Monika Beňová, Vladimír Bilčík a Lucia Ďuriš Nicholsonová sa vyjadrili k tomu, ako sa inštitúcie EÚ stavajú ku koronavírusu.
Autor TASR
Brusel 10. marca (TASR) - Poslanci Európskeho parlamentu (EP) sa v utorok doobeda v Bruseli prioritne zaoberali otázkami súvisiacimi s účinným zabraňovaním šírenia koronavírusu, aktuálnym vývojom a možnosťami zaistenia spoločnej koordinovanej európskej reakcie.
Poslankyňa Monika Beňová (Smer-SD) s frakcie socialistov a demokratov (S&D) upozornila, že šírenie nákazy ukazuje, že je potrebné výraznejším spôsobom koordinovať kroky na úrovni EÚ.
"Chorvátsko, ako predsednícka krajina v Rade EÚ, sa začiatkom mesiaca správne rozhodlo pre aktiváciu mechanizmu integrovaných dojednaní o politickej reakcii na krízu," pripomenula Beňová. Podľa nej to uľahčuje riešenie situácie na celoeurópskej úrovni a posilňuje schopnosť prijímať efektívne spoločné rozhodnutia.
Dodala, že podstatná je aj dôvera v reakcie a konanie príslušných úradov a zdravotníkov zo strany verejnosti. "Nie je dôvod ich spochybňovať, naopak pre zvládnutie šírenia koronavírusu je dôležité dôsledné dodržiavanie ich odporúčaní," zdôraznila.
Beňová upozornila, že informácie v médiách, no najmä na sociálnych sieťach, sa v súvislosti s koronavírusom pohybujú v dvoch rovinách, od akéhosi zľahčovania až zosmiešňovania tých, ktorí sa na možné zhoršovanie situácie pripravujú, po opačný extrém, ktorým je vyvolávanie hystérie. "Aj tu by malo platiť pravidlo zlatej strednej cesty, čo znamená nepodľahnúť zbytočnej panike, no zároveň vzniknutú situáciu nepodceňovať. Riziku by sa mali v najväčšej možnej miere vyhýbať predovšetkým najzraniteľnejšie skupiny obyvateľov, teda starší ľudia a ľudia s oslabenou imunitou," odkázala Beňová.
Poslanec Vladimír Bilčík (SPOLU-OD) zo skupiny európskych ľudovcov (EPP) považuje šírenie koronavírusu za globálny, a teda aj celoeurópsky problém, ktorý si vyžaduje spoločné riešenie. "Jeden štát nie je schopný sám zamedziť šíreniu vírusu," spresnil.
Bilčík uviedol, že sú krajiny viac zasiahnuté touto epidémiou, napríklad Taliansko, a krajiny ako Slovensko, kde sa to len začína prejavovať. "Je namieste byť ostražití, brať vážne situáciu a pracovať na prevencii," dodal. O tom bola podľa neho aj debata v EP, ako zvýšiť prevenciu, kde pomôže koordinovaný postup, najmä čo sa týka pohybu ľudí a cestovania zo zón, ktoré so najviac zasiahnuté. Dodal, že zhoda vládne v tom, že treba zintenzívniť úsilie pre hľadanie lekárskych odpovedí na koronavírus, čiže účinné očkovanie. To si vyžaduje extra finančné zdroje aj preto, lebo Únia je závislá od výroby liekov z tretích krajín, najmä ázijských, a súčasná kríza ukázala, že EÚ musí byť sebestačná nielen v zásobách, ale aj vo výrobe liekov.
Bilčík dodal, že EP upozornil aj na ekonomické dôsledky koronavírusu, lebo čínska ekonomika stojí, čo má dopad na všetkých. Stagnuje tiež kamiónová doprava v Európe, a to zasahuje aj slovenské vývozy. Zároveň však odmietol návrhy niektorých poslancov na zavretie schengenského priestoru, čo považuje za "veľmi zásadné opatrenie", ale súhlasí s ostražitosťou a preventívnymi kontrolami na hraniciach.
Poslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová (SaS) z frakcie Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR) považuje opatrenia EP a euroinštitúcií za nezodpovedné v čase, keď pribúdajú nové prípady koronavírusu, a to aj v Belgicku, kde sa koná plenárne zasadnutie.
Nicholsonová ocenila prístup slovenských úradov, keď už pri prvých prípadoch došlo k zatváraniu škôl a obmedzeniu verejných aktivít. "Tento prístup sa ukazuje ako zodpovedný," uviedla a obvinila vedenie EP, že nezrušilo plenárku a umožnilo vyše 700 ľuďom zo všetkých krajín EÚ sa stretnúť v jednej miestnosti, aby diskutovali o právach žien a koronavíruse. "My nie sme odborníci, sme politici, nemáme čo o tom diskutovať. To je pre expertov," opísala situáciu. "V Belgicku je exponenciálny nárast prípadov koronavírusu a fungujú tu medzinárodné inštitúcie, kde sú ľudia nielen z Talianska, ale aj z iných krajín EÚ, v ktorých epidémia už prepukla naplno," upozornila poslankyňa a opakovane rozhodnutie vedenia EP povoliť plenárku, hoci skrátenú, označila ako hazard so zdravím.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Poslankyňa Monika Beňová (Smer-SD) s frakcie socialistov a demokratov (S&D) upozornila, že šírenie nákazy ukazuje, že je potrebné výraznejším spôsobom koordinovať kroky na úrovni EÚ.
