Poslanec Robert Hajšel priznal, že víta akúkoľvek iniciatívu, ktorá umožní zriadenie stáleho mechanizmu monitorovania princípov právneho štátu.
Autor TASR
Brusel 7. októbra (TASR) - Slovenskí europoslanci z frakcií ľudovcov, socialistov, liberálov a konzervatívcov-reformistov privítali návrh na zriadenie mechanizmu na ochranu demokracie a právneho štátu v EÚ po tom, ako v stredu popoludní 521 poslancov Európskeho parlamentu (EP) schválilo správu, ktorú pripravil europoslanec Michal Šimečka (Progresívne Slovensko).
Ivan Štefanec (KDH) pripomenul, že k spoločným hodnotám EÚ patrí aj dodržiavanie zásad právneho štátu. Podľa jeho slov nie je možné na jednej strane brať európske peniaze a na strane druhej ich rozkrádať. "Treba urobiť všetko na ochranu týchto zdrojov a na ich správne použitie," uviedol Štefanec. Zároveň zdôraznil, že je dôležité chrániť aj sudcov a novinárov, aby mohli svoju prácu vykonávať slobodne a aby bola zaručená sloboda názorov.
Podľa Štefanca niektoré členské štáty zľahčujú navrhnutý mechanizmus, a preto považuje za dobré, že najdôležitejšie politické frakcie v EP sú zajedno a chcú mať nástroj pre dodržiavanie zásad právneho štátu. "Tieto hlasy sú najmä z krajín, ktoré spochybňujú dodržiavanie zásad právneho štátu, a z krajín, ktoré sa boja tohto mechanizmu. Musíme hovoriť o tomto mechanizme a jeho naviazaní na európske peniaze. Nie je možné, aby sme všetci prispievali do európskeho rozpočtu a zneužívali ho stále tí istí," odkázal.
Poslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová (SaS) naznačila, že čokoľvek, čo v tejto oblasti prinesie jasné pravidlá, bude lepšie ako to, čo je teraz. Aktivovanie článku 7 Lisabonskej zmluvy vo vzťahu k Maďarsku a Poľsku je podľa nej "bezzubé", lebo sa prijímajú len uznesenia bez záväzného charakteru.
"Zatiaľ nemáme v rukách ani jasné podmienky vyhodnocovania toho, čo sa má vyhodnocovať v členských krajinách ohľadom dodržiavania základných ľudských práv a slobôd. Nemáme kritériá a nie je tu ani naviazanie na nejaký sankčný mechanizmus, a preto to nefunguje," opísala súčasnú situáciu. Práve preto podľa jej slov treba zaviesť nový mechanizmus s jasnými pravidlami pre všetky členské štáty a s napojením na sankčný mechanizmus, čiže možnosť siahnuť na eurofondy, ak sú zásady právneho štátu porušované.
Ďuriš Nicholsonová zdôraznila, že trvaním na previazanosti eurofondov na právny štát počas hlasovania v EP ide často proti pozícii frakcie Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR), do ktorej patrí, a podporuje spoločné stanovisko "veľkej štvorky" - ľudovcov, socialistov, liberálov a zelených. "Ak chce niektorý štát vstúpiť do EÚ, tak musí splniť jasné pravidlá a kritériá. Nevidím dôvod, prečo by to nemalo fungovať aj po vstupe do Únie," uviedla.
Poslanec Robert Hajšel (Smer-SD) priznal, že víta akúkoľvek iniciatívu, ktorá umožní zriadenie stáleho mechanizmu monitorovania princípov právneho štátu, demokracie a občianskych slobôd spravodlivo, pravidelne a vyvážene vo všetkých členský štátoch, aby nikto nemohol hovoriť o dvojitom metre alebo diskriminácii.
Hajšel však vyjadril obavy, či nový návrh uzrie svetlo sveta, lebo doterajšie rokovania medzi EP a členskými krajinami naznačili nezhody v tom, ako nastaviť mechanizmus podmienenia čerpania eurofondov princípmi právneho štátu. "Ak by išlo o sankcie, tak tie sa nemôžu dotknúť života obyčajných ľudí a konečných prijímateľov pomoci, tých, ktorí majú prospech z eurofondov, ako sú rôzne organizácie či krachujúce podniky v časoch krízy," upozornil na obavy, ktoré majú mnohí europoslanci. Spresnil, že treba nastaviť podmienky tak, aby v prípade, že budú za porušenie zásad právneho štátu finančne trestané jednotlivé vlády, dokázal Brusel dostať európske financovanie k tým, ktorí naň majú nárok.
