia na obnovu ekosystémov sa v mene falošnej argumentácie konfliktu s potravinovou bezpečnosťou a hospodárskych sektorov dostala pod paľbu politickej kritiky. Výsledkom je ustúpenie od viacerých ambicióznych cieľov presadených Výborom pre životné prostredie," vysvetlil. Dodal, že bez obnovy ekosystémov a bez obnovy biodiverzity sú poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybárstvo ohrozené silnejúcou klimatickou krízou.

Miriam Lexmann (EPP) uviedla, že strata biodiverzity v Európe je za posledné desaťročia alarmujúca, a preto podporuje ciele Zákona o obnove prírody. "Na druhej strane však nie je možné prinášať riešenia pre biodiverzitu, ktoré budú na úkor poľnohospodárstva a potravinovej bezpečnosti. Preto je dôležité spolupracovať s farmármi, načúvať ich obavám a ťažkostiam a vymieňať si osvedčené postupy s iným krajinami. Tak predídeme slepému ukladaniu nerealistických cieľov, ktoré môžu mať v konečnom dôsledku škodlivý vplyv na produkciu potravín, rozvoj vidieka, ale aj životné prostredie," odkázala.

Monika Beňová (S&D) konštatovala, že zákon o obnove prírody vyvoláva viacero rozporov. "Považujem to za jednu z ukážok opakujúcej sa nekompetentnosti Európskej komisie pri príprave zásadných legislatívnych návrhov a jej často až priveľkú mieru aktivizmu na úkor schopnosti dosahovať kompromisy a dohodu so všetkými relevantnými aktérmi," povedala.

Vladimír Bilčík (EPP) nepodporil odmietnutie tohto zákona. Upozornil, že pozícia Slovenska i väčšiny krajín EÚ, v súlade s ktorou hlasoval, je jasná – vyššia a udržateľná ochranu prírody.

Lucia Ďuriš Nicholsonová (Obnovme Európu) zdôraznila, že EÚ má v ochrane životného prostredia pridať. Nový zákon podľa nej definuje záväzok pre všetky členské štáty a ide o spôsob, ako spoločne prispieť k obnove degradovaných ekosystémov (mokradí, lesov, morských ekosystémov, riek, jazier a lužných biotopov). "Ak chceme mať čistú vodu, vzduch, bezpečné potraviny, potrebujeme na to zdravé ekosystémy. Sú alfou a omegou pre naše dlhodobé prežitie, blahobyt, prosperitu a bezpečnosť. Prínosy nariadenia výrazne prevyšujú náklady," vysvetlila.

Martin Hojsík (Obnovme Európu) upozornil, že včely a ďalšie opeľovače masívne miznú z polí a prírody, čo je len jeden z prejavov miznúcej biodiverzity, bez ktorej nebude jednoducho čo jesť. "Potrebujeme nielen chrániť prírodu, ale ju aj obnovovať tam, kde sme ju zničili. Spolu s poľnohospodármi, lesníkmi, ale aj pri rozvoji našich miest," spresnil.

Eugen Jurzyca (ECR) nepodporil zákon o obnove prírody a uviedol, že hoci je vedecký konsenzus na tom, že biodiverzita sa v EÚ znižuje, čo má negatívny vplyv na ľudstvo, nemôžeme si dovoliť obnovovať ju zbytočne draho. "Chýbali by nám tak prostriedky v iných oblastiach, v ktorých vieme bojovať proti negatívnym dôsledkom efektívnejšie. Podporujme iba efektívne riešenia, ako zlepšovať biodiverzitu. Tie, ktoré umožnia efektívne znížiť plochy hospodárskych plodín v prospech prírody a jej biodiverzity. Ide najmä o znižovanie odpadu pri výrobe, spracovaní a spotrebe potravín," povedal.








(spravodajca TASR Jaromír Novak)