"Chorvátsko, ako predsednícka krajina v Rade EÚ, sa začiatkom mesiaca správne rozhodlo pre aktiváciu mechanizmu integrovaných dojednaní o politickej reakcii na krízu," pripomenula Beňová. Podľa nej to uľahčuje riešenie situácie na celoeurópskej úrovni a posilňuje schopnosť prijímať efektívne spoločné rozhodnutia.
Dodala, že podstatná je aj dôvera v reakcie a konanie príslušných úradov a zdravotníkov zo strany verejnosti. "Nie je dôvod ich spochybňovať, naopak pre zvládnutie šírenia koronavírusu je dôležité dôsledné dodržiavanie ich odporúčaní," zdôraznila.
Beňová upozornila, že informácie v médiách, no najmä na sociálnych sieťach, sa v súvislosti s koronavírusom pohybujú v dvoch rovinách, od akéhosi zľahčovania až zosmiešňovania tých, ktorí sa na možné zhoršovanie situácie pripravujú, po opačný extrém, ktorým je vyvolávanie hystérie. "Aj tu by malo platiť pravidlo zlatej strednej cesty, čo znamená nepodľahnúť zbytočnej panike, no zároveň vzniknutú situáciu nepodceňovať. Riziku by sa mali v najväčšej možnej miere vyhýbať predovšetkým najzraniteľnejšie skupiny obyvateľov, teda starší ľudia a ľudia s oslabenou imunitou," odkázala Beňová.
Poslanec Vladimír Bilčík (SPOLU-OD) zo skupiny európskych ľudovcov (EPP) považuje šírenie koronavírusu za globálny, a teda aj celoeurópsky problém, ktorý si vyžaduje spoločné riešenie. "Jeden štát nie je schopný sám zamedziť šíreniu vírusu," spresnil.
Bilčík uviedol, že sú krajiny viac zasiahnuté touto epidémiou, napríklad Taliansko, a krajiny ako Slovensko, kde sa to len začína prejavovať. "Je namieste byť ostražití, brať vážne situáciu a pracovať na prevencii," dodal. O tom bola podľa neho aj debata v EP, ako zvýšiť prevenciu, kde pomôže koordinovaný postup, najmä čo sa týka pohybu ľudí a cestovania zo zón, ktoré so najviac zasiahnuté. Dodal, že zhoda vládne v tom, že treba zintenzívniť úsilie pre hľadanie lekárskych odpovedí na koronavírus, čiže účinné očkovanie. To si vyžaduje extra finančné zdroje aj preto, lebo Únia je závislá od výroby liekov z tretích krajín, najmä ázijských, a súčasná kríza ukázala, že EÚ musí byť sebestačná nielen v zásobách, ale aj vo výrobe liekov.
Bilčík dodal, že EP upozornil aj na ekonomické dôsledky koronavírusu, lebo čínska ekonomika stojí, čo má dopad na všetkých. Stagnuje tiež kamiónová doprava v Európe, a to zasahuje aj slovenské vývozy. Zároveň však odmietol návrhy niektorých poslancov na zavretie schengenského priestoru, čo považuje za "veľmi zásadné opatrenie", ale súhlasí s ostražitosťou a preventívnymi kontrolami na hraniciach.
Poslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová (SaS) z frakcie Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR) považuje opatrenia EP a euroinštitúcií za nezodpovedné v čase, keď pribúdajú nové prípady koronavírusu, a to aj v Belgicku, kde sa koná plenárne zasadnutie.
Nicholsonová ocenila prístup slovenských úradov, keď už pri prvých prípadoch došlo k zatváraniu škôl a obmedzeniu verejných aktivít. "Tento prístup sa ukazuje ako zodpovedný," uviedla a obvinila vedenie EP, že nezrušilo plenárku a umožnilo vyše 700 ľuďom zo všetkých krajín EÚ sa stretnúť v jednej miestnosti, aby diskutovali o právach žien a koronavíruse. "My nie sme odborníci, sme politici, nemáme čo o tom diskutovať. To je pre expertov," opísala situáciu. "V Belgicku je exponenciálny nárast prípadov koronavírusu a fungujú tu medzinárodné inštitúcie, kde sú ľudia nielen z Talianska, ale aj z iných krajín EÚ, v ktorých epidémia už prepukla naplno," upozornila poslankyňa a opakovane rozhodnutie vedenia EP povoliť plenárku, hoci skrátenú, označila ako hazard so zdravím.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)