Poslanec Michal Wiezik (Spolu-OD) privítal Šimečkovu správu a pripomenul, že hoci členské štáty sa vstupom do EU zaviazali dodržiavať zásady právneho štátu, dnes vidíme, že v niektorých krajinách Únie to už nie je samozrejmosťou. "Preto je na mieste mechanizmus, ktorý bude situáciu v členských krajinách monitorovať a priebežne vyhodnocovať," zhodnotil situáciu.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Ivan Štefanec (KDH) pripomenul, že k spoločným hodnotám EÚ patrí aj dodržiavanie zásad právneho štátu. Podľa jeho slov nie je možné na jednej strane brať európske peniaze a na strane druhej ich rozkrádať. "Treba urobiť všetko na ochranu týchto zdrojov a na ich správne použitie," uviedol Štefanec. Zároveň zdôraznil, že je dôležité chrániť aj sudcov a novinárov, aby mohli svoju prácu vykonávať slobodne a aby bola zaručená sloboda názorov.
Podľa Štefanca niektoré členské štáty zľahčujú navrhnutý mechanizmus, a preto považuje za dobré, že najdôležitejšie politické frakcie v EP sú zajedno a chcú mať nástroj pre dodržiavanie zásad právneho štátu. "Tieto hlasy sú najmä z krajín, ktoré spochybňujú dodržiavanie zásad právneho štátu, a z krajín, ktoré sa boja tohto mechanizmu. Musíme hovoriť o tomto mechanizme a jeho naviazaní na európske peniaze. Nie je možné, aby sme všetci prispievali do európskeho rozpočtu a zneužívali ho stále tí istí," odkázal.
Poslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová (SaS) naznačila, že čokoľvek, čo v tejto oblasti prinesie jasné pravidlá, bude lepšie ako to, čo je teraz. Aktivovanie článku 7 Lisabonskej zmluvy vo vzťahu k Maďarsku a Poľsku je podľa nej "bezzubé", lebo sa prijímajú len uznesenia bez záväzného charakteru.
"Zatiaľ nemáme v rukách ani jasné podmienky vyhodnocovania toho, čo sa má vyhodnocovať v členských krajinách ohľadom dodržiavania základných ľudských práv a slobôd. Nemáme kritériá a nie je tu ani naviazanie na nejaký sankčný mechanizmus, a preto to nefunguje," opísala súčasnú situáciu. Práve preto podľa jej slov treba zaviesť nový mechanizmus s jasnými pravidlami pre všetky členské štáty a s napojením na sankčný mechanizmus, čiže možnosť siahnuť na eurofondy, ak sú zásady právneho štátu porušované.
Ďuriš Nicholsonová zdôraznila, že trvaním na previazanosti eurofondov na právny štát počas hlasovania v EP ide často proti pozícii frakcie Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR), do ktorej patrí, a podporuje spoločné stanovisko "veľkej štvorky" - ľudovcov, socialistov, liberálov a zelených. "Ak chce niektorý štát vstúpiť do EÚ, tak musí splniť jasné pravidlá a kritériá. Nevidím dôvod, prečo by to nemalo fungovať aj po vstupe do Únie," uviedla.
Poslanec Robert Hajšel (Smer-SD) priznal, že víta akúkoľvek iniciatívu, ktorá umožní zriadenie stáleho mechanizmu monitorovania princípov právneho štátu, demokracie a občianskych slobôd spravodlivo, pravidelne a vyvážene vo všetkých členský štátoch, aby nikto nemohol hovoriť o dvojitom metre alebo diskriminácii.
Hajšel však vyjadril obavy, či nový návrh uzrie svetlo sveta, lebo doterajšie rokovania medzi EP a členskými krajinami naznačili nezhody v tom, ako nastaviť mechanizmus podmienenia čerpania eurofondov princípmi právneho štátu. "Ak by išlo o sankcie, tak tie sa nemôžu dotknúť života obyčajných ľudí a konečných prijímateľov pomoci, tých, ktorí majú prospech z eurofondov, ako sú rôzne organizácie či krachujúce podniky v časoch krízy," upozornil na obavy, ktoré majú mnohí europoslanci. Spresnil, že treba nastaviť podmienky tak, aby v prípade, že budú za porušenie zásad právneho štátu finančne trestané jednotlivé vlády, dokázal Brusel dostať európske financovanie k tým, ktorí naň majú nárok.
Poslanec Michal Wiezik (Spolu-OD) privítal Šimečkovu správu a pripomenul, že hoci členské štáty sa vstupom do EU zaviazali dodržiavať zásady právneho štátu, dnes vidíme, že v niektorých krajinách Únie to už nie je samozrejmosťou. "Preto je na mieste mechanizmus, ktorý bude situáciu v členských krajinách monitorovať a priebežne vyhodnocovať," zhodnotil situáciu.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)